Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoP-89-2018.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/89/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, O., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov, matka: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, O., otec: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. č. XX, zastúpený: JUDr. Barbora Volárová, advokátka, so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/154/2018-33 zo dňa 24. októbra 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu neodkladného opatrenia upravujúcom styk otca s maloletým synom. Súd prvej inštancie po citovaní § 2, § 366 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) uznesenie vecne odôvodnil tým, že v danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na zmenu neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom po začatí konania, nakoľko na súde momentálne prebieha konanie vo veci samej na základe návrhu podaného matkou. Po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na zmenu styku so synom, obsahom správy kolízneho opatrovníka, ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, nie je za daných okolností dôvodné. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č. k. 9P/38/2016-95 z 21.06.2016, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol o. i. upravený styk otca s maloletým H., ktorý bol následne obmedzený nariadením neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Piešťany, č. k. 13P/194/2017-59 zo dňa 20.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/12/2018-111 zo dňa 26.03.2018, ktorým bol styk otca s maloletým H. upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým H. každý párny týždeň v utorok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., za prítomnosti matky. Z odôvodnenia citovaných uznesení mal súd osvedčené, že došlo k výraznej zmene psychického stavu maloletého H. (keď jeho stretnutia s otcom sa pre neho stavajú nepríjemným zážitkom, vyvolávajú u neho stres a negatívnym spôsobom narúšajú jeho psychickú stabilitu, vedú k poruchám spánku, pomočovaniu a apatii), teda úprava pomerov nariadením neodkladného opatrenia na jednej strane v maximálne možnej miere minimalizovala dôvody, ktoré takéto zmeny psychického stavu maloletého s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolávali a na druhej strane táto úprava v maximálne možnej miere zachovala aj právo maloletého dieťaťa a jeho otca na udržiavanie, resp. prehlbovanie ich vzájomných citových vzťahov. Rozsah styku otca s dieťaťom 3 hodiny týždenne eliminuje doposiaľ osvedčené dôvody zhoršenia sa zdravotného stavu maloletého H., ale zároveň zachová citové väzby medzi otcom a synom, pričom účasť matky na stretnutiach syna s otcom môže prispieť k upokojeniu a psychickému uvoľneniu sa maloletým, prípadne takáto súčinnosť matky (pri stretnutiach syna s otcom na verejnom priestranstve, kde je väčší predpoklad aj eliminácie konfliktov medzi matkou a otcom) môže viesť aj k úplnej eliminácii strachu maloletého so stretnutí s otcom.
2. V predmetnej veci otec navrhol, aby súd vyššie citované uznesenie neodkladným opatrením zmenil tak, že bude oprávnený stýkať sa maloletým H. bez prítomnosti matky z dôvodu, že po 10 mesiacoch maloletý nemá z neho strach, dôvody uvedené naposledy matkou boli podľa neho nadsadené a prekrútené a správanie maloletého pramení z negatívneho pôsobenia matky. Matka pred kolíznym opatrovníkom 10.10.2018 s návrhom otca nesúhlasila z dôvodu, že maloletý H. stále odmieta stretávanie s otcom, musí ho vždy presviedčať, že tam budem aj ona. Tu súd prvej inštancie uviedol, že otec zmenu pomerov, teda že maloletý H. už stretnutia s ním bez prítomnosti matky neodmieta, súdu neosvedčil. Naopak, súd mal z vyjadrenia Materskej školy E. F. U. XX, L., ale najmä správou o psychologickej starostlivosti PhDr. J. N. z 19.10.2018 a jej vyjadrenia z 23.10.2018 za osvedčené, že maloletému t. č. styk s otcom za prítomnosti matky vyhovuje, naďalej sa sám s otcom nechce stretávať, pričom psychologička, ktorú maloleté dieťa navštevuje, práve pre problematický vzťah k otcovi, odporučila súdu styk otca s maloletým H. ponechať aj naďalej za prítomnosti matky až do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko je toho názoru, že uvedené je v záujme maloletého, ktorý zatiaľ zo súdom nezistených príčin odmieta byť s otcom sám. S uvedeným sa súd v zmysle osvedčeného skutkového stavu stotožnil, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že vo veci samej t.č. prebieha konanie o zmene úpravy styku, kde bude vykonané rozsiahle dokazovanie primárne zamerané na zistenie dôvodov správania sa maloletého vo vzťahu k otcovi a preto návrh otca na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého H. prostredníctvom právnej zástupkyne. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
4. Návrh na zmenu neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/194/2017-59 zo dňa 20.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, č. k. 26CoP/12/2018-111 zo dňa 26.03.2018 po 10 mesiacoch od realizácie styku s maloletým otec podal z dôvodu, že obmedzenie styku otca s maloletým nič nevyriešilo a negatívne pôsobenie matky na syna vo vzťahu k otcovi trvá naďalej. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nijak nevysporiadal a tento stav nevyhodnotil ani nevysvetlil, prečo má mať maloletý stále problém s osobou otca, ktorého vidí len 3 hodiny v týždni na verejnosti v prítomnosti matky. Podľa názoru otca je zrejmé, že na to, aby maloletý prestal otca vnímať negatívne, absentuje zásadná podmienka, a tou je súčinnosť matky. Matka nemá záujem na obnovení vzťahu a dôvery syna k otcovi, naopak aktívne tomu bráni a maloletého podporuje v obavách z otca, ktorý v ňom sama vyvolala. Nikdy neexistoval žiaden reálny dôvod ani situácia, kedy by sa otca mal maloletý báť a matka maloletého pred otcom brániť. Matka podľa otca maloletému vštepuje potrebu ho chrániť pred vlastným otcom, utvrdzuje ho v tom, čo považuje otec za choré a v rozpore so záujmami maloletého nehovoriac.
5. Správa psychologičky PhDr. N., ktorá je dlhoročnou terapeutkou matky maloletého, je tendenčná, vychádza opäť z tvrdení matky maloletého. Vlastným vyšetrením psychologička zistila, že maloletý otca nespomína, v kresbe používal donedávna tmavé farby a vykazuje sklon k zvýšenej úzkostlivosti a neschopnosti prežívať radosť. Zo správy vôbec nevyplýva, že dôvodom popísaného stavu maloletého je prioritne osoba otca. Súd prvej inštancie na druhej strane vôbec neprihliadol na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 10.10.2018, z ktorej vyplýva, že matka mu až do podania návrhu na zmenu neodkladného opatrenia neavizovala žiadne problémy, pričom súdu odporučil v záujme maloletého realizovať styk dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky, aby si budoval vzťah aj s druhým rodičom, pričom je úlohou matky na tento styk maloletého pripraviť. Otec celkom nerozumie, akým spôsobom sa dá v jeho súčasnej situácii táto skutočnosť osvedčiť, keď je maloletý v trvalej starostlivosti a pod výlučným vplyvom matky. Otec uviedol, že mohol súdu prvej inštancie predložiť nahrávky, ktoré preukazujú, že maloletý sa zo stretnutí s otcom teší, maloletý prejavuje záujem s otcom odísť, ťažko a dlho sa s otcom lúči. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s návrhom otca na rozšírenie rozsahu styku otca s maloletým, ktorý by v záujme obnovenia vzťahu otca s maloletým sa mal postupne rozširovať, súd riešil len otázku prítomnosti matky na stretnutiach. Podaným návrhom otec žiadal rozšíriť styk na každý utorok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú nepárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. Možnosť postupného rozširovania styku otca s maloletým, aj keď v prítomnosti matky súd vôbec neposudzoval, hoci vzhľadom na odstup času od poslednej úpravy v zmysle neodkladného opatrenia a nečinnosť súdu v konaní o zmenu úpravy styku je táto zmena možno ešte dôležitejšia než prítomnosť, či neprítomnosť matky na stretnutiach. Je nepochybné, že pre obnovenie vzťahu maloletého a otca je potrebné styk postupne rozširovať, keď obmedzený styk trvá v súčasnosti už 11 mesiacov a dieťa je vo veku, kedy si vytvára trvalé citové väzby k rodičom a blízkym osobám. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nijak nevyhodnotil a návrhom otca sa v tejto časti vôbec nezaoberal, pričom úpravu styku mohol rozšíriť aj v užšom, než otcom navrhovanom rozsahu. Súčasne realizovaný styk nezabezpečuje postupnú kontinuitu kontaktu otca s maloletým synom, nie je ani rovnomerne rozložený, keď po nepárnej sobote nasleduje ďalšie stretnutie za 3 dni, v nepárny utorok, a následne otec maloletého syna po dobu 11 dní až do ďalšej párnej soboty nevidí.
6. Z uvedených dôvodov otec navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že styk otca s maloletým synom bude upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú nepárnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením rozšíriť styk otca s maloletým H. každý utorok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a bez prítomnosti matky, v situácii, keď styk otca je do skončenia konania vo veci samej je upravený neodkladným opatrením, uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 13P/194/2017-59 zo dňa 20.11.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/12/2018-111 zo dňa 26.03.2018, ktorým bol styk otca s maloletým H. upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým H. každý párny týždeň v utorok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., a každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., za prítomnosti matky.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. V prvom rade je potrebné konštatovať, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi tak vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinnosti k maloletému dieťaťu a sú nútení podávať návrhy na súd vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú len práva a povinnosti v najnevyhnutnejšom rozsahu a je to tak preto, že na rozhodnutie o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dôkazov. Aj v prejednávanej veci sa evidentne vzťahy medzi rodičmi vyhrotili až natoľko, že vyššie uvedeným uznesením bol otcovi obmedzený styk s maloletým synom len na deväť hodín za dva týždne, navyše za prítomnosti matky a v podstate z dôvodov nepriaznivého zdravotného stavu maloletého H., jeho možných psychických problémov (bolesti hlavy, nekľud, nespavosť) podľa názoru matky súvisiacich so stretnutiami s otcom.
11. Podľa názoru otca vyjadrenom v návrhu na rozšírenie styku otca so synom a bez prítomnosti matky, sa ich vzájomný vzťah so synom zlepšil, stretávania prebiehajú normálne, rozlúčia sa a syn sa teší na ďalšie stretnutie. Stretávania sa však uskutočňujú za obmedzených podmienok, v zlom počasí otec trávi väčšinu času v nákupnom centre na detskom ihrisku, čo syna za chvíľu prestane baviť a matka dieťaťa nie je prístupná inému spôsobu využitia voľného času. Otec k návrhu pripojil prepis telefonických správ s matkou maloletého syna.
12. Predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, v tomto prípade bolo povinnosťou otca osvedčiť nárok na rozšírenie styku so synom a osvedčiť možnosť stretávať sa so synom bez prítomnosti matky. Z dôvodu, že otec žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia v návrhu na rozšírenie styku neodkladným opatrením (prepis telefonických správ neosvedčoval otcom tvrdené skutočnosti), súd prvej inštancie overoval dostupným spôsobom opodstatnenosť tvrdení otca maloletého H. a vyžiadal si stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý reagoval písomným podaním zo dňa 10.10.2018 (č.l. 22), dňa 23.10.2018 kontaktoval telefonicky psychologičku PhDr. J. N. a obsah telefonického rozhovoru zapísal do úradného záznamu (č.l. 29) a kontaktoval materskú školu, ktorú maloletý H. navštevuje a obsah telefonického rozhovoru zapísal do úradného záznamu z 23.10.2018 (č.l. 30).
13. Súd prvej inštancie na základe vlastných zistení smerujúcich k posúdeniu opodstatnenosti nároku otca maloletého H. dospel k správnemu záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, pretože to nedoporučila (z konkrétnych dôvodov) psychologička, ktorú maloletý syn navštevuje a rovnako negatívne sa vyjadrila zástupkyňa materskej školy, ktorá vykonala pohovor s maloletým H.. Je pravdou, že v prospech otca svedčilo písomné vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ale vzhľadom na vyššie uvedené negatívne reakcie návrhu na zmenu styku otca nebolo možné vyhovieť.
14. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zdôrazňuje, že na širšiu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému H. je nevyhnutné vykonať dokazovanie, ktoré bude podkladom pre riadne odôvodnenie rozhodnutia. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, prečo neupravil jeho styk s H. v širšom rozsahu v sobotu, aj keby sa mal so synom stretávať za prítomnosti matky. Podľa názoru odvolacieho súdu aj k tomuto uvedenému návrhu je nevyhnutné vykonať dokazovanie minimálne výsluchom oboch rodičov k okolnostiam stretávania sa počas v podstate celej soboty. Nie je zrejmé, kde by všetci trávili stretnutia, akú má otec predstavu o trávení stretnutí so synom za prítomnosti matky počas 8 hodín (keď na druhej strane mu prekáža prítomnosť matky počas trojhodinových stretnutí), nie je zrejmé, či maloletý H. ešte (ne)spí v popoludňajších hodinách a pod. Odvolací súd sa ale stotožňuje s názorom otca, že konanie vo veci samej trvá neprimerane dlho a nie je správne, že od podania návrhu vo veci samej po dobu 10 mesiacov nebolo nariadené ani prvé pojednávanie.
15. V rámci posudzovania splnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné zisťovať príčinu odmietania maloletého syna stretávať sa s otcom. Otec vo svojich podaniach poukazuje na odmietavý postoj matky, ktorá negatívne ovplyvňuje vzťah otca so synom. Odvolaciemu súd je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vo všetkých prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi dieťaťa vážne narušené a v prípade, ak je dieťa zverené jednému z rodičov, tento rodič podstatným spôsobom ovplyvňuje myslenie a správanie dieťaťa rôznymi spôsobmi (pripomínaním negatívnych vlastností druhého rodiča, jeho nevhodného správania, neschopnosť postarať sa o dieťa, zjednodušene povedané vidí na druhom rodičovi len zlé vlastnosti), pričom niekedy to nerobí vedome. Dieťa následne reaguje tak, že opakuje po rodičovi to, čo od neho počuje a zisťuje, že rodič je takto spokojný, keď zdieľajú spoločné názory s začne hovoriť každému z rodičov to, čo od neho chcú počuť, čo ale nie je prirodzené a dieťa v takýchto nezdravých vzťahoch trpí. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné si uvedomiť, že každý rodič, otec i matka, si musia nájsť cestu k bezproblémovému, normálnemu vzťahu, čo sa dá (v istých prípadoch) zvládnuť slušnou, nekonfliktnou a racionálnou komunikáciou. Je potrebné si tiež uvedomiť, že dieťa má rado rovnako oboch rodičov a pokiaľ títo spolu nekomunikujú, nevychádzajú, vzájomne sa osočujú, na seba navzájom nadávajú, vyčítajú si často aj nepodstatné veci, dieťa to zraňuje a obaja rodičia svojmu dieťaťu ubližujú až tak, že dieťa musí vyhľadávať lekársku pomoc.
16. Z uvedených dôvodov súd uznesenie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s dcérou potvrdil s použitím § 387 CSP.
17. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).