Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného ius aegis, s.r.o., so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanej: Q. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. X/XXXX, XXX XX A., o zaplatenie 1.330,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje v plnom rozsahu Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č. k. 23C/29/2016-18 zo dňa 13.04.2016.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.330,99 eur od 09.11.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.03.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.03.2016, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.330,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.33,99 eur od 09.11.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete vykonal dňa 19.03.2014 kontrolu odberného miesta č. 4611109201 u žalovanej ako odberateľa elektrickej energie, pri ktorej bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii odberateľom elektriny. Uvedené potvrdzuje Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 19.03.2014, v ktorom je uvedené, že elektromer bol zapojený a odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektriny. Vzhľadom k tomu, že žalovaná odoberala elektrickú energiu od žalobcu neoprávnene bez zmluvného vzťahu, žalobca si uplatnil voči žalovanej náhradu škody v celkovej výške 1.330,99 eur vypočítanú v súlade s § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca vystavil žalovanej faktúru za škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektrickej energie faktúra č. 9914030589 v sume 1.330,99 eur, splatná 08.11.2015, avšak žalovaná doposiaľ faktúru neuhradila, preto si žalobca uplatnil svoj nárok súdnou cestou.

3. Súd žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 23C/29/2016-18 zo dňa 13.04.2016, ktorý nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Súdna zásielka, obsahujúca platobný rozkaz, žalobu s prílohami a poučenie o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa, sa súdu vrátila z adresy uvedenej žalobcom v žalobe s oznamom poštového podniku „adresát neznámy“. Súd následne vykonal lustráciu pobytu žalovanej v evidencii Registra obyvateľov SR, z ktorej zistil, že žalovaná má evidovaný trvalý pobyt na adrese B. X/XXXX, Bratislava, preto súd opätovne doručoval predmetnú zásielku na adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov SR, avšak z uvedenej adresy sa zásielka vrátila súdu s oznámením poštového prepravného podniku „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

7. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ako ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

8. Nakoľko nebolo možné doručiť platobný rozkaz žalovanej do vlastných rúk, súd zrušil Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I č. k. 23C/29/2016-18 zo dňa 13.04.2016 v súlade s citovaným ustanovením § 266 ods. 3 v rozhodnutí vo veci samej.

9. Súd následne v zmysle § 167 ods. 2 CSP, vyzval žalovanú uznesením č. k. 23C/29/2016-22 zo dňa 23.07.2018, aby sa v lehote 15 dní k žalobe písomne vyjadrila, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ju v uznesení poučil, že v prípade, ak sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadrí, môže súd s poukazom na ustanovenie § 273 aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Súd doručoval zásielku obsahujúcu žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie sa a poučenia pre spotrebiteľa na adresu trvalého pobytu žalovanej, odkiaľ sa zásielka vrátila s oznámením poštového prepravného podniku „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

10. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 116 ods. 2 Okresný súd Bratislava I prostredníctvom úradnej tabuli súdu a webovej stránky súdu žalovanej oznámil, že na tomto súde bola voči nej podaná žaloba, ktorú podal žalobca. Oznam o podanej žalobe bol uverejnený od 14.08.2018 do 29.08.2018.

11. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila, tzn. nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné.

12. Podľa § 297 písm. b) upravujúceho osobitné ustanovenia o pojednávaní v spotrebiteľských sporoch, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Súd rozhodol na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 19.03.2014, fotografickej dokumentácie zo dňa 19.03.2014, faktúry č. 9914030589, výzvy na úhradu zo dňa 09.10.2015, výpočtu škody č. 9914030589, lustrácie z RO, SP a ZVJS žalovanej; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete. V zmysle § 40 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta. S poukazom na citované ustanovenie žalobca vykonal dňa 19.03.2014 kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX u žalovanej ako odberateľa elektrickej energie. Pri kontrole bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrickú energiu v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii odberateľom elektriny. O uvedenej kontrole bol spísaný Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 19.03.2014, v ktorom je uvedené, že elektromer žalovanej bol zapojený a odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektriny. Elektromer bol následne pracovníkmi žalobcu zdemontovaný. Vzhľadom k tomu, že žalovaná odoberala elektrickú energiu od žalobcu neoprávnene, t.j. bez zmluvného vzťahu, žalobca si uplatnil voči žalovanej náhradu škody v celkovej výške 1.330,99 eur vypočítanú v súlade s § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca vystavil žalovanej faktúru za škodu vzniknutú neoprávneným odberom elektrickej energie faktúra č. 9914030589 v sume 1.330,99 eur, splatná 08.11.2015, avšak žalovaná doposiaľ faktúru neuhradila, preto si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.330,99 eur súdnou cestou, pričom si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.330,99 eur od 09.11.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

24. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

25. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

26. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

27. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

28. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, splnením dlh zanikne.

30. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dlh musí byť splnený riadne a včas.

31. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania dňa 09.11.2015 ( ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 09.11.2015 (platná od 10.09.2014 do 08.12.2015) (zdroj: www.nbs.sk) bola 0,05% + zvýšená o 5 percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka predstavuje výšku úroku z omeškania 5,05 % ročne.

36. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

37. Súd mal za preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete pri kontrole odberného miesta u žalovanej ako odberateľa dňa 19.03.2014 zistil, že žalovaná odoberá elektrickú energiu bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie so žalobcom, čím sa v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike dopustila neoprávneného odberu elektriny. O kontrole odberného miesta žalobca spísal Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 19.03.2011, z ktorého vyplýva, že elektromer žalovanej bol zapojený a odoberal elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. Zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia predmetného elektromeru, ktorá preukazuje neoprávnený odber elektrickej energie žalovanou. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Preto si žalobca vyčíslil svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej titulom neoprávnene odobratej elektrickej energie. Výšku škody žalobca vypočítal v súlade s § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. a následne žalovanej vystavil faktúru s vyčíslenou škodou ako faktúru č. 9914030589 na sumu 1.330,99 eur splatnú dňa 08.11.2015. Žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy a to Výzvou na úhradu škody, avšak žalovaná na výzvu nereagovala a dlžnú sumu žalobcovi doposiaľ neuhradila.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd nárok žalobcu za dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.330,99 eur titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie.

39. Žalovaná, ktorá nezaplatila náhradu škody vyčíslenú vo faktúre žalobcu č. 9914030589, splatnej dňa 08.11.2015, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd preto v druhom výroku enunciátu rozsudku zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.330,99 eur od 09.11.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s citovanými ustanoveniami § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu, nie je prípustné odvolanie (§ 357 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.