Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-26-2018.pdf
PDF · 75.31 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/26/2018
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: Városüzemeltetö és Fenntartó Kft., Szent István király út 25, 9200 Mosonmagyaróvár, Maďarsko, zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom so sídlom AK v Bratislave, Medená 18 proti žalovanému: držiteľ motorového vozidla s EČV: M. XXX C. k 22.05.2018 o zaplatenie 78,80 Eur takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zo dňa 19.07.2018 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 19.07.2018 sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 78,80 Eur. Žalovaný je v žalobe označený nasledovne: držiteľ motorového vozidla s EČV: M. XXX C. k 22.05.2018. Žalobca v žalobe uviedol, že žiada súd, aby požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného. Žalobca z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať účastníka, nakoľko evidencia vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorej je účastník evidovaný ako držiteľ vozidla, nie je verejne prístupná. Súd je však orgánom, ktorému musia byť údaje z evidencie vozidiel poskytnuté v zmysle § 113 ods. 1 zákona. Žalobca poukázal i na § 190 Civilného sporového poriadku. Je teda zrejmé, že účastník je identifikovateľný, avšak len za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. Ústavný súd Českej republiky riešil obdobnú situáciu a konštatoval, že postup súdov, ktoré by neposkytli požadovanú súčinnosť, predstavuje odňatie spravodlivosti. V danej veci bolo pre ústavný súd rozhodujúce, či žalobcom poskytnuté údaje (meno, priezvisko a poznávacia značka) sú údaje, ktoré môžu viesť k presnej identifikácii. Aj keď v tomto prípade žalobca nedisponuje menom a priezviskom, žalobcom poskytnuté údaje umožňujú presnú identifikáciu žalovaného. Ďalej napr. Krajský súd v Nitre konštatoval, že súd má povinnosť v takýchto prípadoch zistiť osobu žalovaného a že označenie žalovaného, aké je v tejto žalobe, predstavuje postačujúce označenie.
2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/26/2018-13 zo dňa 06.09.2018 súd žalobcu vyzval, aby žalobu doplnil v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia označením žalovaného v súlade s § 133 - § 135 Civilného sporového poriadku, pričom súd uviedol, ako má byť žaloba doplnená. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18.09.2018, dňa 28.09.2018 lehota na doplnenie žaloby uplynula. Žalobca žalobu v určenej lehote, resp. ani do dňa rozhodovania súdu nedoplnil.
3. V podaní zo dňa 24.09.2018 žalobca uviedol, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom, z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie žalovaného identifikovať, nakoľko evidencia vozidiel nie je verene prístupná. V minulosti sa snažil získať údaje z evidencie v rámci výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 9 zákona o cestnej premávke a podľa Dohovoru o cestnej premávke, nebol však úspešný z dôvodu, že nešlo o porušenie smernice 2011/82/EÚ ani o závažné porušenie pravidiel podľa dohovoru. V prípade nevyhovenia jeho žiadosti o zistenie údajov žalovaného súdom z evidencie a odmietnutím podania dôjde k odňatiu spravodlivosti, žalobca by nemal možnosť domôcť sa ochrany svojich práv voči žalovanému. Žalovaný porušil subjektívne práva žalobcu a ak právna úprava žalobcovi neumožňuje získať údaje o žalovanom, je povinnosťou súdu poskytnúť žalobcovi ochranu proti takej osobe. Odmietnutie podania by bolo v rozpore s čl. 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko je proti účelu a zmyslu zákona, aby súd trval na označení žalovaného menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom, hoci to pre žalovaného znamená nemožnosť domôcť sa ochrany svojich práv. Ak súd nechce vyžiadať údaje žalovaného podľa návrhu žalobcu, mal návrh posúdiť ako žiadosť o zabezpečenie dôkazu, na základe neho zistiť z evidencie údaje žalovaného a oznámiť ich žalobcovi, ktorý následne doplní žalobu.
4. Podľa § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporová poriadok) ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
5. Nakoľko žaloba žalobcu zo dňa 19.07.2018 bola neúplná, chýbala identifikácia žalovaného v súlade s § 133 - § 135 Civilného sporového poriadku, súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Následne žalobca uviedol, že z objektívnych dôvodov nevie uviesť iné identifikačné údaje žalovaného, má za to, že žalovaný je identifikovateľný na základe súčinnosti súdu, o ktorú v žalobe žiadal, preto nie je dôvod na odmietnutie žaloby. Súd sa s názorom žalobcu nestotožňuje, má za to, že i v predmetnej veci je nutné označiť žalovaného tak, ako to výslovne stanovuje § 133 - § 135 Civilného sporového poriadku, preto ak žalobca na základe uznesenia súdu náležitosti žaloby nedoplnil, je dôvod na odmietnutie žaloby. Nakoľko v danej veci na základe uznesenia súdu nebola žaloba doplnená, žaloba je naďalej neúplná a bez riadneho označenia žalovaného nemožno v konaní pokračovať, súd žalobu žalobcu zo dňa 19.07.2018 odmietol podľa § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
6. Pre úplnosť súd dodáva, že postup, ktorý navrhuje žalobca, aby si súd sám zistil údaje žalovaného žiadosťou o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel, resp. súdu dostupnou lustráciou, nie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Súd nie je tým, kto má zisťovať, koho chce žalobca žalovať. Žalobca pri podaní žaloby musí vedieť, od koho a čoho sa chce žalobou domáhať. Preto Civilný sporový poriadok ukladá žalobcovi, aby podal žalobu s presne špecifikovanými náležitosťami, medzi ktoré patria i identifikačné údaje strán sporu a to so sankciou odmietnutie žaloby v prípade neuvedenia niektorej z náležitostí napriek výzve súdu. Jednou zo zásad civilného procesu je zásada kontradiktórnosti, ktorá kladie dôraz na procesnú aktivitu strán sporu spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností, medzi ktoré patrí aj riadne označenie žalovaného. Za náležité vymedzenie okruhu strán sporu a ich riadne označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, ktorý túto povinnosť nemôže prenášať na súd. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ak súd na jeho žiadosť nezistí identifikačné údaje osoby, ktorá bola držiteľom ním označeného motorového vozidla, dôjde k odňatiu spravodlivosti a porušeniu čl. 3 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd by postupoval spôsobom, ktorý sa prieči účelu a zmyslu zákona. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje, že by súd mal vykonávať úkony na zistenie informácií potrebných pre podanie žaloby so všetkými zákonnými náležitosťami. Ani z celkovej koncepcie a zmyslu tohto procesného predpisu nemožno vyvodiť možnosť takéhoto postupu, súd má podľa tohto zákona prejednávať a rozhodovať konkrétne spory, kým žalobca nevie, koho má žalovať, spor ani neexistuje. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu nie je neobmedzené, ale je limitované zákonnou úpravou, ktorá stanovuje podmienky na naplnenie tohto práva. Takouto zákonnou úpravou je i Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Súd za účelom naplnenia tohto práva postupuje podľa procesného právneho predpisu. Ak teda zákon neupravuje postup súdu, ktorým by súd zisťoval pre žalobcu okolnosti, ktoré budú rozhodujúce pre podanie žaloby, ako je napríklad aj zisťovanie osoby, ktorá zasiahla do jeho práva, v dôsledku čoho žalobca nemôže podať žalobu na súd, nejde o porušenie práva na súdnu ochranu.
7. Skutočnosť, že má súd možnosť vyžiadať údaje, resp. ich sám lustrovať je bezpredmetná. Táto možnosť je zákonom daná, resp. prístup k lustrácii je umožnený, aby súd zistil údaje z evidencie, ak takýto postup má oporu v právnom poriadku SR. Súd ale nemôže vyžiadať údaje, príp. ich lustrovať, ak nie sú splnené zákonné podmienky na takýto postup.
8. Žiadosť žalobcu obsiahnutú v žalobe podľa obsahu nemožno považovať za návrh na zabezpečenie dôkazu, ako to tvrdí žalobca. Podstata dokazovania spočíva v preukazovaní tvrdení žalobcu, že v minulosti bol, resp. v súčasnosti je určitý žalobcom tvrdený a náležite popísaný skutkový stav. Teda žalobca pozná okolnosti prípadu, tieto v súdnom konaní tvrdí a prostredníctvom dôkazov preukazuje, že ide o taký skutkový stav. Zo skutkového stavu, ktorý preukazuje prostredníctvom dôkazov, vyvodzuje určité subjektívne právo, ktorého ochrany sa žalobou domáha. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dokazovaním teda nie je činnosť, ktorou by žalobca prostredníctvom súdu zisťoval skutkový stav veci. Zisťovanie identifikačných údajov osoby, ktorá sa podľa žalobcu mala dopustiť určitého konania, pre žalobcu, ktorý tieto údaje nepozná, nie je dokazovaním. Zabezpečenie identifikačných údajov osoby podľa evidenčného čísla motorového vozidla, ktorého bola držiteľom, za tým účelom, aby ich následne zistil žalobca a doplnil do žaloby, nemôže byť považované za vykonanie dôkazu, priečilo by sa to samotnej podstate a zmyslu dokazovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Revúca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.