Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Pc-18-2021.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky D. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ú. XXX, XXX XX W. J., štátna občianka SR, proti bývalému manželovi E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, t.č. Ú. F. R.Ý. Q. Z. J., T. X, XXX XX Š., štátny občan SR a dcére maloletá W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ú. XXX, XXX XX W. J., štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa na zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že E. M., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej W. M., nar. XX.XX.XXXX z matky D. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.11.2021 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhala toho, aby súd určil, že jej bývalý manžel E. M. nie je otcom maloletej W. M., nar. XX.XX.XXXX z nej ako matky. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Svoj návrh zdôvodnila tým, že so svojim bývalým manželom sú odlúčení od marca 2018 a od tejto doby s ním neudržiavala fyzický kontakt, ani s ním nemala pohlavný styk. Poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu, ktorým bolo rozvedené ich manželstvo, a to rozsudok v konaní sp.zn.10P/12/2019. Zákonná domnienka otcovstva tak svedčí jej bývalému manželovi, avšak ten nemôže byť podľa vyššie uvedeného biologickým otcom maloletej. Uviedla, že od mája 2019 udržiava aktívne partnerstvo a aj s tým spojený pohlavný styk so svojim priateľom a biologickým otcom maloletej Š. J., ktorý svoje otcovstvo k maloletej W. priznáva. Po právnej stránke poukázala na ustanovenie § 88 ods. 2 Zákona o rodine, čím zdôvodnila tento svoj návrh.
2. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 17.01.2022, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci z dôvodu, že bývalý manžel matky maloletého dieťaťa nemal doručený návrh na začatie konania, keďže medzičasom nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Súd vytýčil nový termín pojednávania na deň 02.03.2022, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ako i kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa, pričom obe mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa bývalý manžel navrhovateľky, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, pričom na výzvu súdu sa k návrhu nevyjadril, ani sa nevyjadril, že by mal záujem zabezpečiť eskortu z ústavu na výkon trestu odňatia slobody za účelom jeho osobnej účasti na pojednávaní. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol v neprítomnosti bývalého manžela navrhovateľky.
3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania doložené do súdneho spisu: rodný list maloletej W. M. z č.l.4, a tiež vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky
- matky maloletej a výsluchom svedka Š. J. a oboznámil sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a taktiež sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.10P/12/2019, pričom zistil tento skutkový stav. Z rodného listu zo dňa 19.06.2020 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa W. M., dátum narodenia XX.XX.XXXX, miesto narodenia W., ako otec je zapísaný E. M., nar. XX.XX.XXXX a ako matka D. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX. Z výsluchu navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa na pojednávaní súd zistil, že k veci uviedla, že s bývalým manželom žila a mali spolu 2 deti, ale potom sa spoznala so Š. J. a začala žiť s ním a s bývalým manželom už nežijú spolu 4 roky dozadu, ani s ním od toho času nemala pohlavný styk. Na otázku súdu, či je teda vylúčené, aby on mohol byť otcom maloletej, uviedla, že áno a tiež uviedla, že otcom dieťaťa je dotyčný Š. J.. Z výsluchu svedka Š. J. na pojednávaní súd zistil, že on žije s navrhovateľkou, je to jeho družka, s tým, že maloletá Zdenka je jeho biologická dcéra. S navrhovateľkou žijú asi 2,5-3 roky, s tým, že malá má 1,5 roka, pričom on si je vedomý, že je to jeho dcéra. Navrhovateľka otehotnela ešte v čase, keď bola vydatá a na základe toho má malá meno jej bývalého muža. Na otázku súdu, či udržiaval intímny styk s navrhovateľkou v čase, keď otehotnela, uviedol, že áno. Na otázku súdu, či v prípade, ak bude zapreté otcovstvo voči bývalému manželovi navrhovateľky, má záujem uznať otcovstvo k maloletej, uviedol, že áno. Z prednesu kolíznej opatrovníčky maloletého dieťaťa na pojednávaní súd zistil, že s prihliadnutím na vyjadrenie matky maloletého dieťaťa ohľadne toho, že dlhodobo neudržiavala intímny styk s bývalým manželom, ktorý je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletého dieťaťa, ako aj s poukazom na vyjadrenie svedka, ktorý bol vypočutý na pojednávaní a ktorý sa považuje za biologického otca maloletej a má záujem následne uznať otcovstvo v prípade, že toto bude zapreté voči bývalému manželovi navrhovateľky, doporučili, aby súd návrhu matky vyhovel. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.10P/12/2019 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 23.09.2019 sp.zn.10P/12/2019-63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2019, ktorým súd rozviedol manželstvo Ú. D. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a E. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E.. Zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletú L. a maloletú R. M. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otca maloletých detí E. M. zaviazal prispievať na výživu maloletých detí mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine na každé dieťa zvlášť. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval.
4. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
5. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka a jej bývalý manžel sú ako rodičia maloletej W. M. zapísaní v rodnom liste maloletej, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.09.2019 sp.zn.10P/12/2019-63, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2019. Keďže maloletá W. sa narodila XX.XX.XXXX, od rozvodu manželstva neuplynulo viac ako 300 dní a preto bývalému manželovi navrhovateľky svedčala zákonná domnienka otcovstva.
Navrhovateľka v zákonnej trojročnej lehote podala na súd návrh na zapretie otcovstva voči bývalému manželovi a maloletému dieťaťu z dôvodu, že jej bývalý manžel nemôže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa. Súd na základe výsluchu navrhovateľky, ako i výsluchu svedka Š. J. na pojednávaní dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu vo vzťahu k bývalému manželovi navrhovateľky, keďže navrhovateľka výslovne uviedla, že s bývalým manželom neudržiava pohlavný styk už približne 4 roky, a teda je vylúčené, aby bol otcom maloletého dieťaťa on, s tým, že za otca považuje svojho priateľa Š. J., ktorý potvrdil, že s navrhovateľkou udržiaval intímny styk v rozhodnom čase, v čase jej otehotnenia. Tiež sa považuje za biologického otca maloletého dieťaťa a má záujem uznať otcovstvo k maloletej W. v prípade, že bude toto zapreté súdom vo vzťahu k bývalému manželovi navrhovateľky. Bývalý manžel navrhovateľky, ktorý je ako otec zapísaný v rodnom liste nerozporoval žiadne skutkové okolnosti uvádzané navrhovateľkou v podanom návrhu, keďže k tomuto návrhu sa písomne nevyjadril a neprejavil ani záujem vyjadriť sa k nim na pojednávaní, ktoré súd vo veci vytýčil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je možné návrhu navrhovateľky vyhovieť, a teda zaprel otcovstvo k maloletej W. M., nar. XX.XX.XXXX vo vzťahu k bývalému manželovi navrhovateľky E. M., nar. XX.XX.XXXX, keďže je vylúčené, že by mohol byť otcom maloletého dieťaťa, nakoľko s matkou maloletej neudržiaval v rozhodnom čase, t.j. v čase počatia dieťaťa pohlavný styk. Súd pritom zastáva názor, že je právom dieťaťa poznať svojho biologického otca a zároveň mať ho oficiálne zapísaného aj v rodnom liste.
6. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..