Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-41-2005.pdf
PDF · 108.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22Cb/41/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: P., zastúpenej advokátkou, JUDr. Ľubicou Sopkovou, so sídlom AK Pribinova 3, 901 01 Malacky, o náhradu škody 1.376,09 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. V časti zastavenia konania Uznesením 22Cb 41/2005-339 zo dňa 07.11.2018, právoplatným dňom 26.11.2018 sa žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a vo veci samej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2005 sa žalobca voči žalovanej domáhal titulom náhrady škody istiny 4.851,72 € (146.163,- SKK) spolu s ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.000 SKK (398,32 €) vo výške 10,78% od 21.12.2001 do zaplatenia, zo sumy 12.000 SKK (398,32 €) vo výške 10,78% od 11.01.2002 do zaplatenia, zo sumy 12.000 SKK (398,32 €) vo výške 10,78% od 19.01.2002 do zaplatenia, zo sumy 10.000 SKK (331,93 €) vo výške 10,78% od 26.01.2002 do zaplatenia, zo sumy 6.000 SKK (199,16 €) vo výške 10,52% od 06.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 6.000 SKK (199,16 €) od 22.01.2002 do zaplatenia a náhrady trov konania (7.305 SKK - 242,48 €) súdny poplatok.
2. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 18.09.2001 Mandátnu zmluvu a jej dodatok zo 07.11.2001, ktorej predmetom bolo vyhľadávanie záujemcov o uzavretie zmluvy o úvere. V priebehu realizácie práv a povinností z mandátnej zmluvy žalobca zistil, že žalovaná koná v rozpore s mandátnou zmluvou, zákonom a záujmami žalobcu. V záujme zamedzenia vzniku ďalšej škody, žalobca dňa 03.03.2002 záväzkový vzťah ukončil. Žalobca uplatňuje náhradu škody voči žalovanej podľa ustanovenia čl. VI Mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého je mandatár zodpovedný za návratnosť celej výšky úverovej sumy aj s poplatkom mandantovi. To platí aj v prípade uzavretia falošných úverových zmlúv, ktoré navyše zakladajú zo strany mandatára trestnoprávnu zodpovednosť. Žalovaná podľa žalobcu svojim protiprávnym konaním porušila zákonnú ako i zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z Mandátnej zmluvy, keď na vyššie uvedených zmluvách na úvere sfalšovala podpis záujemcov, resp. neodovzdala finančné prostriedky poskytnuté žalobcom záujemcom v zmysle úverovej zmluvy a týmto podvodným spôsobom vylákala finančné prostriedky od žalobcu. Finančné prostriedky si ponechala, čím sa na úkor žalobcu neoprávnene obohatila. V príčinnej súvislosti s porušením mandátnej zmluvy ako aj zákonnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda. Žalobca v žalobe vyčíslil škodu, ako škodu pozostávajúcu z neoprávnene zadržaných úverových súm, poskytnutých žalovanej za účelom odovzdania záujemcom o úver a poplatku za poskytnutie úveru, o ktorý by sa zväčšil majetok žalobcu v prípade riadneho uzatvorenia a splnenia úverových zmlúv (ušlý zisk), súdnych poplatkov uhradených žalobcom za občianskoprávne súdne konanie vedené proti záujemcom ako i trov exekučného konania (vynaložené náklady). Nakoľko žalovaná nekonala dobromyseľne a škodu spôsobila úmyselne požaduje žalobca i úroky z omeškania v zákonnej výške, odo dňa prevzatia finančných prostriedkov žalovanou od žalobcu do zaplatenia.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení založil do spisu listinné dôkazy: Mandátnu zmluvu uzavretú podľa § 566 a nasl. ObchZ z 18.09.2001, dodatok zo 07.11.2001 (č.l. 6-11); zmluvu o úvere XXXXXXX z 10.01.2002, odvolanie v konaní pred OS BA III Rob 2455/02 z 23.04.2002, Uznesenie OS BA III č.k. 22Cb 109/2002-83 z 12.07.2004 (č.l. 12-15); zmluvu o úvere XXXXXXX z 18.01.2002, Rozsudok OS BA III č.k. 28Cb 207/2002-47 z 25.06.2003 (č.l. 16-22); zmluva o úvere XXXXXXX z 25.01.2002, Platobný rozkaz OS BA III č.k. ROB 2573/02-5, Uznesenie OO PZ v Stupave, ČTS: ORP-XXX/SA-XX- Ma z 15.10.2002 (č.l. 23-25); zmluva o úvere XXXXXXX z 05.02.2002, Platobný rozkaz OS BA III č.k. ROB/2936/02-5 z 23.04.2002 (č.l. 26-27); zmluva o úvere XXXXXXX z 21.02.2002, Rozsudok OS BA III č.k. 27Cb 390/02-35 z 09.06.2004 (č.l. 28-30); zmluva o úvere XXXXXXX z 20.12.2001, Platobný rozkaz OS BA III č.k. ROB/482/02-6 z 08.07.2002 (č.l. 31-32). Podaním doručeným súdu dňa 16.07.2018 žalobca doplnil listinné dôkazy: Návrh na vykonanie exekúcie z 19.10.2002 proti povinnému V. B. (č.l. 264); Návrh na vykonanie exekúcie z 13.11.2004 proti povinnému C. K. (č.l. 265); Návrh na vykonanie exekúcie z 30.03.2008 proti povinnému Q. K. (č.l. 266); Návrh na vykonanie exekúcie z 13.11.2004 proti povinnému T. D. (č.l. 266); Návrh na vykonanie exekúcie z 18.05.2010 proti povinnému Q. X. (č.l. 267).
4. Žalovaná si na adrese trvalého pobytu zásielky nepreberala, súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu, preto jej Uznesením zo dňa 13.02.2006 č.k. 22Cb 41/2005-53 ustanovil v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“, účinný do 30.06.2016) opatrovníka pre toto konanie. Opatrovník žalovanej poukázal na prebiehajúce trestné konanie proti žalovanej pre pokračujúci trestný čin úverového podvodu UJKPOVK, pracovisko Malacky ČVS: ORP-160/OVK-Ma-2004. Následne bolo zistené, že žalovaná má od 08.01.2010 prihlásený trvalý pobyt v Jakubove, na ktorú adresu jej bola doručená žaloba s prílohami, poučenie a výzva na vyjadrenie sa k žalobe dňa 10.12.2010 do vlastných rúk (č.l. 183) a Uznesenie 22Cb 41/2005-53 zo dňa 13.02.2006, ktorým bol žalovanej ustanovený opatrovník bolo zrušené.
5. Súd si zabezpečil kópie listín z prebiehajúceho trestného konania: Zápisnice o výsluchu svedka
- poškodeného (žalobcu) z 20.12.2005 ORP-2-161/JKP-EK-05-III s uplatnením náhrady škody (č.l. 68-111). Vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie súd Uznesením č.k. 22Cb 41/2005 zo dňa 20.07.2006 konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP konanie prerušil.
6. Dňa 25.10.2016 bola Okresnou prokuratúrou Malacky č.k. 1Pv 79/14/1106-66 podaná na žalovanú a spol. (Q. X., V. Er?šová, V. X., Q. X.) obžaloba pre pokračujúci trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.08.2003 formou účastníctva spáchaného spolupáchateľstvom (č.l. 275-298). Trestné konanie bolo vedené Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 1T/165/2016 a Trestným rozkazom č.k. 1T/165/2016-1226 zo dňa 08.08.2017, právoplatným vo vzťahu k žalovanej dňom 02.05.2018 právoplatne skončené.
7. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne, podaním doručeným súdu dňa 09.10.2018 (č.l. 307), žiadala žalobu o náhradu škody v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal právnu opodstatnenosť samotnej výšky uplatňovaného nároku. Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXXX vypracované žalobcom boli v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.10.2001 do 31.03.2002, ktorý v § 4 ods. 2 písm. g) za povinnú náležitosť zmluvy ustanovuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citované zmluvy neobsahujú zákonnom ustanovenú povinnú náležitosť. Z toho pohľadu nie je určená výška istiny zo strany žalobcu správna. Žalovaná rozporovala výšku škody a uplatnených nárokov z omeškania a určenie dňa, od ktorého začínajú plynúť, nakoľko žalobca preukázateľne nevyzval na náhradu škody. Žalobca z dôvodu uspokojenia svojich nárokov v exekučných konaniach vzal sčasti žalobu späť, a preto je podľa žalovanej dôvodné domnievať sa, že bude uspokojený aj v exekučnom konaní proti Róbertovi Záslavovi. Podľa žalovanej, v súčasnom štádiu konania nie je možné vo veci meritórne rozhodnúť, preto žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla prerušiť konanie do skončenia prebiehajúceho exekučného konania. Žalovaná so späťvzatím žaloby v časti uplatňovanej náhrady škody zo zmlúv XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX súhlasila.
8. Uznesením zo dňa 07.11.2018 č.k. 22Cb 41/2005-339 súd konanie v časti o zaplatenie 3.475,63 € (104.707 SKK), právoplatným dňom 26.11.2018 pre čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Zastavenie konania sa týkalo uplatnenia náhrady škody z úverových zmlúv uzavretých s dlžníkmi Q.., V. B., Q. X., R. B., C. K..
9. V ďalšom súd konal vo veci o náhradu škody z úverovej zmluvy č. XXXXXXX dlžníka T. D. vo výške 1.376,09 € (41.456 SKK), ktorú škodu žalobca vyčíslil ako istinu poskytnutého úveru 12.000 SKK, poplatok za poskytnutie úveru v sume 6.590 SKK, trovy titulom uhradeného súdneho poplatku 950 SKK, trovy titulom nákladov exekučného konania 1.830 SKK, trovy súdneho exekútora 20.111 SKK, t.j. spolu uplatnená náhrada škody vo výške 1.376,09 € (41.456 SKK). Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby naďalej trval na podanej žalobe o náhradu škody v časti úverovej zmluvy uzavretej s dlžníkom T. D., napriek tomu, že v časti o vymoženie sumy 617,07 € s príslušenstvom od povinného T. D. prebieha exekučné konanie.
10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.11.2018 (č.l. 335) poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní je potrebné posudzovať zodpovednosť žalovanej za škodu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V prípade postavenia žalobcu je potrebné akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval. Žalovaná úmyselne porušila ustanovenia mandátnej zmluvy a spôsobenú škodu zamlčala v úmysle obohatiť sa tak na úkor žalobcu. Žalobca má za to, že ako v civilnom tak aj trestnom konaní preukázal, že žalovaná naplnila znaky občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon (konanie žalovanej, ktorým úmyselne uviedla žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a neplnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy), ujma na strane žalobcu (majetková ujma tak, ako je uvedená v žalobe), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a ujmou, zavinenie (priamy úmysel žalovanej, preukázaný v trestnom konaní).
11. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi založenými stranami sporu do spisu, výsluchom žalobcu, vypočutím právneho zástupcu žalovanej, oboznámením s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn.28Cb 207/2002, Trestným rozkazom č.k. 1T/165/2016-1226 zo dňa 08.08.2017 a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.
12. V trestnom konaní náhrada škody týkajúca sa predmetného skutku nebola žalobcom uplatnená (zápisnica ORP-2-161/JKP-EK-05-III č.l. 108). V súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 28Cb 207/02, vo veci žalobcu proti žalovanému dlžníkovi T. D. o zaplatenie 18.590 SKK s príslušenstvom, súd rozhodol po vykonaní dokazovania rozsudkom zo dňa 25.06.2003 č.k. 28Cb 207/2002-47, právoplatným dňa 06.08.2003 a dlžníka z úverovej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej dňa 18.01.2002 zaviazal dlžníka z úverovej zmluvy povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 18.590 SKK (poskytnutý úver vo výške 12.000 SKK, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 6.590 SKK, zahŕňajúci paušálne úroky a všetky výdavky a náklady na uzavretie zmluvy a administratívu s tým spojenú) spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania od 20.02.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 925 SKK. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že v konaní bolo preukázané, že dlžník z úverovej zmluvy prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v úverovej zmluve podpísal a jeho podpis bol overený notárom JUDr. P. W. v V.. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. D. (č.l. 266) podal žalobca dňa 13.11.2004 exekútorskému úradu Q.. M. B. EX 463/04 na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III 28Cb 207/2002-47 zo dňa 25.06.2003, právoplatného 06.08.2003 a vykonateľného 14.09.2004 v spojení s Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 28Cb 207/2002-55 zo dňa 28.07.2004, právoplatnom dňa 14.09.2004, vykonateľnom dňa 14.09.2004, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 18.590 SKK s príslušenstvom a to, úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 18.590 SKK od 20.02.2002 do zaplatenia a trovy súdneho konania v sume 925 SKK. Žalobca navrhol v exekúcii vymôcť okrem pohľadávky s príslušenstvom a trovami súdneho konania aj trovy exekúcie, ktoré žalobcovi vznikli vo výške 1.830 SKK (súdny poplatok a overenie kópií 14x95 SKK).
Žalobu proti žalovanej titulom náhrady škody vo výške 41.456 SKK žalobca podal tunajšiemu súdu dňa 15.06.2005. Výška uplatňovanej náhrady škody bola totožná ako rozsudkom Okresného súdu Bratislava III priznaná pohľadávka voči dlžníkovi s tým, že od žalovanej uplatnil titulom náhrady škody aj sumu 20.111 SKK, v žalobe špecifikovanú ako trovy súdneho exekútora, ktorých úhradu ale žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Napriek prebiehajúcej exekúcii voči povinnému T. D. pohľadávka nebola doposiaľ uhradená. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhlásenia rozsudku, žalobca má platný exekučný titul a exekúcia nebola zastavená.
13. V žalobe žalobca ako protiprávnosť konania žalovanej označil, že žalovaná „sfalšovala podpis záujemcov, resp. neodovzdala finančné prostriedky poskytnuté žalobcom záujemcom v zmysle úverovej zmluvy a týmto podvodným spôsobom vylákala finančné prostriedky od žalobcu. Finančné prostriedky si ponechala, čím sa na úkor žalobcu neoprávnene obohatila. V príčinnej súvislosti s porušením mandátnej zmluvy ako aj zákonnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda. Nakoľko žalovaná nekonala dobromyseľne a škodu spôsobila úmyselne požadoval žalobca i úroky z omeškania v zákonnej výške, odo dňa prevzatia finančných prostriedkov žalovanou od žalobcu do zaplatenia“.
14. V trestnom konaní, Okresný súd Malacky Trestným rozkazom č.k. 1T/165/2016-1226 zo dňa 08.08.2017, právoplatným vo vzťahu k žalovanej dňom 02.05.2018 uznal žalovanú (v trestnom konaní obvinenú 1) a spol., vinnú zo spáchania 34 skutkov, teda opakovane ako iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a týmto činom získala väčší prospech, čím spáchala pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a bola odsúdená k peňažnému trestu vo výške 500 €. Žalobca ako poškodený bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody (vo výške 13.144,79 €, t.j. 396.000 SKK) na civilný proces. V predmetnom konaní bola žalovaná uznaná vinnou - skutok 32, že „žalovaná ako obchodná zástupkyňa spoločnosti žalobcu za pomoci V. Z., ktorá vyhľadávala záujemcov o pôžičku, uzatvorila dňa 18.01.2002 vo Veľkých Levároch s T. D. zmluvu o úvere č. XXXXXXX na sumu 12.000 SKK (398,32 €), hoci vedela, že tento nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru, nakoľko je nezamestnaný, a preto zabezpečila k žiadosti o úver potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu pre T. D., na základe čoho poškodená spoločnosť Pohotovosť poskytla T. D. úver vo výške 12.000 SKK (398,33 €), ktorý jej nebol splatený“. Ani v trestnom konaní, v časti skutku vzťahujúcom sa na vec, nebolo preukázané, že by vylákala na základe falošnej úverovej zmluvy finančné prostriedky od žalobcu, tieto neodovzdala záujemcovi o úver, ale si ich ponechala pre seba, čím sa neoprávnene obohatila.
15. Mandátna zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dňa 18.09.2001. V čl. VI. Zmluvy si účastníci dohodli, že „..... V prípade podozrenia z úmyselného konania v rozpore so záujmami mandanta zodpovedá mandatár za návratnosť celej výšky úverovej sumy aj s poplatkom, t.j. je povinný ich vrátiť v plnej výške mandantovi. To platí aj v prípade uzavretia falošných úverových zmlúv, ktoré navyše zakladajú zo strany mandatára trestnoprávnu zodpovednosť za naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 TZ. Mandatár berie na vedomie, že akékoľvek zistenie mandanta v tomto smere bude viesť k podaniu trestného oznámenia orgánom činným v trestnom konaní.“ Podľa čl. VII prvý odsek zmluvy „Mandatár preberá zodpovednosť za všetky finančné čiastky, ktoré mu budú zverené v súvislosti s činnosťou podľa tejto zmluvy a v prípade ich sprenevery bude voči nemu vyvodená trestnoprávna zodpovednosť orgánmi činnými v trestnom konaní. ....“ Dodatkom k mandátnej zmluve zo dňa 07.11.2001 došlo k zmene mandátnej zmluvy a súčasne vydaniu úplného znenia.
16. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 494 OZ - Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
18. Podľa § 546 OZ - Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
19. Podľa § 511 ods. 1 OZ - (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
20. Podľa § 566 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) - (1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
21. Podľa § 567 ObchZ - (1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. (2) Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. (3) Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
22. Podľa § 568 ObchZ - (1) Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. (2) Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár. (3) Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. (4) Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
23. Podľa § 373 ObchZ - Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
24. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu tým, že umožnila ako splnomocnená zástupkyňa žalobcu poskytnutie úveru osobe, ktorá nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru, nakoľko táto osoba bola nezamestnaná. Zmluvnými stranami Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18.01.2002, boli žalobca ako veriteľ a T. D. ako dlžník. Žalobca má voči dlžníkovi, súdom priznanú (exekučný titul) a v exekúcii vymáhanú pohľadávku z úverovej zmluvy. V prejednávanej veci o náhradu škody, žalobou uplatnil žalobca rovnakú pohľadávku ako mu bola právoplatne priznaná voči dlžníkovi z úverovej zmluvy, zvýšenú o sumu 667,56 € (20.111 SKK) ako trovy súdneho exekútora, ktorej zaplatenie a teda vznik škody v uvedenom rozsahu žiadnym spôsobom nepreukázal. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá mandátna zmluva podľa § 566 Obchodného zákonníka, ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, z ktorej zodpovednosť za škodu nemožno stotožňovať s právnou úpravou ručiteľského záväzku podľa § 546 Občianskeho zákonníka pri zabezpečení konkrétnej pohľadávky a z toho vyvodiť, že sa jedná o spoločný záväzok dlžníka a mandatára.
25. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody, ako podstatnú náležitosť pri uplatňovaní nároku na náhradu škody. Súd má za to, že prebiehajúce exekučné konanie na vymoženie totožnej pohľadávky vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou zo zmluvného záväzkového vzťahu (úverovej zmluvy). Kým prebieha exekučné konanie voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti za škodu a to existencia samotnej škody. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje i na tú skutočnosť, že žalobca ani v trestnom konaní jednoznačne neustálil výšku škody a preto bol odkázaný s nárokom na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.
26. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. V časti zastavenia konania Uznesením č.k. 22Cb 41/2005-339 zo dňa 07.11.2018, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca zavinil zastavenie konania. Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v tejto časti, ktorý jej súd priznal v rozsahu 100%. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 CSP. Žalobca vzal sčasti žalobu späť z dôvodu, že v exekučných konaniach vedených voči dlžníkom z úverových zmlúv, došlo k vymoženiu pohľadávok zo zmlúv o úvere.
28. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)