Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-45-2018.pdf
PDF · 97.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/45/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne I. M., T.. XX.X.XXXX, XXX XX G. XXX, zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 680 552, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, Ružinovská 42, 821 01 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 35 805 731, zast. RR Legal Corp., s. r. o., Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634, o zaplatenie 1 889,42 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 889,42 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 7.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu: Záväzný predmet sporu, ktorým bol súd viazaný podľa žaloby zo dňa 19.6.2018, tvoril návrh na zaplatenie sumy 1 889,42 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 7.11.2014 do zaplatenia.
2. Aké tvrdenia žalobca produkoval v žalobe: V žalobe žiadal žalobca zaplatiť sumu uvedenú pod bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku na tom skutkovom základe, že strany konania ako zmluvné strany dňa 5.12.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570079989. Predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Uvádzal, že dohoda o odplate je neplatná, pretože zmluvná dokumentácia bola predformulovaná. Žalobca musel túto uzavrieť ako celok, tak ako bola predložená, ak chcel získať finančné prostriedky od veriteľa. Zmluvná dokumentácia nebola individuálne dojednaná. Bola veriteľom vopred stanovená. Žalobca nemal na výber, či zmluvu o zabezpečení splátok uzavrie, alebo neuzavrie. Taktiež nemal možnosť zmluvu vypovedať. Jej uzavretie teda nebolo dobrovoľné. Bolo uzavreté nedobrovoľne a podmienene. Podmienenosť a previazanosť vyplýva aj z vety, kde sa uvádza, že zmluva o zabezpečení splátok zaniká zánikom zmluvy o úvere. Týmto spôsobom žalovaný obchádzal zákon v časti skutočnej RPMN, ktorú má spotrebiteľ platiť, a skutočnej odplaty podľa Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená vo výške 57,17 %, avšak žalobca bol povinný uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok, teda výška RPMN je uvedená nesprávne. Z tohto dôvodu vzhľadom na výšku RPMN je dohoda o odplate podľa zmluvnej dokumentácie neplatná a to pre jej rozpor s dobrými mravmi. Úverová zmluva je bezúročná a bezodplatná a taktiež zmluva o službách je neplatná, a to z nasledovných dôvodov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosti, resp. sú uvedené nesprávne. Je nesprávne uvedená RPMN vo výške 57,17 %. Okrem úverovej zmluvy žalobca musel uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok. Celkovú sumu, ktorú žalovaný uvádza, uvádza vo výške 3 457,03 €, ale skutočná suma, ktorú žalobca musel zaplatiť aj podľa zmluvy o zabezpečení splátok, je suma 4 825,53 €. Splátky nie sú rozčlenené na splátky istiny, úrokov a poplatkov a úver sa aj z tohto dôvodu považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je nesprávne uvedený termín konečnej splatnosti. V zmluve je uvedený do 100 týždňov. Termín konečnej splatnosti však musí byť vyjadrený uvedením presného dátumu ukončenia zmluvy. Veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje základné kogentné náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona, sa spotrebiteľský úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň je neplatná zmluva o zabezpečení splátok. Táto obchádzala kogentné ustanovenia zákona v časti RPMN, v časti celkovej výšky úveru, ktorý má spotrebiteľ zaplatiť. Ide o neprijateľné spotrebiteľské podmienky a v ktorých pokračuje vo všetkých prípadoch. Žalobca bol nútený okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok. Predmetom zmluvy o zabezpečení splátok je záväzok žalovaného preberať jednotlivé splátky (čo je jeho zákonná povinnosť poskytnúť dlžníkovi súčinnosť v prípade plnenia) a za túto zákonnú povinnosť, ktorú zakotvil žalovaný do zmluvy, zakotvil vo formulárovej zmluve odplatu vo výške 13,60 € týždenne, čo predstavuje 39,56 % z pravidelnej mesačnej splátky spotrebiteľského úveru podľa zmluvy o úvere. Zmluva o zabezpečení splátok tak predstavuje odplatu celkom 1 368,50 €, čo predstavuje 59,50 % z celkovej istiny úveru. Túto podmienku používa žalovaný napriek tomu, že súdy rozhodli o tejto podmienke ako o neprijateľnej spotrebiteľskej podmienke, teda bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť, aby táto podmienka v zmluvách sa nevyskytovala a v tých, ktorých sa vyskytla, nebola uplatňovaná. Túto zákonnú povinnosť žalovaný nedodržal. Doteraz žalobca na tento úver zaplatil úhrady celkom vo výške 4 189,42 €, z toho istina 2 300 € a úroky a poplatky 1 889,42 €. V nadväznosti na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nezákonných poplatkov a úrokov, teda vo výške 1 889,42 €, pretože zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiada aj zákonný z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 889,42 € od 7.11.2014 do zaplatenia, a to v nadväznosti na § 3 nariadenia č. 87/95 Z. z. Uviedol, že je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z. z. (čl. 129). V predložených zmluvách o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, t. j. konečná splatnosť a výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru a poskytnutí služby, ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu v spojení s § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentným ustanovením zákona a dobrými mravmi. Pri každej zo zmlúv odplata predstavovala viac ako 50 % poskytnutého úveru. Rozpor s dobrými mravmi je aj v tom, že vzhľadom k poskytnutým službám je odplata neprimeraná. Platba splátok by bola lacnejšia formou poštovej poukážky alebo bankovým prevodom a prijatie platieb je aj povinnosťou žalovaného vyplývajúcou zo zákona. Takýmto spôsobom obchádzal žalovaný zákon, kogentné ustanovenia, aby znížil náklady podľa zmluvy o úvere. Hlavným účelom žalobkyne pri uzatváraní bolo uzavrieť úver a nie dohodnúť doplnkové služby. Tým, že žalovaný rozdelil úverový produkt do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o doplnkovej službe, ide o zrejmé obchádzanie zákona, absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odplata za poskytované služby musí byť zabezpečená, zahrnutá do celkových nákladov v súlade s § 2 písm. g/ a l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju skutočnej RPMN. Ak by bola zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa vyššia, ako bola prezentovaná. Zároveň tieto zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno považovať aj za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka. Zmluvy neboli individuálne dojednané, ide o typové formulárové zmluvy. Žalobca v podaní na čl. 132 uviedol, že v Obchodnom vestníku č. 73/2018 zo dňa 16.4.2018 je uvedený likvidátor žalovaného, ktorý vstúpil do likvidácie 1.3.2018. Vyzval veriteľov, iné dotknuté osoby, orgány, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 3 mesiacov od zverejnenia výzvy na adrese likvidátora. Žalobca si listom zo dňa 25.5.2018, ktorý doručil likvidátorovi dňa 4.6.2018, prihlásil do likvidácie svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv a z tohto súdneho konania.
3. Aké dôkazy žalobca pripojil k žalobe, aký skutkový stav súd z týchto dôkazov mal preukázaný: Zmluva o spotrebiteľskom úvere čl. 14 zo dňa 5.12.2013, z ktorej je zrejmé, že ide o úver spotrebiteľský, zmluva o zabezpečení splátok úveru čl. 15, čl. 16 prehľad platieb, čl. 17 predžalobná výzva zo dňa 3.8.2017, čl. 16 rub potvrdenie o prevzatí v hotovosti, čl. 20 karta splátok.
4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný v odpore na čl. 35 uviedol. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Zmluvy sú platné, neobsahujú neprijateľné podmienky. Došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570079989 z 5.12.2013. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver 2 300 €, celkom 3 457,03 €. Až po uzavretí zmluvy o úvere, hoci v tej istý deň (ale nie spolu), strany spolu na základe žiadosti žalobcu uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru z 5.12.2013. Ide o zmluvu o doplnkovej službe. Na základe tejto poskytoval žalovaný žalobkyni nadštandardnú doplnkovú službu a žalobkyňa sa zaviazala za túto službu zaplatiť dohodnutú odmenu. V žalobe žalobca používa prehnaný formalizmus. Zmluvná podmienka doposiaľ nebola určená v zmluvách za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. Zmluva o úvere má všetky náležitosti, ktoré sú kogentne vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Riadne obsahuje výšku, počet, termíny splátok. Zužujúci jazykový výklad je neprípustný. RPMN je správne vypočítaná. Nemožno odplatu, celkovú odmenu za doplnkovú službu započítať do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Úver nebol podmienený uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok, preto do RPMN nemohol byť započítaný aj poplatok zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. RPMN je určená správne.
5. Aké dôkazy žalovaný k svojim tvrdeniam pripojil: Čl. 39 informácia odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Y. H.B..
6. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Úverová zmluva a zmluva o poskytnutí doplnkových služieb je zo dňa 5.12.2013, z toho dôvodu súd aplikoval zákon č. 129/2010 Z. z. Vychádzal zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 5Co/84/2018 zo dňa 29.5.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 41C/131/2016-315 zo dňa 18.12.2017. Zhodne s uvedenými rozhodnutiami súd mal za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/, t. j. konečná splatnosť úveru vyjadrená dátumom a k/, t. j. výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pre vyslovenie bezúročnosti, bezpoplatnosti poskytnutého úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., platného ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Odmena za poskytnuté služby o zabezpečení splátok úveru a služby komfort nebola zahrnutá do celkových nákladov úveru v súlade s § 2 písm. g/ a e/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo malo dopad i na správnosť údaja o skutočnej RPMN. Zároveň ide o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľov. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru a poskytnutí služby komfort sú absolútne neplatné v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a zároveň ide o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka. Zmluva o zabezpečení splátok úveru a poskytnutí služby komfort predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru za realizáciu tejto služby. Ide o zjavne neprimeranú odplatu vo vzťahu k úveru. Rozpor s dobrými mravmi je aj v neprimeranosti odplaty k charakteru poskytnutých služieb, a to s poukazom na to, že je povinnosťou žalovaného poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri preberaní platieb, ale aj z toho dôvodu, že pre žalobcu by bola lacnejšia táto služba, keď by bola platená prostredníctvom poštovej poukážky alebo bankového prevodu. Takýmto spôsobom sa snažil žalovaný obísť kogentné zákonné ustanovenia o výške RPMN, výške konečnej platby, konečnej splatnosti a zvýšiť si plnenie za poskytnutie finančných prostriedkov. Odmena prevyšuje zjavne náklady spojené s touto službou. Ide o drahú odplatu, neprimerané protiplnenie, netransparentné. Pritom hlavným cieľom žalobkyne bolo uzavrieť zmluvu o úvere za dohodnuté úroky a nie doplnkové služby. Obidve zmluvy boli podmienené, bez uzavretia zmluvy o úvere by nebolo došlo ani k uzavretiu zmlúv o doplnkových službách. Takýmto spôsobom žalovaný rozdelil poskytovaný úverový produkt do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o doplnkovej službe. Takýmto spôsobom obchádzal zákon a ide teda o absolútne neplatný právny úkon. Z tohto dôvodu odplata za poskytnuté služby o zabezpečení splátok úveru a služby komfort mala byť zahrnutá do celkových nákladov úveru podľa § 2 písm. g/ a l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezahrnutie tejto odplaty do celkových nákladov ovplyvnilo aj správnosť údaju skutočnej RPMN, pretože keď by bola táto odplata zahrnutá do celkových nákladov, celková výška RPMN by bola oveľa vyššia, ako bola prezentovaná. Zároveň ide o neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka. Zmluvy neboli individuálne dojednané, ide o typové formulárové zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona je v zmluve vyjadrená nesprávne, nie je zahrnutý náklad na doplnkovú službu o zabezpečení splátok. Celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, nie je v zmluve vyjadrená správne, pretože v nej nie je zahrnutý náklad na doplnkovú službu o zabezpečení splátok. Nie je uvedená výška, počet, termíny splátok v členení na úroky, iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Chýba teda kogentná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/
zákona. V zmluve táto náležitosť úplne. Termín konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona je v zmluve vyjadrený nesprávne a netransparentne. Má byť uvedený konečný dátum. V nadväznosti na uvedené preto súd mal za to, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže neobsahovala kogentné ustanovenia zákona. Z toho dôvodu žalobkyňa nebola povinná platiť úroky a poplatky, ale v skutočnosti ich zaplatila. V konaní bolo preukázané a nesporné, že celkom zaplatila 4 189,42 €, z toho istinu 2 300 € a úroky a poplatky vo výške 1 889,42 €. Teda suma 1 889,42 € pri aplikácii právneho názoru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať. Súd preto zaviazal žalovaného, aby žalobkyni podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 1 889,42 € a zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania s platením tejto sumy vo výške 5,05 % ročne od 7.11.2014 do zaplatenia. Výška úroku vyplýva z § 3 nariadenia č. 87/95 Z. z. v znení zmien a doplnkov a základ nároku na úrok z omeškania, keďže ide o bezdôvodné obohatenie, vyplýva z ustanovení § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením a v tomto prípade plnenie je peňažné, preto v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom peňažnej pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Na záver súd uvádza, pokiaľ žalovaný spochybňoval povinnosť uvádzať a štruktúrovať jednotlivé splátky, spôsob započítavania, pričom štrukturácia musí byť štruktúrovaná a splátka musí byť štruktúrovaná na istinu, úrok, poplatky, k tomu súd poukazuje, že pokiaľ Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 vyslovil názor, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusia byť splátky štruktúrované, rozčlenené na istinu, úrok, poplatky, z uvedeného rozhodnutia síce taký právny názor vyplýva, ale rozhodnutie nie je účinné ani voči stranám konania, ani voči súdu, resp. iným súdom, pretože na stranu konania spotrebiteľa bol vyhlásený konkurz, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nenadobudlo právoplatnosť a z tohto dôvodu ani záväznosť. Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho súdu 5Co/205/2018 zo dňa 25.9.2018 (Krajský súd v Žiline), bod 25 odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd uviedol, že pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte 2 senáty Najvyššieho súdu SR), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov, odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.
7. Trovy konania: V tomto konaní úspešná bola žalobkyňa. Podľa § 255 ods. 1 CSP jej patrí plná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd preto rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, a to bez ďalšej výzvy súdu. Táto povinnosť vyplýva nielen z výroku tohto rozsudku, ale aj priamo zo zákonného ustanovenia. Zákon nepodmieňuje vyčíslenie trov konania výzvou zo strany súdu, a to aj s poukazom na článok 11 ods. 3 všeobecných zásad CSP.
8. Pokiaľ ide o právne zastúpenie žalovaného, súd mal za to, že žalovaný zámerne spôsoboval zmätočnosť právneho zastúpenia a oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Na čl. 38 je plná moc, ktorú žalovaný udelil AK Bardáč, s.r.o., Bratislava, plná moc je zo dňa 17.6.2016. Chronologicky za touto plnou mocou nasleduje nová plná moc pre RR Legal Corp, s.r.o., plná moc je zo dňa 19.6.2018 a je na čl. 79. Ak teda RR Legal udelil substitučnú plnú moc pre Mgr. Hodálovú ešte predtým, než sám bol právoplatne ustanovený za zástupcu, je takáto substitučná plná moc neplatná. RR Legal sa stal právnym zástupcom dňa 19.6.2018 a substitučnú plnú moc udelil predtým, než mu na to vzniklo právo, teda 2.5.2018. Táto substitučná plná moc je na čl. 78 a ďalej súd poukazuje na ďalší rozpor zastúpenia žalovaného, kedy advokátovi RR Legal Corp, s.r.o., udelil plnú moc dňa 19.6.2018, ale až 9.7.2018 odvolal plnú moc predchádzajúcemu právnemu zástupcovi AK Bardáč, s.r.o. (čl. 99). Súd tieto nedostatky vytkol žalovaného a jeho právnym zástupcom a vyzval ich k náprave (dňa 2.8.2018 čl. 103 adresované RR Legal Corp, s.r.o. a výzva zo dňa 23.8.2018 na čl. 119 adresovaná aj likvidátorovi, aj žalovanému Endepro, s.r.o v likvidácii a na vedomie RR Legal Corp, s.r.o., WEBBER LEGAL, s.r.o.). K prevzatiu výzvy k odstráneniu vád právneho zastúpenia, teda výzvy z čl. 119, došlo u WEBBER LEGAL, s.r.o., dňa 27.9.2018, u RR Legal Corp, s.r.o., dňa 11.9.2018, u likvidátora dňa 12.9.2018 (čl. 117 rub spisu). Vady zastúpenia odstránené neboli. Súd ďalej konal s právnym zástupcom RR Legal Corp, s.r.o.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.