Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-36-2016.pdf
PDF · 119.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/36/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: T. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G. XXX, okres W. B. T., štátny občan SR, o zaplatenie 2.970,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.200,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.587,63 EUR, spolu s úrokom z omeškania: vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.787,63 od 25.3.2013 do 22.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.687,63 od 23.1.2018 do 20.2.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.587,63 Eur od 21.2.2018 do 19.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.487,63 Eur od 20.3.2018 do 20.4.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.387,63 Eur od 21.4.2018 do 23.5.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.287,63 Eur od 24.5.2018 do 19.6.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.187,63 Eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.087,63 Eur od 20.7.2018 do 20.8.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.987,63 Eur od 21.8.2018 do 21.9.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.887,63 Eur od 22.9.2018 do 19.10.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.787,63 Eur od 20.10.2018 do 16.11.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.687,63 Eur od 17.11.2018 do 20.12.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.587,63 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,68 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.2.2016 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.970,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.787,63 Eur od 25.3.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 3.4.2012 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-0001865305, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami v zmluve, žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, právny predchodca žalobcu k 20.3.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ustanovením Čl. VI., bod 1. ÚZ a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ustanovením Čl. VI. bod 2. ÚZ. V zmysle Článku IV. bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.(ďalej len „VOP“), pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 21.3.2013 s Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému v súlade s ustanovením Článku IV. bod 4.5.5. VOP doručené 24.3.2013, kedy v súlade s ustanovením Čl. VI. bod 2. ÚZ nastala splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru. Nakoľko právnemu predchodcovi žalobcu do dnešného dňa žalovaný nezaplatil celú dlžnú sumu, od 25.3.2013 bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 2.970,68 EUR, pozostávajúce z nesplatenej istiny úveru vo výške 2.787,63 EUR a zmluvných úrokov vo výške 183,05 Eur, spolu s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom 06.10.2015, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy, v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 2.787,63 EUR a zmluvných úrokov vo výške 183,05 Eur.
3. Dňa 8.4.2016 doručil žalobca súdu odvolanie voči uzneseniu o odmienutí podania a zároveň doplnenie žalobného návrhu. V tomto podaní špecifikoval žalovanú pohľadávku a predložil platobnú históriu žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu uhradil celkovo sumu 212,37 Eur počas trvania úverového vzťahu. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške istiny 2.787,63 Eur, čo je nesplatená časť istiny úverových splátok. Okrem toho si žalobca uplatnil aj zmluvne dojednané úroky vo výške 183,05 Eur, a tak celá žalovaná suma predstavuje spolu 2.970,68 eur. Uvedené tvrdenia doložil výpisom z bankovej knihy a špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
4. Žalobca sa k žalobe, jej doplneniu s prílohami, ktoré mu boli doručené do vlastných rúk dňa 8.9.2016, v súdom stanovenej lehote nevyjadril, a v konaní ostal procesne nečinný.
5. Po realizácii všetkých procesných úkonov súvisiacich s podanou žalobou a po zmene zákonného sudcu, mal súd z výpisu z Obchodného registra SR za preukázané, že u žalobcu, došlo s účinnosťou od 17.2.2018 k zmene obchodného mena na Intrum Slovakia, s.r.o. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.1.2019. Dňa 7.1.2019 doručil právny zástupca žalobcu súdu podanie (č.l. 60 a nasl.), v ktorom ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, žalobcu zobral v časti o zaplatenie sumy 1.200,- Eur späť a v tejto časti spolu s príslušenstvom žiadal konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaný v priebehu sporu uhradil žalobcovi uhradil 12 platieb po 100,- eur v období od 22.1.2018 do 20.12.2018. Zároveň trval na podanej žalobe vo zvyšnej časti a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1770,68 Eur spolu s s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2787,63 Eur od 25.3.2013 do 22.1.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2687,63 Eur od 23.1.2018 do 20.2.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2587,63 Eur od 21.2.2018 do 19.3.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2487,63 Eur od 20.3.2018 do 20.4.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2387,63 Eur od 21.4.2018 do 23.5.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2287,63 Eur od 24.5.2018 do 19.6.2018,s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2187,63 Eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2087,63 Eur od 20.7.2018 do 20.8.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1987,63 Eur od 21.8.2018 do 21.9.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1887,63 Eur od 22.9.2018 do 19.10.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1787,63 Eur od 20.10.2018 do 16.11.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1687,63 Eur od 17.11.2018 do 20.12.2018, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1587,63 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Okrem toho žalobca oznámil, že súhlasí s postupným platením žalovanej pohľadávky formou splátok vo výške 100,- Eur mesačne splatných k 20-dňu v mesiaci počnúc prvou splátkou splatnou 20.dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia. 6. Na pojednávaní dňa 9.1.2019 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Žalovanému bolo doručené predvolanie na adresu známu z registra obyvateľov, pričom zásielka sa súdu vrátila neprevzatá v odbernej lehote, a tak súd vychádzal z fikcie doručenia podľa § 112 CSP. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným zisteniam:
7. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu, t.j. čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.200,- Eur s príslušenstvom, v ktorej žalobca zobral späť žalobu späť, pričom späťvzatie žaloby neodôvodnil.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.200,- Eur spolu s príslušenstvom zastavil.
12. Následne sa vec zaoberal žalobným nárokom vo zvyšku uplatnenej istiny s príslušenstvom, t.j. nároku na zaplatenie sumy 1.770,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých súd vypočítaných podľa úhrad realizovaných žalovaným. Prioritne sa súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v spore a dospel k záveru, že žalobca preukázal aktívnu legitimáciu aj v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko pohľadávka bola zosplatnená dňa 24.3.2013 a k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 6.10.2015.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (banka) a žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 3.4.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistení pre fyzické osoby č. 00-0001865305, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 70,41 Eur, pri úrokovej sadzbe 18,9 %, výške RPMN 23,52 %, priemernej RPMN 18,77 %. Ďalej bolo v zmluve uvedené, že dátum poskytnutia spotrebiteľského úveru ju najneskôr do piatich pracovných dní od splnenia podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru je do 6 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky, pričom termín splatnosti pravidelných mesačných splátok je 20.dňa príslušného mesiaca. Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť je 5.315,52 Eur. Súčasťou zmluvy bola aj úprava poistenia úveru s výškou mesačného poistného 3,52 Eur.
14. Nakoľko žalovaný neuhrádzal mesačné splátky v súlade so zmluvnými podmienkami, listom zo dňa 21.3.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy 2.979,52 Eur a zároveň mu oznámil, že ku dňu 20.3.2013 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Následne listom zo dňa 8.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávka voči žalovanému bola na základe zmluvy zo dňa 6.10.2015 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo dané na doručovanie dňa 6.10.2015, čo vyplýva z podacieho hárku (č.l. 26).
15. Z výpisu z bankovej knihy (č.l. 38) mal súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi uhradil ku dňu podania žaloby sumu 212,37 Eur. Z čiastočného späťvzatia doručeného žalobcom dňa 7.1.2019 mal súd za preukázané, nakoľko žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi spolu sumu vo výške 1.200,- eur v mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré uhradil dňa 22.1.2018, 20.2.2018, 19.3.2018, 20.4.2018, 23.5.2018, 19.6.2018, 20.8.2018, 21.9.2018, 19.10.2018, 16.11.2018, 20.12.2018. Spolu tak žalovaný uhradil na úvere sumu 1.412,37 eur.
16. Súd následne vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
25. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
32. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne išlo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
33. Okresný súd Zmluvu o úvere zo dňa 3.4.2012, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil súdnemu prieskumu zistiac, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve vôbec nie je presný a konkrétny dátum prvej splátky ani poslednej splátky. Súčasťou zmluvy je iba údaj o počte splátok, pričom konečná splatnosť úveru má byť do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky. Z takto uvedeného znenia nie je možné presne zistiť dátum konečnej splatnosti úveru. Z týchto dôvodov má súd za to, že zmluva neobsahuje ani presný údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko údaj o konečnej splatnosti úveru definovaný v zmluve ako „do 6 rokov od splatnosti prvej splátky“, nie je zrozumiteľným a určitým termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 72 splátok. Spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto musí byť v zmluve určený konkrétny termín. Podľa názoru súdu, na to, aby bol dostatočne presne a určito uvedený tento zákonom vyžadovaný údaj, malo by byť presne uvedené, na ktorý deň pripadá konečná splatnosť úveru.
34. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, je možné žalobcovi priznať len neuhradenú časť z istiny vo výške 3.000,- EUR. Žalovaný v splátkach podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatil spolu 1.412,37 Eur (pričom z toho 212,37 Eur uhradil do podania žaloby a sumu 1.200,- Eur po podaní žaloby), a tak je povinný s ohľadom na konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru doplatiť rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a jej úhradou, t.j. sumu 1.587,63 Eur (3.000 - 1.412,37). S ohľadom na túto skutočnosť súd žalobe vyhovel iba v časti o zaplatenie sumy 1.587,63 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
35. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,75 % z dlžných súm po odpočítaní úhrad realizovaných žalovaným, počnúc od 25.3.2013 do zaplatenia. Z ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 20.3.2013, žalovaný sa dostal do omeškania od 25.3.2013. Výška úrokovej sadzby k 25.3.2013 predstavovala 8,75 %. Žalovaný po podaní žaloby vykonal úhrady dňa 22.1.2018, 20.2.2018, 19.3.2018, 20.4.2018, 23.5.2018, 19.6.2018, 20.8.2018, 21.9.2018, 19.10.2018, 16.11.2018, 20.12.2018, pričom úroková sadzba v tomto čase predstavovala 8 % ročne. Súd preto žalobnému návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.787,63 Eur (nakoľko žalovaný uhradil až po podaní žaloby v splátkach spolu sumu 1.200,- Eur, pričom prvá úhrada bola dňa 22.1.2018) od 25.3.2013 do 22.1.2018, a úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.787,63 od 25.3.2013 do 22.1.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.687,63 od 23.1.2018 do 20.2.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.587,63 Eur od 21.2.2018 do 19.3.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.487,63 Eur od 20.3.2018 do 20.4.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.387,63 Eur od 21.4.2018 do 23.5.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.287,63 Eur od 24.5.2018 do 19.6.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.187,63 Eur od 20.6.2018 do 19.7.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 2.087,63 Eur od 20.7.2018 do 20.8.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.987,63 Eur od 21.8.2018 do 21.9.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.887,63 Eur od 22.9.2018 do 19.10.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.787,63 Eur od 20.10.2018 do 16.11.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.687,63 Eur od 17.11.2018 do 20.12.2018, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.587,63 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia, (s ohľadom na ďalšie úhrady po 100,- eur). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
36. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 7.1.2019 súhlasil s tým, aby žalovaný svoj dlh splácal v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur. Nakoľko však žalovaný bol v konaní absolútne procesne nečinný, k žalobe doručenej do vlastných rúk dňa 8.9.2016 sa nevyjadril a na pojednávaní dňa 9.1.2019 sa nezúčastnil, a tak o splácanie dlhu v splátkach nežiadal, súd nemohol svojvoľne nahrádzať vôľu žalovaného a určiť mu splácanie dlhu v splátkach bez jeho vlastnej žiadosti. Navyše súd konštatuje, že v konaní musí strana, ktorá žiada o splácanie dlhu v splátkach, zdôvodniť túto žiadosť a preukázať svoju aktuálnu finančnú situáciu, na základe ktorej nie je schopná uhradiť svoj dlh jednorázovo. Preto súd pri rozhodovaní vo veci určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.970,68 EUR s úrokom z omeškania. Žalobca zobral žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.200,- eur späť, nakoľko túto časť istiny žalovaný uhradil. Žalovaný tak v tejto časti zavinil zastavenie konania. Súd žalobcovi priznal sumu 1.587,63 EUR s úrokom z omeškania. Z hľadiska úspechu v konaní je tak procesný úspech žalobcu je teda vo výške 2.787,63 Eur, t.j. 93,84 % (2.787,63 EUR/ 2.970,68 EUR x 100%). Procesný úspech žalovaného je vo výške 183,05 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 6,16 % (183,05 EUR / 2970,68 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech je vo výške 87,68 % (93,84 % - 6,16 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 87,68 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.