Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_8C-125-2012.pdf
PDF · 111.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/125/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. Imrich Šimulák, správca konkurznej podstaty úpadcu D.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX Q., podnikajúci pod obchodným názvom Jozef Štrbáň - AVANT PLUS, s miestom podnikania Hattalova 34/40, 028 01 Trstená, IČO: 33 789 769, právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovaným: 1/ O.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX Q., 2/ OVP ORAVA, s.r.o., so sídlom Oravická 617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957, obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, v spore o určenie, že pohľadávka neexistuje a určenie, že právny úkon je neplatný, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie, že pohľadávka žalovaného 2/ voči žalovanej 1/ vo výške 132 775,67 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o finančnej výpomoci z roku 2006 uvedená v notárskej zápisnici č. N 65/2012, NZ 1945/2012, NCR1s/19456/2012, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej neexistuje, z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a. IV. Žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd 10.09.2012 sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného 2/ voči žalovanej 1/ vo výške 132 775,67 eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o finančnej výpomoci z roku 2006 uvedená v notárskej zápisnici č. N 65/2012, NZ 19045/2012, NCR1s 19456/2012 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej, neexistuje, ďalej určenia, že právne úkony žalovanej 1/ a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou spísané vo forme notárskej zápisnice č. N 65/2012, NZ 19045/2012, NCR1s 19456/2012 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej, sú od počiatku neplatné.
2. Odôvodnil ju tým, že na súde pod sp. zn. 8Er/216/2012 sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného OVP Orava, s.r.o., so sídlom Trstená, Oravická 617/20, IČO: 31 608 957 - žalovaný 2/ proti povinnej O.. G.Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, Q. - žalovaná 1/ pre vymoženie 132 775,67 eur s príslušenstvom, pričom exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 65/2012, NZ 19045/2012, NCR1s 19456/2012 vydaná Notárskym úradom JUDr. Boženy Lonekovej, Námestovo, ul. Cyrila a Metoda 329/6, 029 01 Námestovo (ďalej len „notárska zápisnica“). Predmetná notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie žalovanej 1/ o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou. Žalovaná 1/ uznala dlh voči žalovanému 2/, ktorý mal vzniknúť zo zmluvy o finančnej výpomoci z roku 2006, na základe ktorej mal žalovaný 2/ poskytnúť žalovanej 1/ finančnú výpomoc (pôžičku) vo výške 132 775,67 eur spolu s 5 % ročným úrokom z poskytnutej finančnej výpomoci. V notárskej zápisnici sa pravdepodobne uvádza, že žalovaní
1/ a 2/ mali v roku 2007 uzatvoriť Dodatok k Zmluve o finančnej výpomoci, ktorým predĺžili lehotu finančnej výpomoci najneskôr do 31.03.2012. Na základe predmetnej notárskej zápisnice a návrhu na vykonanie exekúcie sa zrejme bezprostredne po spísaní notárskej zápisnice začalo exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, Exekútorský úrad Považská Bystrica, Mládežnícka 325/23, 017 01 Považská Bystrica a súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca má za to, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia u súdneho exekútora Mgr. Jaroslava Kabáča a na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 8Er/216/2012 je nezákonný. Žalobca je presvedčený, že k uzatvoreniu Zmluvy o finančnej výpomoci (pôžičke) v roku 2006 a rovnako k uzatvoreniu Dodatku k Zmluve o finančnej výpomoci medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ tak, ako to vyplýva z obsahu notárskej zápisnice, fakticky nedošlo, pohľadávka žalovaného 2/ voči žalovanej 1/ je fiktívna a vyhlásenie žalovanej 1/ o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici sú absolútne neplatné. Žalobca bol manželom žalovanej 1/ a ich manželstvo bolo uzatvorené XX.XX.XXXX. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 5C/60/2009-39 zo dňa 28.05.2009. V roku 2006, kedy mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke a tiež v roku 2007, kedy mal byť uzatvorený Dodatok k Zmluve o pôžičke žili manželia v spoločnej domácnosti usporiadaným spôsobom života a spoločne rozhodovali o všetkých ekonomických a finančných otázkach rodiny aj každého z manželov. V predmetnom období bol žalobca informovaný a spolurozhodoval o všetkých finančných otázkach. Vzhľadom na spoločne vedenú domácnosť a spoločné hospodárenie žalobcu a žalovanej 1/ v období, kedy mala byť pôžička poskytnutá, žalobca by mal vedomosť o poskytnutej pôžičke. Jedná sa o značný obnos peňažných prostriedkov, ktoré sa nepožičiavajú každý deň. Žalovaná 1/ nikdy takýmto obnosom peňažných prostriedkov nedisponovala a ani nie je zrejmé, na aký účel mali byť peňažné prostriedky poskytnuté. Je absurdné, aby za daných okolností žalobca nielenže nevedel o pôžičke v takej sume, ale ani u žalovanej 1/ nezaznamenal žiadny väčší prísun peňažných prostriedkov či zvýšenú životnú úroveň, ktorá by odzrkadľovala disponovanie s takým peňažným obnosom. Žalobca sa dozvedel o tom, že jeho manželka si mala v roku 2006 požičať peniaze až z podania informácie o vedení exekučných konaní na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8Er/216/2012. Žalobca je presvedčený, že žalovaná 1/ konala v snahe obrať manžela o spoločný majetok s cieľom zabrániť zákonnému a náležitému vyporiadaniu ich BSM predajom spoločného majetku v rámci exekúcie. Konanie o vyporiadanie BSM je vedené na súde pod sp. zn. 8C/196/2010 a do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené. Žalovaná 1/ vykonštruovala fiktívny záväzok a snaží sa formou exekučného konania, v ktorom môže byť postihnutý aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, poškodiť žalobcu na jeho právach. Viaceré vyjadrenia žalovanej 1/ a štatutárneho orgánu žalovaného 2/ - O.. D. J. vyslovené aj v konaniach pred súdom, jednoznačne nasvedčujú tomu, že účelom konania žalovanej 1/ a žalovanej 2/ je poškodiť práva žalobcu a jej nároky vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na blízky príbuzenský pomer medzi žalovanou 1/ a štatutárnym orgánom žalovaného 2/, kde konateľ spoločnosti OVP Orava s.r.o. O.. D. J., je otcom žalovanej 1/.
3. Poukázal na ustanovenie § 657 OZ upravujúceho zmluvu o pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou a pre vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Na vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, ale odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. K faktickému poskytnutiu peňažných prostriedkov v posudzovanom prípade nikdy nedošlo, účelom uvedeného právneho úkonu bolo zabezpečenie exekučného titulu na exekúciu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t.j. majetku žalobcu a žalovanej 1/ s cieľom poškodiť majetkové práva a oprávnené záujmy žalobcu. Zmluva o pôžičke v posudzovanom prípade nemá náležitosti právneho úkonu predpokladané v § 37 OZ, nakoľko tento úkon nebol urobený vážne, ide tu o tzv. absolútnu simuláciu, účelom ktorej bolo poškodiť žalobcu na jeho právach. Pokiaľ k odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo, zmluva o pôžičke nevznikla, resp. žiadny záväzok ani pohľadávka zo zmluvy o pôžičke neexistuje. Pokiaľ neexistuje záväzok na vrátenie peňažných prostriedkov, je zrejmé, že uznanie takéhoto záväzku/dlhu, obsiahnuté v notárskej zápisnici, je uznaním neplatným. Uznanie dlhu je v zmysle § 588 OZ jednostranným právnym úkonom zakladajúcim vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu však nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom, uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Základným predpokladom pre uznanie dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu je, že existuje zabezpečovaný záväzok. Pokiaľ teda dlh zo zmluvy o pôžičke neexistuje a ani nikdy neexistoval, je uznanie takéhoto dlhu absolútne neplatným právnym úkonom a neplatným je tiež následný súhlas dlžníka (žalovanej 1/) s vykonateľnosťou a s exekúciou majetku, obsiahnutý v notárskej zápisnici. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona a od počiatku (ex tunc) a to voči všetkým bez toho, aby sa musel jej následkov
dovolávať niektorý z účastníkov. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať každý, kto má na tom právny záujem a súd na ňu prihliada ex offo. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.06.2016) videl žalobca v tom, že prebiehajúca exekúcia postihuje majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, čím je ohrozené postavenie žalobcu ako spoluvlastníka majetku v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov, o vyporiadaní ktorého sa vedie konanie na súde pod sp. zn. 8C/196/2010. Žalobca nemá iný dôvod ako sa domôcť svojich práv, pretože k náprave stavu, ktorý vznikol z titulu uznania fiktívneho dlhu nemožno dospieť iným spôsobom len určovacím výrokom súdu, ktorým sa eliminuje stav ohrozenia jeho práv.
4. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaným doručeným súdu dňa 18.10.2012, v ktorom poukázali na to, že žalobca si je dobre vedomý, že žalovaná 1/ dostala od žalovaného 2/ na základe Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 24.01.2006 sumu 4 000 000 Sk, ktorá bola poukázaná na jej účet 26.07.2006. Finančné prostriedky boli určené na výkup pozemkov pod lyžiarsky areál vo R., ktorý zabezpečoval žalobca a tento celú sumu prevzal v hotovosti z účtu žalovanej 27.07.2006 v sume 1 300 000 Sk a v sume 1 700 000 Sk. Skutočnosť, že o existencii pôžičky mal žalobca vedomosť potvrdil vo výpovedi v pozícií svedka dňa 15.08.2011, v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 8C/86/2010. Kúpne zmluvy na kúpu pozemkov vyrokoval žalobca s vlastníkmi pozemkov, pričom ako kupujúci bola uvedená žalovaná 1/ práve z dôvodu, že peniaze na kúpu pozemkov poskytla spoločnosť OVP ORAVA, s.r.o., ktorej konateľom a majoritným vlastníkom je otec žalovanej 1/ - O.. D. J.. Žalobca mal vedomosť o pôžičke a túto v lehote troch rokov nenapadol. Vzniesol námietku premlčania. Žalobca zo svojho účtu platil úroky z takto poskytnutej pôžičky, a preto jeho tvrdenia, že o pôžičke nevedel, sú účelovými tvrdeniami.
5. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 02.12.2014 pod č. 4K/21/20014 bol na subjekt Jozef Štrbáň
- AVANT PLUS, s miestom podnikania, Hattalova 34/40, 028 01 Trstená, IČO: 33 789 169 vyhlásený konkurz. Podaním zo dňa 01.10.2018 správca konkurznej podstaty úpadcu Mgr. Imrich Šimulák s odkazom na § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov - (ďalej len zákon č. 7/2005 Z. z.), navrhoval pokračovať v konaní prerušenom podľa 47 ods. 1 veta prvá tohto zákona. Súd potom pokračoval v prerušenom konaní na návrh správcu úpadcu.
6. Strana žalobcu po čiastočnom späťvzatí časti žaloby čo do určenia, že pohľadávka žalovaného 2/ voči žalovanej 1/ neexituje, žiadala určiť neplatnosť právneho úkonu - uznania dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou poukazujúc na to, že v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Co/150/2010 sa dovolali neplatnosti jednostranného právneho úkonu podaním žaloby. Na právny úkon - uznanie dlhu sa vyžaduje súhlas manžela, a v prípade, že pôžička nebola realizovaná a nebola vyporiadaná v BSM platí analógia, že ku všetkým úkonom sa má vyžadovať súhlas až do vyporiadania BSM. Ak majetok, ktorý mal byť predmetom masy BSM, má byť postihnutý exekúciou, v takom prípade je potrebné, aby sa vyžiadal súhlas na realizáciu exekúcie - druhého manžela. Bez tohto súhlasu sú tieto právne úkony
- uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou, neplatné. Navrhol tiež prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní BSM, kde sa rieši otázka, čo patrí do masy BSM, pričom predmetom exekúcie by mali byť pozemky, ktoré súd nezaradil do masy BSM. Ak by exekúcia nepostihovala majetok, ktorý patrí do BSM, nemali by naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Súd pritom nemôže rozhodnúť o merite veci, pokiaľ nebude ustálená masa BSM.
7. Strana žalovaných žiadala žalobu zamietnuť majúc za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Ak došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke len s jedným manželom, nevyžaduje sa súhlas druhého manžela a to isté sa týka aj uznania dlhu alebo prevzatia ručiteľského záväzku, ak je zmluvnou stranou len jeden manžel. Poukázal na stanovisko NS SR 4Cdo/234/2010 pojednávajúce o tom, čo sa považuje za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí, ktorým je len ten právny úkon, pri ktorom dochádza k dispozícií s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy ustanovenia § 143 OZ môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom slova zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani BSM sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení ani to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov. Podľa súdnej praxe sa za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí nepovažuje napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (NS ČR sp. zn. 3Cz/57/73), ručiteľský záväzok len jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k záväzku uzavretú len jedným z manželov. Pri nezmenenej právnej úprave predmetu BSM sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Žalobca nemôže mať naliehavý
právny záujem na určení, aby súd vyslovil uznanie dlhu žalovanej 1/ urobený do NZ za neplatný, pretože k tomu nepotrebuje súhlas druhého manžela. Uznanie dlhu, ktoré urobil len jeden z manželov nezaväzuje druhého manžela a notárska zápisnica nie je právny úkon, a teda sa nemožno domáhať jej neplatnosti, resp. dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu urobeného do notárskej zápisnice. Poukázal aj na rozsudok KS BA sp. zn. 3Co/660/2013 zo dňa 30.04.2015, ktorý sa zaoberal zmluvou o pôžičke uzatvorenou len jedným z manželov, a ktorej druhý manžel sa domáhal určenia jej neplatnosti a vyslovil sa, že táto problematika je riešená v rámci konania o BSM, a preto nie je naliehavý právny záujem na tom, aby sa súd zaoberal touto problematikou v osobitnom konaní. Zmluva o pôžičke, ktorú zobral len jeden z manželov na seba záväzok bez súhlasu druhého manžela má povahu len predbežnej otázky, ktorá sa má riešiť v prebiehajúcom konaní o vyporiadaní BSM, a preto nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Keďže na žiadanom určení nie je naliehavý právny záujem, je vylúčené, aby súd zaoberal meritom veci a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov NS SR sp. zn. 3Cdo/98/2004, resp. 1Cdo/91/2006.
8. Okrem výsluchu strán sporu súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a rozsudkom Okresného súdu sp. zn. 8C/196/2010-887 zo dňa 27.07.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
9. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice z dôvodu, že dlh v čase uznania žalovanou 1/ voči žalovanému 2/ neexistoval a teda Zmluva o finančnej výpomoci uzavretá dňa 24.01.2006 je neplatným (simulovaným) právnym úkonom.
10. Dňa 24.01.2006 bola uzavretá Zmluva o finančnej výpomoci (čl.52) medzi žalovaným 2/ ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej mali byť poskytnuté finančné prostriedky (finančná výpomoc) vo výške 4 000 000 Sk za ročný úrok vo výške 5 % ročne z poskytnutej finančnej výpomoci. Žalovaná 1/ ako dlžníka sa zaviazala finančnú výpomoc splatiť v termíne do 31.12.2007 spolu s dohodnutými úrokmi. Dňa 05.11.2007 bol k tejto zmluve uzatvorený Dodatok č. 1, ktorým sa predĺžila doba splatnosti finančnej výpomoci do 31.03.2012 vrátane dohodnutého úroku na základe žiadosti dlžníka - žalovanej 1/.
11. Dňa bola na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej, Námestovo, ul. Cyrila a Metoda 329/6, 029 01 Námestovo, spísaná notárska zápisnica pod N 65/2012, NZ 19045/2012, NCR1s 19456/2012, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej 1/ o uznaní záväzku a jej súhlas s exekúciou (s vykonateľnosťou notárskej zápisnice), a v ktorej žalovaná 1/ uznala dlh z uzavretej Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej 24.01.2006. Na základe predmetnej notárskej zápisnice sa začalo exekučné konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod 8Er/216/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, Exekútorský úrad so sídlom Považská Bystrica.
12. Ďalej súd zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 8C/196/2010 o vyporiadanie BSM žalobcu a žalovanej 1/, v ktorom bol vydaný (neprávoplatný) rozsudok dňa 27.07.2018. Z jeho obsahu vyplýva, že súd v rámci konania o vyporiadanie BSM žalobcu a žalovanej 1/ sa zaoberal aj pozemkami v k.ú. R., ktoré mala nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalovaná 1/, a ktoré súd nezahrnul do masy BSM. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj poskytnutou pôžičkou na základe Zmluvy o finančnej výpomoci, ohľadom ktorej vykonal výsluch svedkov (bod 5 a bod 13 citovaného rozsudku).
13. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
17. Po čiastočnom spävzatí žaloby, ostalo predmetom konania určenie neplatnosti uznania záväzku a súhlasu žalovanej 1/ s exekúciou spísaných vo forme notárskej zápisnice č. N 65/2012, NZ 19045/2012, NCR1s 19456/2012 na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej.
18. Vzhľadom na okolnosť, že takto formulovaný žalobný návrh je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP súd sa na prvom mieste zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
19. Neplatnosť je právna kategória vzťahujúca sa výlučne k právnym úkonom. Podľa názoru súdu súhlas s exekúciou právnym úkonom nie je a z tohto dôvodu nemožno vo vzťahu k nemu hovoriť o jeho platnosti, či neplatnosti a teda žalobe na určenie jeho neplatnosti vyhovieť nemožno. Svoj názor súd opiera o závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 3Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého „dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemá hmotnoprávnu povahu, ale ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať podľa ust. § 46 a nasl. Notárskeho poriadku, aby bola exekučným titulom. Táto dohoda sama o sebe teda nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu“. Obdobne sa vyslovil aj v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 123/2008 zo dňa 29.09.2009, podľa ktorého „samotný súhlas“, resp. vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy“.
20. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti súhlasu žalovanej 1/ ako dlžníka s exekúciou spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 65/2012, NZ 19045/2012, NCR1s 19456/2012 na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej zamietol.
21. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti uznania záväzku (dlhu) vykonaného žalovanou 1/ voči žalovanému 2/ súd rovnako žalobu pre nedostatok naliehavého právnemu záujmu zamietol. Existencia naliehavého právneho záujmu je zákonnou podmienkou na podanie určovacej žaloby, splnenie ktorej súd musí vždy skúmať. Podanie určovacej žaloby je namieste len v tom prípade,, ak by sa bez určenia súdu právne postavenie žalobcu stalo neistým, alebo by bolo ohrozené. U žalobcu musí ísť o právny vzťah (právo) už existujúci, alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotno- právnu situáciu, v ktorej by za daného právneho vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne by pre svoje neisté postavenie mohol byť vystavený určitej konkrétnej ujme. Určovacia žaloba nemá opodstatnenie vtedy, ak by vyriešenie určitej otázky neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo, ak by požadované určenie malo povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdenie, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.
22. V danom prípade podanie určovacej žaloby nesporne súvisí s otázkou, či dlh zo Zmluvy o finančnej výpomoci existoval a patril do BSM žalobcu a žalovanej 1/, keďže jeho uspokojením sa má postihnúť majetok patriaci do BSM a nadväzne na to, či uznanie je platným jednostranným právnym úkonom. O vyporiadaní BSM žalobcu a žalovanej 1/ a teda aj o tom, čo patrí do masy BSM, súd rozhodoval v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 8C/196/2010-887 dňa 27.07.2018 (dosiaľ neprávoplatným, napadnutý opravným prostriedkom - odvolaním), ktorý ako predbežnú otázku posudzoval aj (ne) existenciu dlhu a poskytnutie finančných prostriedkov v súvislosti s kúpou pozemkov (nezaradených) do masy BSM aj v súvislosti so Zmluvou o finančnej výpomoci. Vyriešenie tejto spornosti daného právneho vzťahu - existenciu dlhu a tým aj (ne) platnosť Zmluvy o finančnej výpomoci a uznania dlhu zo strany žalovanej 1/ možno dosiahnuť len v konaní o vyporiadaní BSM. Otázku platnosti prípadne neplatnosti predmetnej Zmluvy o finančnej výpomoci, ako aj otázku, či vôbec k pôžičke došlo a teda či existoval dlh, ktorý bolo možné uznať, považuje súd za prejudiciálnu otázku, ktorú je oprávnený riešiť súd rozhodujúci o vyporiadaní BSM (a tento spornú okolnosť hoc zatiaľ neprávoplatne, riešil). Vyslovením (absolútnej) neplatnosti - uznania dlhu (záväzku) v tomto konaní by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo. Zmluva o finančnej výpomoci by zostala naďalej v platnosti a ako taká by bola posudzovaná v súvislosti s masou BSM. A skutočne aj bola posudzovaná, keďže súd sa v rozsudku vyslovil, „že žalovaná 1/ tvrdila a aj preukázala výsluchmi svedkov a predložením svojho výpisu z účtu, že na vyplatenie pozemkov si zobrala pôžičku od OVP ORAVA, s.r.o. vo výške 4 000 000,-Sk. Súd konštatoval v rozsudku sp. zn. 8C/196/2010 aj to, že pozemky žalovaná 1/ získala na základe pôžičky s OVP ORAVA s.r.o. vo výške 4 000 000 Sk, pričom zmluvu o pôžičke uzatvorila s touto spoločnosťou výlučne ona a je evidovaná
ako výlučná vlastníčka v katastri nehnuteľností a v kúpnych a zámenných zmluvách vystupuje ako nadobúdateľka a nie jej bývalý manžel, pričom tento nevyvrátil hodnoverné tvrdenie zapísané v katastri nehnuteľnosti a neuniesol dôkazné bremeno, že sa mal stať spoluvlastníkom nehnuteľností aj žalobca, pretože nič nebránilo, aby bol v kúpnych a zámenných zmluvách označený ako nadobúdateľ aj on o to zvlášť, ak on osobne zabezpečoval podpisy zmlúv s prevodcami pozemkov“.
23. Preto súd dospel k záveru, že žalobca na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, t.j. (ne) platnosť uznaniu dlhu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť dlh žalovanému 2/, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsahu sporného právneho vzťahu alebo práva, čo je prípad súdenej veci. Preto na žiadanom určení žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem a súd musel jeho žalobu zamietnuť.
24. Pokiaľ ide o námietku premlčania touto sa súd bližšie nezaoberal vzhľadom na vyslovenú procesnú neprípustnosť určovacej žaloby z pohľadu naliehavého právneho záujmu. Preto súd ani nevykonal dokazovanie podľa návrhu strany žalobcu - výsluch notárky JUDr. Boženy Lonekovej a oboznámenie sa s obsahom notárskeho spisu, keďže tieto dôkazy považoval za neúčelné, naviac smerujúce k dokazovaniu v merite veci na podklade procesne neprípustnej žaloby.
25. Vzhľadom na to, že súd nezistil, že by žalobca mal na žiadanom určení naliehavý právny záujem, nebol dôvod na to, aby vyhovel návrhu na (fakultatívne) prerušenie konania podľa § 164 CSP. Súd vychádzal z toho, že neexistuje žiadne iné konanie, v ktorom by sa riešila tak podstatná otázka, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie v súdenej veci. Podľa názoru súdu takým konaním nie je ani konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej 1/, kde sa otázky, ktoré sú predmetom tohto konania, posudzujú ako otázky predbežné (prejudiciálne) a možno ich s konečnou platnosť vyriešiť v konaní o vyporiadanie BSM.
26. Na základe spävzatia žaloby zo strany žalobcu v časti určenia, že pohľadávka žalovaného 2/ voči žalovanej 1/ vo výške 132 775,67 eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o finančnej výpomoci z roku 2006 uvedená v notárskej zápisnici č. N 65/2012, NZ 1945/2012, NCR1s/19456/2012, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Boženy Lonekovej neexistuje, podľa § 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 CSP súd konanie za súhlasu žalovaných v tejto časti zastavil.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh - § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.