Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-68-2021.pdf
PDF · 125.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: Mgr. H. F., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, Turany, právne zastúpená: JUDr. Daniela Gavorníková, advokátka so sídlom v Martine, V. P. Tótha 64/14, proti žalovanému: Ing. L. N., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. P. XXXX/XXX Martin, právne zastúpený: JUDr. Slavomíra Kurinská, advokátka so sídlom v Martine, V. Šípoša 16, o zaplatenie 10.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 € od 01.05.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou Okresnému súdu Banská Bystrica v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2021, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 10.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 € od 01.05.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedla, že na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 02.05.2018 žalovaný uznal dlh voči žalobkyni v celkovej výške 185.000 €. Dlh vznikol titulom prijatých pôžičiek, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému v období od decembra 2016 do novembra 2017. Nakoľko žalovaný v lehote splatnosti jednotlivé pôžičky riadne a včas neuhradil, dohodli sa na uzatvorení Dohody o uznaní dlhu, ktorou sa žalovaný zaviazal celkový dlh vo výške 185.000 € uhradiť do 30.04.2019. Keďže žalovaný neuhradil ani časť dlžnej sumy, žalobkyňa sa domáha zaplatenia dlhu vo výške 10.000 € s príslušenstvom.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
3. Na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 29Up/1600/2021, vyhovel žalobe v celom rozsahu.
4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas podaný odpor. Uviedol, že je pravdou, že uzatvoril zmluvy o pôžičkách, a to dňa 22.12.2016 na sumu 30.000 €, dňa 11.04.2017 na sumu 30.000 €, dňa 13.07.2017 na sumu 20.000 €, dňa 09.11.2017 na sumu 30.000 €, dňa 09.11.2017 na sumu 40.000 € a dňa 09.11.2017 na sumu 40.000 €. Uviedol, že peniaze, ktoré tvorili predmet zmlúv sa nikdy nestali vlastníctvom žalovaného. V bode 4.1 každej zmluvy o pôžičke je určené, že peniaze sa poskytujú výlučne za účelom investície na finančnom trhu Forex. Podľa bodu 4.2 zmlúv sa strany dohodli, že za poskytnutie pôžičky vyplatí žalovaný žalobkyni úrok vo výške 3 % z dosiahnutého výnosu za
každý, čo i len započatý kalendárny mesiac trvania pôžičky. Žalobkyňa odovzdala finančné prostriedky na financovanie, investovanie na forexovom trhu, ktorý je najväčší a najlikvidnejší obchodný trh na svete s menami na medzinárodných devízových trhoch, kde sa využívajú kolísavé výmenné kurzy. Žalobkyňa sama požiadala žalovaného o možnosť investovať na tomto trhu a za týmto účelom mu zverila svoje finančné prostriedky. Tomuto tvrdeniu žalovaného svedčí aj list žalobkyne datovaný dňa 31.07.2018 označený ako výzva na predloženie investície a výzva k úhrade dohodnutých splátok, v ktorom žalobkyňa uvádza, že žalovaný neúspešne investoval žalobkyňou zverené finančné prostriedky. Žiadala o bezodkladné predloženie vyúčtovania celej investície. Týmto je bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že žalobkyňa nepreviedla vlastnícke právo k peniazom, ktoré žalovanému zverila a ani nebolo jej úmyslom vlastníctvo k peniazom previesť na žalovaného. U žalobkyne absentovala vôľa zmluvu o pôžičke uzavrieť. Žalobkyňa v označenej listine potvrdzuje, že žalovaný jej oznámil, že investoval na trhu forex neúspešne a prostriedky žalobkyne prepadli. Žalobkyňa má právnické vzdelanie. Bola dostatočne oboznámená s charakterom investovania. Mala s ním skúsenosti z predchádzajúceho obdobia a nemôže popierať, že nevedela o riziku takéhoto spôsobu investovania. Pri uzatvorení dohody o investovaní žalobkyňa sama vyhotovila zmluvy o pôžičkách, ktoré žalovaný podpísal. Pod tlakom okolností a naliehanie žalobkyne uzatvoril Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 02.05.2018. Pri uzatváraní zmlúv a dohody o uznaní dlhu existoval rozpor medzi vôľou strán a prejavom vôle strán. Obsah zmlúv je v rozpore so skutočným účelom, pre ktoré žalobkyňa finančné prostriedky žalovanému zverila. Žalovaný nepoužil prostriedky zverené žalobkyňou pre vlastnú spotrebu a potrebu, ale na žiadosť a po dohode so žalobkyňou ich použil na investovanie na trhu forex. Uznanie dlhu predpokladá, že v dobe uznania dlhu záväzok dlžníka trval. Táto domnienka je vyvrátiteľná. Dlžník môže namietať, že dlh nevznikol, netrval alebo je neplatný alebo stratil platnosť. K uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu. Predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Žalovaný má za to, že každá zo zmlúv je neplatná od počiatku a nemôžu byť s ňou spájané žiadne právne následky. Preto nemôže byť platná ani dohoda o uznaní dlhu, pretože dlh žalovaného založený zmluvami nikdy nevznikol. Z tohto dôvodu vzniesol žalovaný námietku neplatnosti voči dohode o uznaní dlhu zo dňa 02.05.2018 a voči zmluvám o pôžičke. Žalovaný dlhy špecifikované v článku I. Dohody neuznáva jednotlivo a nesľubuje ich jednotlivo aj splniť. Dohoda je neurčitý právny úkon, pretože, ak dlžník uzná viac dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy, čo do dôvodu a výšky uznáva a sľubuje zaplatiť. Dlžník v uznaní dlhu nemusí mať vôľu uznať každý existujúci dlh. V dohode o uznaní dlhu absentuje nespochybniteľný obsah prejavu vôle žalovaného osobitne uznať každý dlh. Ak bude mať súd za to, že dohoda o uznaní dlhu je neplatná, potom je nárok na vrátenie pôžičiek na základe zmlúv premlčaný. Preto zároveň vznáša námietku premlčania. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 10.000 €, pričom nie je možné určiť, ktorého konkrétneho dlhu zmluvy o pôžičke sa žalobkyňou uplatnený nárok dotýka. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému odporu. Uviedla, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Žalovaný bol rodinným priateľom rodičov žalobkyne. Jeho manželka sa dlhodobo kamarátila s matkou žalobkyne a v rámci kamarátskych rozhovorov uviedla, že jej manžel si požičiava peniaze a tieto investuje ako fyzická osoba na burze, pričom svojim veriteľom z týchto obchodov posiela dohodnutý výnos. Následne dňa 25.07.2016 požičala žalobkyňa žalovanému prvých 30.000 €, ktoré žalovaný v dohodnutej lehote aj s dohodnutým úrokom vrátil. Keďže žalobkyňa nemala pochybnosti o dôveryhodnosti žalovaného a bola spokojná s vyplateným úrokom, poskytla mu ďalšie pôžičky, pričom žalovaný z nich pravidelne vyplácal dohodnuté úroky. Problém nastal až v okamihu, keď mal vrátiť žalobkyni 60.000 €, ktorých splatnosť nastala dňa 31.12.2017. Následne sa problémy stupňovali. Lehota omeškania sa predlžovala a zároveň sa žalovaný vyjadroval tak, že na burze veľa prerobil, ale v dlhšom časovom období to dá do poriadku a bude sa snažiť splácať svoj dlh ako bude môcť. V záujme právnej istoty sa dohodli na podpísaní Dohody o uznaní dlhu, pričom žalovaný jej uhradil časť dlžnej sumy vo výške 1.000 €. Ešte niekoľkokrát sa stretli a žalobkyňa ho žiadala o splatenie aspoň časti dlhu ako aj predloženie výpisov z bankových účtov na preukázanie skutočnosti, že požičané financie išli skutočne na menovú burzu. Tieto jej však nikdy neboli predložené. Žalovaný nepredložil žiadny výpis obchodných transakcií. Žalobkyňa spolu so svojou matkou žiadala manželku žalovaného o prevzatie aspoň časti dlhu, nakoľko žalovaný má vyporiadané BSM a všetok jeho majetok vlastní manželka. Žalobkyňa dňa 17.08.2019 podala oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin podvodu. Trestné konanie je vedené na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline, ČVS: KRP-106/2-VYS-ZA-2019. V rámci trestného konania bolo zistené, že žalovaný niekoľkokrát po prijatí finančných prostriedkov, ktoré mu žalobkyňa zaslala na účet, časť z týchto platieb vybral zo svojho bankového účtu. Uvedené potvrdzuje oprávnené pochybnosti žalobkyne, že žalovaný použil finančné
prostriedky na iný účel ako bolo uvedené v zmluve. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky sa nestali jeho vlastníctvom. Práve naopak, pokiaľ žalovaný vykonal výber finančnej hotovosti z predmetného účtu je to nutné vykladať tak, že s finančnými prostriedkami nakladal ako s vlastnými. Dňa 25.07.2016 bolo prijatých 30.000 € od žalobkyne, ale na finančný trh odišlo len 26.000 €, 4.000 € si ponechal ako hotovosť. Dňa 22.12.2016 bolo prijatých 30.000 €, ale na finančný trh odišlo len 22.000 €, 8.000 € si vybral ako hotovosť. V dňoch 13.04. a 18.04.2017 bolo od žalobkyne prijatých 2 x 15.000 €, ale na finančný trh odišlo len 27.000 €. Dňa 14.07.2017 bolo prijatých 20.000 €, ale na finančný trh odišlo len 17.000 €, 3.000 € si vybral ako hotovosť. Dňa 13.11.2017 bolo prijatých 30.000 €, ale na finančný trh odišlo len 20.000 €, 8.000 € si žalovaný vybral ako hotovosť. Suma vo výške 1.500 € odišla na účet jeho švagra, pána Č. a zvyšných 500 € mu zostalo na účte. Žalovaný uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 1.000 € zo dňa 30.05.2018. Uvedené vyvracia akékoľvek pochybnosti o tom, že Dohoda o uznaní dlhu bola uzatvorená pod nátlakom žalobkyne. Žalovaný podpisom dohody jednoznačne deklaroval vôľu uznať dlh, ktorý vznikol z pôžičiek poskytnutých žalobkyňou. Jednotlivé zmluvy o pôžičke sú nezameniteľne špecifikované v článku I. Dohody. Z predmetnej dohody jednoznačne vyplýva na základe akých právnych skutočnosti pôžičky vznikli, ich výška a lehota splatnosti. Každá zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a bola vyhotovená v súlade s § 657 OZ. Finančné prostriedky preukázateľne odišli z účtu žalobkyne a boli preukázateľne prijaté na účet žalovaného. Každá zmluva obsahovala dohodnutý úrok buď fixný alebo, ktorý sa odvíjal od výšky dosiahnutých výnosov. Pokiaľ by súd prehlásil zmluvy o pôžičkách za neplatné, všetky platby prijaté na účet žalovaného by boli plnením z neplatného právneho úkonu a jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
6. Písomným podaním zo dňa 21.01.2022 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených v odpore. Žalobkyňa účelovo mení argumentáciu. Kým v tomto konaní tvrdí, že išlo o pôžičku, v trestnom konaní, ktoré sama iniciovala, tvrdí, že ide o spreneveru. Žalobkyňou zvolená argumentácia si vzájomne odporuje. Základným atribútom pôžičky je prenechanie predmetu pôžičky do majetkovej sféry dlžníka. Základným znakom trestného činu sprenevery je prisvojenie si cudzej veci. Dôkazy predložené žalobkyňou nepreukazujú, že poskytla žalovanému pôžičky tak, ako to tvrdí vo svojich podaniach. Výpisy z účtu žalovaného nie sú získané v súlade so zákonom. Sú predmetom ochrany podľa osobitných predpisov. Proti žalovanému nebolo vznesené obvinenie. Oznámenie z podozrenia zo spáchania trestného činu nespôsobilo automaticky trestné stíhanie voči žalovanému.
7. Dňa 02.05.2018 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Dohodu o uznaní dlhu, ktorou žalovaný uznal svoj dlh voči žalobkyni, čo do dôvodu a výšky v celkovej výške 185.000 €, ktorý vznikol na základe poskytnutých pôžičiek. Žalovaný sa zaviazal uhradiť dlh v niekoľkých splátkach podľa možnosti dlžníka bezhotovostne na bankový účet žalobkyne v lehote najneskôr do 30.04.2019. Podľa článku I. Dohody v období od decembra 2016 do novembra 2017 poskytol veriteľ dlžníkovi bezhotovostným prevodom šesť pôžičiek, ktoré dlžník nesplatil v dohodnutej lehote, resp. na požiadanie veriteľa, a to 30.000 € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 22.12.2016, splatná dňa 30.06.2017, 30.000 € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.04.2017, splatná dňa 31.12.2017, 20.000 € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 13.07.2017, splatná dňa 31.12.2017, 30.000 € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.11.2017, splatná do 30 dní od požiadania veriteľa a najneskôr do 30.11.2018, 40.000 € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.11.2017, splatná do 30 dní od požiadania veriteľa, najneskôr do 30.11.2018 a 40.000 € na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 09.11.2017, splatná do 30 dní od požiadania veriteľa, najneskôr do 30.11.2018. Celkovo veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 190.000 €. Z celkovej sumy 190.000 € vrátil dlžník ku dňu podpisu dohody sumu 5.000 €.
8. Dňa 22.12.2016 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 30.000 € k 22.12.2016 bezhotovostným prevodom a záväzok dlžníka splatiť pôžičku na požiadanie veriteľa, najneskôr však do 30.06.2017. V prípade omeškania je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Podľa bodu 4. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je poskytnutá výlučne za účelom investície na finančnom trhu FOREX. Za poskytnutie pôžičky vyplatí dlžník veriteľovi odmenu zodpovedajúcu 50 % z dosiahnutého výnosu za obdobie šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia pôžičky. Odmena je splatná spolu s pôžičkou, v termíne a spôsobom uvedeným v článku 3. Zmluvy.
9. Dňa 11.04.2017 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 30.000 € ku dňu 17.04.2017 bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a záväzok dlžníka splatiť pôžičku na požiadanie veriteľa, najneskôr do 31.12.2017. V prípade omeškania je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Podľa bodu 4. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je poskytnutá výlučne za účelom investície na finančnom trhu FOREX. Za poskytnutie pôžičky vyplatí dlžník veriteľovi úrok vo výške 500 € za každý, čo i len započatý kalendárny mesiac. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
10. Dňa 13.07.2017 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 € ku dňu 14.07.2017 bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a záväzok dlžníka splatiť pôžičku na požiadanie veriteľa, najneskôr do 31.12.2017. V prípade omeškania je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Podľa bodu 4. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je poskytnutá výlučne za účelom investície na finančnom trhu FOREX. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutie pôžičky vyplatí dlžník veriteľovi úrok vo výške 600 € za každý, čo i len započatý kalendárny mesiac. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
11. Dňa 09.11.2017 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 30.000 € ku dňu 15.11.2017 bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a záväzok dlžníka splatiť pôžičku na požiadanie veriteľa, najneskôr do 31.11.2018. V prípade omeškania je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Podľa bodu 4. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že pôžička je poskytnutá výlučne za účelom investície na finančnom trhu FOREX. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutie pôžičky vyplatí dlžník veriteľovi úrok vo výške 3 % z dosiahnutého výnosu za každý, čo i len započatý kalendárny mesiac trvania pôžičky. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
12. Dňa 09.11.2017 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 40.000 € ku dňu 15.11.2017 bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a záväzok dlžníka splatiť pôžičku na požiadanie veriteľa, najneskôr do 31.11.2018. V prípade omeškania je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutie pôžičky vyplatí dlžník veriteľovi úrok vo výške 3 % z dosiahnutého výnosu za každý, čo i len započatý kalendárny mesiac trvania pôžičky. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
13. Dňa 09.11.2017 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 40.000 € ku dňu 15.11.2017 bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a záväzok dlžníka splatiť pôžičku na požiadanie veriteľa, najneskôr do 31.11.2018. V prípade omeškania je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutie pôžičky vyplatí dlžník veriteľovi úrok vo výške 3 % z dosiahnutého výnosu za každý, čo i len započatý kalendárny mesiac trvania pôžičky. Úrok je splatný mesačne pozadu, najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
14. Listom označeným ako Výzva na predloženie vyúčtovania investície a výzva k úhrade dohodnutých splátok zo dňa 31.07.2018 žalobkyňa vyzvala žalovaného o bezodkladnú úhradu minimálne 3 splátok v minimálnej sume 3.000 € (jún, júl, august), a to do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. V prípade, že minimálnu sumu neuhradí, stáva sa splatným celý dlh a stratí výhodu možnosti splátok uvedenej v dohode o uznaní dlhu. Uviedla, že v apríli 2018 jej žalovaný oznámil, že neúspešne investoval ňou zverené finančné prostriedky a požiadal o predĺženie splatnosti dlhu s tým, že mesačne bude splácať podľa svojich možnosti, pričom sa dohodli na minimálnej sume splátky vo výške 1.000 € mesačne. Zároveň požiadala o bezodkladné predloženie vyúčtovania celej investície, nakoľko
nepredložil ani jeden doklad, akým spôsobom ňou zverené peniaze investoval. Žiadala o predloženie výpisu z bankových účtov, že zverené peniaze išli skutočne na finančný trh FOREX.
15. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 30.05.2018 bol prijatý vklad v hotovosti vo výške 1.000 € od Ing. L. N..
16. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 25.07.2016 bola od žalobkyne prijatá platba vo výške 30.000 €. Dňa 31.10.2016 odišla z účtu žalovaného platba vo výške 33.000 € na účet žalobkyne. Dňa 22.12.2018 bola na účet žalovaného prijatá od žalobkyne platba vo výške 30.000 €, dňa 13.04.2017 vo výške 15.000 €, dňa 18.04.2017 vo výške 15.000 €, dňa 14.07.2017 suma 20.000 €, dňa 13.11.2017 suma 30.000 €, dňa 13.11.2017 suma 40.000 €, 15.11.2018 suma 40.000 €. Dňa 29.10.2018 a dňa 28.11.2018 odišli z účtu žalovaného na účet žalobkyne platby, každá vo výške 500 €. Z potvrdenia Y. banky zo dňa 19.09.2019 vyplýva, že majiteľom predmetného účtu je žalovaný. Účet bol zriadený 28.01.2016 a podpisové oprávnenie má iba majiteľ účtu.
17. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podane žalobe. Uviedla, že žalobkyňa si uplatňuje sumu 10.000 €, ktorá predstavuje časť peňažnej pôžičky. Žalovaný vo svojich písomných podaniach spochybnil platnosť jednotlivých zmlúv o pôžičke. Podstatnými znakmi zmluvy o pôžičke je dočasnosť prenechania veci, dohodnutá lehota splatnosti a prípadne aj dohodnutý úrok. Všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke v danom prípade boli splnené. Čo sa týka samotného chovania sa žalovaného k týmto peniazom, z toho vyplýva, že s nimi narábal ako so svojimi vlastnými. Žalovaný pokiaľ s nimi obchodoval na burze, mohol tak ako fyzická osoba robiť len vo vlastnom mene a na vlastný účet. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že s nimi nakladal ako so zverenými prostriedkami, toto by žalovaný mohol robiť len v pozícii obchodníka na burze, ktorý je právnickou osobou a ako taký má udelenú licenciu X. bankou Slovenska. V danom prípade však žalovaný s nimi nakladal vo svojom mene na vlastný účet ako fyzická osoba. Zo samotného bankového účtu žalovaného je zrejmé, že peniaze, časť z nich investoval na burze, časť z nich presunul na účet pána Č. a časť z nich reálne vytiahol. Tvrdenia žalovaného o tom, že peniaze neboli jeho a nepreviedla žalobkyňa vlastnícke právo na neho sú len účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatenia. Výpisy z účtu žalovaného získali zákonným spôsobom. Boli vyhotovené z trestného spisu, ktoré žalobkyňa zaobstarala z titulu poškodenej. Aj žalovaný má vysokoškolské vzdelanie. Musí mu byť jasné, že ak podpíše zmluvu, peňažné prostriedky musí vrátiť.
18. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že so žalovaným sa poznali dlhodobo, bola tam dôvera. Manželka žalovaného uviedla, že jej manžel investuje na burze. Veritelia mu požičiavajú peniaze. On im vracia úroky, a že sa mu darí. Preto mu požičala sumu 30.000 €, ktorú vrátil aj s úrokom 10 %. Boli to ľahko zarobené peniaze. Lákalo to, preto mu poskytla ďalšie prostriedky. Úrok navrhol sám žalovaný. Nemá vedomosť o tom, ako funguje investovanie. Nevidela ani výpis. Keďže žalovaný mal niekoľko veriteľov, chcela mať istotu, že tieto peniaze budú použité na tento účel, aby nedošlo k vyplateniu iných veriteľov. Preto bol účel uvedený aj v zmluve o pôžičke. K 31.12.2017 mal vrátiť sumu 60.000 €. Túto sumu nevrátil. Mala väčšiu sumu z predaja bytu v Bratislave, ktorú chcela v krátkom čase investovať a vrátiť späť, keďže to boli peniaze z hypotekárneho úveru. Začal sa vyhovárať, že má počkať. Preto ho požiadala pre istotu o podpísanie dohody o uznaní dlhu. Jeho konanie smerovalo k tomu, že chce peniaze vrátiť, ale ostalo to len pri sľuboch. Mala informácie, že z peňazí vypláca iných veriteľov, preto podala trestné oznámenie. Nevie, koľko žalovaný zarobil. Neboli dohodnutí, že jej budú poskytnuté výnosy z investovania. Mala dohodnutý len úrok v zmluve, nie výnos. Ten si nechával. Výpisy nikdy nepredložil. Bolo to založené na tom, že Boris, ak zarobíš, dáš nám úrok, ak nie vrátiš aspoň istinu. Nemá vedomosť, či aj s inými veriteľmi podpisoval zmluvy o pôžičke. Je pravdou, že list zo dňa 31.07.2018 nenaformulovala šťastne. Bolo to aj pod ťarchou emócii. Sledovala ním to, aby žalovaný preukázal, že poskytnuté prostriedky použil na dohodnutý účel v zmysle zmluvy o pôžičke. Dostali sa k nej informácie, že neplatí preto, lebo dal peniaze tomu a tomu.
19. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomných vyjadreniach a podanom odpore. Každý dlh titulom údajnej pôžičky mal iné podmienky. Teda splatnosť úroku, prípadne odplatu za poskytnutie pôžičky, čo tiež svedčí v neprospech platnosti tejto dohody o uznaní dlhu. Dohoda o uznaní dlhu bola uzatvorená pred splatnosťou pôžičky poskytnutej na základe zmluvy zo dňa 09.11.2017 na sumu 30.000 €, z rovnakého dňa na sumu 40.000 € a z rovnakého dňa na sumu ďalších 40.000 €. Splatnosť jednotlivých pôžičiek je dohodnutá neurčito, keď podľa článku 3.1. Zmluvy o pôžičke sa
dlžník zaväzuje splatiť pôžičku do 30 dní od požiadania veriteľa, najneskôr však do 31.11.2018. Zároveň splatnosť podľa článku 2. dohody o uznaní zo dňa 02.05.2018 je upravená veľmi vágne, keď dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh v niekoľkých splátkach podľa možnosti dlžníka bezhotovostne na bankový účet veriteľa, pričom celá suma dlhu bude na účet veriteľa pripísaná najneskôr do 30.04.2019. V tejto súvislosti dávame do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. 08.2007, sp. zn. 26Obo/822/2006, ak je v zmluve o peňažnej pôžičke dohodnuté, že dlh bude zaplatený do určitej doby v splátkach, bez toho, aby bola dojednaná ich výška a splatnosť, je dojednanie o splatnosti dlhu neplatné ako celok. Žalobkyňa nepreukázala reálne odovzdanie pôžičky žalujúcemu, pretože existencia zmluvy o pôžičke vyžaduje odovzdanie v tomto prípade finančných prostriedkov. Podľa jednotlivých zmlúv o pôžičkách nevieme určiť moment prechodu vlastníctva k týmto peňažným prostriedkom. V tomto prípade, keďže ide o reálny kontrakt, neuniesla žalujúca strana dôkazné bremeno. Vo vyjadrení k odporu žalobkyňa uvádza pôžičku poskytnutú žalovanému na základe zmluvy o pôžičke z 25.07.2016 vo výške 30.000, ktorá však nie je obsahom Dohody o uznaní dlhu. Žalobkyňa sama priznala, že poskytla žalovanému finančné prostriedky za účelom investovania aj v liste zo dňa 31.07.2018. Bola si vedomá, za akým účelom tieto peniaze žalovanému poskytuje. Je tu rozpor medzi prejavom vôle a skutočnou vôľou strán. Sama žalobkyňa vie, že investovanie je citlivá záležitosť. Žalovaný nepopiera, že tieto peniaze investoval, avšak za žalovanú. Žalobkyňa chcela zarobiť takouto formou. Žalovaný investoval pod svojim menom. Mal v úmysle zhodnotiť finančné prostriedky tak, ako sa strany dohodli. Okolnosti investovania však boli také, aké boli. Jedná sa o simulované právne úkony. Nejedná sa o pôžičky. Žalovaný by bol tiež rád, ak by mohol finančné prostriedky vrátiť. Taktiež prišiel o svoje peniaze. Obe strany si boli vedomé, za akým účelom sú poskytnuté peňažné prostriedky. Ak by súd vyhodnotil Dohodu o uznaní dlhu ako neplatnú a Zmluvy o pôžičke ako platné, majú za to, že došlo k premlčaniu nároku.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 OZ Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 2 OZ Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 558 OZ Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 110 ods. 1 OZ Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa § 69 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, keďže mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa nároku na zaplatenie sumy 10.000 € s prísl. domáhala titulom Dohody o uznaní dlhu zo dňa 02.05.2018, ktorou žalovaný uznal dlh voči žalobkyni v celkovej výške 185.000 €. Dlh mal vzniknúť titulom prijatých pôžičiek, ktoré žalobkyňa poskytla žalovanému v období od decembra 2016 do novembra 2017. Je len na rozhodnutí žalobkyne ako pánovi sporu, v akom rozsahu si uplatní svoj nárok, resp., či vôbec pristúpi k jeho vymáhaniu. Preto je bez právneho významu, či si uplatní celý dlh alebo len jeho časť. V zmysle dohody sa žalovaný zaviazal celkový dlh vo výške 185.000 € uhradiť do 30.04.2019. Dohoda o uznaní dlhu je jednostranný písomný právny úkon dlžníka zakladajúci
vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase prejavu. Pre platnosť úkonu nie je rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Dohoda o uznaní dlhu spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Bola dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu. Prejav obsahuje označenie veriteľa a dlžníka, určenie dôvodu dlhu - zmluvy o pôžičkách, výšku dlhu a vedomosť dlžníka o svojej povinnosti plniť. Uznanie dlhu má aj významné procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. Ak skutočnosť, ktorá svedčí ako vyvrátiteľná právna domnienka, nebola v konaní vyvrátená, súd ju má za preukázanú. V priebehu konania nevyšiel najavo opak tejto domnienky. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce vo vyvrátení zákonom stanovenej právnej domnienky. V zmysle uvedeného súd procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú. Vo svetle vykonaných dôkazov neobstojí. Z obsahu Dohody o uznaní dlhu jednoznačne vyplýva výška dlhu (185.000 €) ako aj jeho dôvod. V Dohode sú jasne a zrozumiteľne uvedené jednotlivé zmluvy o pôžičkách aj ich jednotlivá výška a splatnosť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neplatnosti dohody o splatnosti dlhu. Súd pripúšťa, že dohoda o splátkovom kalendári je v Dohode o uznaní dlhu upravená neurčito, čo spôsobuje síce jej neplatnosť, avšak konečná splatnosť dlhu je dohodnutá určito. Ak by aj súd pripustil žalovaným prezentovaný názor, že dojednanie o splatnosti dlhu je neplatné, potom by bola na mieste aplikácia ust. § 563 OZ, a to, že čas plnenia nebol dohodnutý. Vychádzajúc z uvedeného by bol žalovaný ako dlžník povinný plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z obsahu spisu vyplýva, že za takúto výzvu je potrebné považovať samotný žalobný návrh, ktorý bol žalovanému doručený spolu s platobným rozkazom dňa 15.11.2021. Žalovaný bol tak povinný plniť nasledujúci deň, t.j. dňa 16.11.2021 a splatnosť dlhu vo výške 10.000 € by tak nastala dňa 17.11.2021. V oboch prípadoch bol ku dňu rozhodnutia súdu uplatnený nárok splatný. Súd sa však s neplatnosťou dohody o splatnosti dlhu nestotožnil. Preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 10.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.05.2019, keďže už v tom čase bol preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu, ktorého splatnosť nastala dňa 30.04.2019.
22. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, čo znamená, že strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Za reálne odovzdanie veci je potrebné považovať aj bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o /1/ prenechaní druhovo určených vecí, /2/ vrátení vecí rovnakého druhu, /3/ dočasnosť prenechania a /4/ faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Hoci dohoda o dočasnosti je podstatnou náležitosťou zmluvy, neznamená to, že je potrebné dohodnúť aj presnú dobu vrátenia. Ak totiž presná doba vrátenia nie je dohodnutá (alebo je v tejto časti zmluva neplatná), uplatní sa ust. § 563 OZ. Ďalším vedľajším dojednaním je dojednanie odplaty. Žalovaný najskôr nerobil sporným poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. Namietal, že sa nejednalo o pôžičku, ale o investovanie v mene a na účet žalobkyne. V ďalšom štádiu konania poprel aj samotné reálne poskytnutie finančných prostriedkov. Z výpisov z účtu žalovaného bolo súdu preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému bezhotovostným prevodom finančné prostriedky v celkovej výške 190.000 € v súlade s obsahom Dohody o uznaní dlhu. Dňa 22.12.2018 sumu 30.000 €, dňa 13.04.2017 sumu 15.000 €, dňa 18.04.2017 sumu 15.000 €, dňa 14.07.2017 sumu 20.000 €, dňa 13.11.2017 sumu 30.000 €, dňa 13.11.2017 sumu 40.000 € a dňa 15.11.2018 sumu 40.000 €. Predložené výpisy z účtov súd nevyhodnotil ako dôkazy získané v rozpore so zákonom. V súlade s ust. § 69 Trestného poriadku má žalobkyňa ako oznamovateľ/poškodený právo nazerať do spisov a obstarávať si kópie spisov a ich častí.
23. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že sama žalobkyňa svoj nárok posúdila ako investíciu a nie pôžičku, súd uvádza, že nie je rozhodujúce, ako svoj nárok posúdila žalobkyňa v liste zo dňa 31.07.2018. Súd nie je viazaný právnym posúdením strany v žalobnom návrhu. Právne posúdenie uplatneného nároku je úlohou súdu. Navyše zo zmlúv o pôžičkách vyplýva dojednanie odplaty. V prípade, ak je dohodnutý úrok, samotné pôžičky je potrebné považovať za investíciu tak, ako to uviedla aj žalobkyňa. Na takom princípe je predsa založená podnikateľská činnosť nielen vo sfére spotrebiteľských pôžičiek. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky investoval vo svojom mene a na svoj účet. Nekonal ako finančný agent v mene žalobkyne a na jej účet. Uvedenie účelu pôžičky neznamená, že sa jednalo o investovanie v mene žalobkyne. V tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Žalovaný navyše žalobkyni aj čiastočne plnil po uzatvorení dohody o uznaní dlhu. Dňa 30.05.2018 sumu 1.000 €, dňa 29.10.2018 sumu 500 € a dňa 28.11.2018 sumu 500 €. Preto je ťažko dať za pravdu jeho tvrdeniam, keď na jednej strane tvrdí, že investoval peniaze v mene žalobkyne a v žiadnom prípade sa nejednalo o pôžičky, na strane druhej čiastočne plní dlh, ktorý v zmysle jeho vyjadrení ani nemal vzniknúť. Keďže
v súlade s dohodou o uznaní dlhu splatnosť dlhu nastala dňa 30.04.2019 a žaloba bola podaná dňa 08.10.2021, nárok žalobkyne nie je premlčaný.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.