Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-443-2009.pdf
PDF · 73.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/443/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. S., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX eura (XXX,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX XXX/XX, takto
rozhodol:
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 21. 04. 2009 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 eura (500,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Obvodným oddelením PZ Banská Bystrica - východ, Evid. č. bloku: AA XXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX.
2. Poverením č. XXXX * 044874 zo dňa XX. XX. XXXX Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Národná 4 (t. č. Kollárova 39), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX XXX/XX.
3. Nakoľko bol exekučný titul zrušený, exekučný súd uznesením zo dňa 02. 03. 2018 exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ zastavil.
4. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 17. 11. 2018, súdny exekútor v nadväznosti na zastavenie exekúcie požiadal o rozhodnutie o trovách exekúcie a zároveň žiadal o uvedenie správcu konkurznej podstaty ako účastníka konania, z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
5. Podľa § 48 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
6. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len "Exekučný poriadok"/ ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Exekučné konanie sa začalo dňom 02. 04. 2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/).
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku/v znení účinnom do 31. 03. 2017/, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. Súd využitím lustračných mechanizmov mal za preukázané, že na základe uznesenia L. súdu S. S. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XOdk/XXX/XXXX, zverejneného v L. vestníku č. XXX/XXXX, dňa XX.XX.XXXX, bol po zastavení exekúcie vyhlásený na majetok povinného konkurz. Do pozície správcu konkurznej podstaty bol ustavený správca: Y.. B. N., so sídlom kancelárie J. 5, XXX XX S. S., značka správcu: O
18. Vzhľadom na skutočnosť, že vymedzenie náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011 podľa ktorého súd rozhodoval (t. j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku pričom v dôsledku toho rozhodoval o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu). Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. V rámci náhrady trov exekúcie v konečnom dôsledku platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Súd považuje za kľúčové zdôrazniť tú skutočnosť, že vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Tým pádom sa pohľadávka súdneho exekútora stáva pohľadávkou proti konkurznej podstate, ktorú si môže súdny exekútor uplatniť v samotnom konkurze prihláškou.
Pokiaľ teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie.
19. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však žiadnom prípade nie je nositeľom zodpovednosti za to, že sa povinný po zastavení exekúcie súdom dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade je už samotná exekúcia zastavená, pričom k vyhláseniu konkurzu došlo v čase po jej zastavení súdom.
20. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).“
21. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
22. Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.