Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-36-2018.pdf
PDF · 136.1 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-21C/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v spore žalobkyne : N.. J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H.. O. XXXX/X, L., zast. : JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka so sídlom A. Hlinku 58/81, Piešťany proti žalovaným : X. T.. Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W. S. XXXX/X, L., 2. L. P., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, X., obaja zast. : JUDr. Ján Chmelo, advokát so sídlom Royova 9, Piešťany, o určenie, že finančné prostriedky patria do dedičstva, , takto
rozhodol:
I. Súd návrhy žalobkyne na prerušenie konania zamieta.
II. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
III. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by určil, že finančné prostriedky v sume 34 033,95 eur s príslušenstvom nachádzajúce sa na bankovom účte N. formát účtu: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: U., vedenom vo P. H..U.. patria v celku do dedičstva po poručiteľovi L. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. S. XXXX/X, XXX XX L..
2. Zároveň žiadala aby súd určil, že finančné prostriedky nachádzajúce sa ku dňu XX.XX.XXXX na účtoch č. XXXXXXXXX/XXXX U. U., č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý je L. U. kapitál č. XXXXXXXXX/XXXX, vedených v U., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v L. X., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo P., H..U.. na meno Y. P., celkom v sume 33 694,64 eur patria v 1 do dedičstva po poručiteľovi L. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XXXX/X, L..
3. Uznsením zo dňa 03.05.2018 č.k. 15C/244/2014 - 222 súd žalobu žalobkyne o určenie, že finančné prostriedky nachádzajúce sa ku dňu XX.XX.XXXX na účtoch č. XXXXXXXXX/XXXX U. U., č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý je podúčtom U. kapitál č. XXXXXXXXX/XXXX, vedených v U., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v L. X., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo P., H..U.. na meno Y. P., celkom v sume 33 694,64 eur patria v 1 do dedičstva po poručiteľovi L. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XXXX/X, L. vylúčil na samostatné konanie, ktorému bola následne pridelená sp. zn. 21C/36/2018.
4. Na pojednávaní dňa 28.11.2018 súd za prítomnosti všetkých strán sporu a ich právnych zástupcov pripustil zmenu žaloby tak, že pôvodný petit sa rozširuje o eventuálny petit nasledujúceho znenia: Súd určuje, že finančné prostriedky nachádzajúce sa ku dňu XX.XX.XXXX na účtoch č. XXXXXXXXX/XXXX U. U., č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý je podúčtom U. kapitál č. XXXXXXXXX/XXXX, vedených v U., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v L. X., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo P.X., a.s. na meno Y. P., celkom v sume 33 694,64 EUR, patria v režime BSM, do dedičstva po poručiteľovi L. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. S. XXXX/X, XXX XX L..
5. Predmetom konania je teda žaloba žalobcu tak ako je vymedzená v petitoch v bodoch 3. a 4. odôvodnenia tohto rozsudku.
6. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je dcérou poručiteľa L. P., po ktorom sa viedlo na OS Piešťany dedičské konania sp. zn. 5D66/2011. V rámci dedičstva nedošlo medzi dedičmi k dohode o všetkých aktívach patriacich do tohto dedičstva, niektoré zostali sporné, preto sa súdny komisár obmedzil len na skonštatovanie ich spornosti a tieto nezahrnul do aktív dedičstva. V pôvodnom dedičskom konaní tak bolí prededené len aktíva (nehnuteľnosti a X S. U. H.. H. X S. O. B.) Ohľadne tohto majetku dedičia uzavreli dohodu, ktorá bola potvrdená osvedčením o dedičstve sp.zn. 5d/66/2011 zo dňa 16.03.2012. Ostatné aktíva (financie na účtoch, motorové vozidlo a starožitnosti) zostali sporné z dôvodu že manželka poručiteľa odmietla zaradiť motorové vozidlo zn. O. H. do aktív dedičstva, ďalej finančné prostriedky na účte vo P., H..U.. považovala za majetok patriaci do BSM /napriek tomu že išlo o peniaze vo výlučnom vlastníctve poručiteľa, ktorý ich získal predajom zdedených nehnuteľností/ žiadne ďalšie financie neoznačila, a taktiež aj starožitnosti a šperky, ktoré patrili do výlučného majetku poručiteľa nepovažovala za potrebné prejednať, vzhľadom na ich bezcennosť.
7. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v trestnom konaní zistila že žalovaná 1/ ako manželka poručiteľa počas existencie BSM zo spoločného majetku s poručiteľom previedla na svoj účet vyššiu sumu finančných prostriedkov, tieto však notárovi neoznámila. Taktiež zistila, že v čase smrti poručiteľa, vlastnila v BSM s poručiteľom určité finančné prostriedky, ktoré neboli jej výlučným vlastníctvom, ktoré notárovi taktiež neoznámila, nakoľko ich považovala za svoje výlučné a vlastné financie, a to len preto, že sa nachádzali na účtoch , ktoré si založila len na svoje meno. Vzhľadom na to, žalobkyňa žiada aby súd v rámci konania ktoré musela iniciovať, pretože žalovaná tieto financie považuje stále za svoj výlučný majetok , s ktorým nakladá ako s vlastným.
8. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe žalobkyňa videla v tom, že bez určujúceho výroku za daného skutkového stavu nebude možné aby sa navrhované finačné prostriedky pre absolútny nezáujem a obštrukcie zo strany ostatných dvoch dedičov, ktorí neustále namietajú spornosť tohto majetku, prededili ako aktíva dedičstva v dodatočnom dedičskom konaní, ktoré je konaním nesporovým.
9. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 4.12.2014 navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé a nie sú podložené žiadnym dôkazom. Peňažné prostriedky získala žalovaná 1/ dedením po svojej matke, následným predajom nehnuteľností a ich investovaním do fondov a zostatky na účtoch sú jej výlučným vlastníctvom.
10. Žalobkyňa sa v rámci repliky k vyjadreniu žalovaných vyjadrila tak, že dokumenty predložené žalovanou 1/ nepreukazujú , že sa jedná o jej výlučné finančné prostriedky. Žalobkyňa disponuje relevantnými dôkazmi, ktoré preukazujú že žalovaná 1/ získala tieto financie a zakladala si predmetné účty s nimi až po tom , ako jej manžel získal odpredajom zdedených nehnuteľností značnú časť financií.
11. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.06.2018 poukázal a na to, že ustanovenie §195 ods. 1 CMR sa uplatní len v prípade, ak nie je majetok v BSM predmetom sporu, hlavne ak sa nejedná o skutkovo sporné otázky. Právne otázky si môže vyriešiť dedičský súd sám. Poukázala na uznesenie NS SR sp.zn.: 3M Cdo 3/2011 z 23.05.2012 s právnou vetou: Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, sporné skutkové otázky v konaní, je potrebné určiť v sporovom konaní. Medzi žalobkyňou a pozostalou manželkou (žalovanou v 1. rade), sú sporné skutkové okolnosti, týkajúce sa jednak vlastníctva finančných prostriedkov, nachádzajúcich sa na uvedených účtoch, s ktorými si manželka poručiteľa zakladala za trvania BSM tieto účty na svoje meno a tiež financií, ktoré počas manželstva boli na tieto účty pripisované, spornou je skutková otázka či tieto patria do BSM a hlavne v akom rozsahu, rovnako tak je sporná aj skutočnosť aká časť z majetku z BSM má patriť do dedičstva po poručiteľovi a aká časť má pripadnúť do vlastníctva manželky poručiteľa. Medzi dedičmi a manželom poručiteľa je sporná existencia rozhodujúcich skutkových okolností, preto je potrebné aplikovať postup podľa §198 ods. 1 CMP. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov slovenskej a českej republiky, spornosťou aktív alebo pasív dedičstva v zmysle §175k ods. 3 O.s.p. sa rozumejú rozdielne (rozporuplné) tvrdenia účastníkov konania o dedičstve o skutočnostiach, ktoré sú rozhodné pre posúdenie (pre právny záver) či vec, právo alebo iná majetková hodnota patrili poručiteľovi. Podľa §195 ods. 3 CMP ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu BSM, na sporný majetok v BSM sa neprihliada. Podľa §198 ods. 1 CMP, ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti, pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Tieto ustanovenia výslovne riešia situácie, kedy sa vyskytne spor ohľadom rozsahu BSM, jeho vysporiadania, ako aj spor ohľadom aktív dedičstva, tj. čo do dedičstva po poručiteľovi patrí. Skutkovo sporné otázky ohľadom rozsahu BSM a tiež ohľadom aktív dedičstva, nemôže riešiť dedičský súd v nesporovom dedičskom konaní. V tomto prípade, sa musí dedič obrátiť na súd so žalobou o určenie, že tá ktorá časť z majetku patrí do dedičstva po poručiteľovi. Žalobkyňa sa obrátila na súd so žalobou, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch jej matky, ku dňu smrti poručiteľa, patria v 1 do dedičstva po jej otcovi. V tomto prípade, súd musí skúmať ako predbežnú otázku, či bol poručiteľ vlastníkom alebo spoluvlastníkom týchto finančných prostriedkov, nachádzajúcich sa ako vklad na účte, ku dňu jeho smrti a následne môže rozhodnúť, že tieto finančné prostriedky či už v celom rozsahu alebo v akej časti patria do dedičstva. Uvedené určenie sa tu viaže k veci, žalobou sa navrhuje, aby finančné prostriedky patrili do dedičstva po poručiteľovi. Nejedná sa o spor o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania nezakladá priamo vlastnícke právo žalobcu. Vyhovujúci rozsudok je podkladom pre dodatočné konanie o dedičstve. Nakoľko medzi účastníkmi je skutkovo sporný rozsah BSM, žalovaná nesúhlasí s tým, aby boli finančné prostriedky na jej účtoch považované za majetok v BSM s poručiteľom a rovnako tak, nesúhlasí s tým, aby bol pri vysporiadaní tohto BSM uplatnený princíp parity podielov podľa §150 OZ, tieto skutočnosti rozporuje, snaží sa preukazovať predkladanými dôkazmi, že tieto financie sú len jej výlučným vlastníctvom, hoci sa účtoch sú preukázateľne uložené financie, ktoré boli nadobudnuté počas manželstva a patria do BSM, je na 100% isté, že v dodatočnom dedičskom konaní nedôjde k dohode medzi dedičmi ohľadom vysporiadania novoobjavenému majetku v BSM a túto skutočnosť bude musieť riešiť dedičský súd. Pri vysporiadaní novo objaveného majetku v BSM, sa budú vyskytovať (už sa aj vyskytujú) skutkovo sporné otázky a skutočnosti, ktoré vzhľadom na charakter nesporového konania, nebude oprávnený riešiť dedičský súd, ale bude musieť opätovne rozhodovať súd v sporovom konaní (žalobkyňa by sa znova musela domáhať určenie, čo patrí do dedičstva), žalobkyňa sa rozhodla pre 2 žalobný petit a navrhla určiť, že do dedičstva po poručiteľovi patrí 1 z týchto finančných prostriedkov na účte žalovanej v 1. rade, nakoľko všetky účty boli založené za trvania manželstva a žalovaná v rámci dôkazného bremena nepreukázala, že tieto financie pochádzajú z jej výlučného vlastníctva. Vychádzajúc z §150 OZ navrhla, aby do dedičstva patrila 1 týchto finančných prostriedkov, tvoriacich zostatky na predmetných účtoch. V tejto súvislosti poukázala najmä na to, že žalobkyňa musí pre preukázanie naliehavosti svojho právneho záujmu na požadovanom určení zvoliť taký žalobný petit, aby bola jej určovacia žaloba opodstatnená, tj. aby vyriešila spornosť aktív dedičstva úplne. Predpokladom na vykonanie súpisu aktív a pasív dedičstva poručiteľovho majetku, ktorý mal v BSM je zistenie všeobecnej ceny tohto majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Aj v tomto prípade, ak zostala sporná skutočnosť medzi pozostalým manželom a niektorým dedičov, súd v zmysle §175l O.s.p. postupuje podľa §175ods. 3 OSP, teraz §195 ods.3 CMP (na tento majetok neprihliada), pri zachovaní práva účastníka obrátiť sa žalobou na súd mimo konania o dedičstve. Procesným nástrojom na odstránenie spornosti o aktívach a pasívach dedičstva, teda sporu o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi a čo pripadne pozostalému manželovi, môže byť len žaloba o určenie, ktorá časť z majetku v BSM pripadne do dedičstva po poručiteľovi. Len na podaní takejto žaloby môže mať dedič naliehavý právny záujem, pretože len takáto žaloba, môže viesť k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.
12. Podaním zo dňa 09.01.2018 doručeným súdu dňa 09.01.2018 žalobkyňa navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 6D/700/2018 nakoľko sa v ňom rieši otáza , ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko je zrejmé že vzhľadom na spor ktorý medzi dedičmi existuje bude toto dedičské konanie zastavené. Pokiaľ je súd názoru, že spornosť majetku poručiteľa je potrebné zisťovať v dedičskom konaní, a že teda nie je oprávnení v sporovom konaní zisťovať túto spornosť ako predbežnú otázku, navrhla alternatívne prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p.
13. Podľa § 162 ods. 1 C.s.p písm. a) súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
14. Citované ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.
15. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je potrebné vykladať v súvislosti s § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite veci je pochopiteľne rovnako vylúčené). Ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní, konanie preruší a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky.
16. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 C.s.p. písm. a) nakoľko v konaní 6D/700/2018 sa neriešia otázky, ktoré by v prebiehajúcom konaní súd nebol oprávnený riešiť. Predmetom dedičského konania je prejednanie a rozhodnutie o dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného a nie riešenie spornosti či určitý majetok patrí resp. nepatrí do dedičstva po poručiteľovi. Nepreukázanie skutočností z ktorých by vyplýval naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe resp. očávanie že v prebiehajúcom konaní o novoobjavenom majetku dôjde k takému stavu, ktorý takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení založil neznamená, že v dedičskom konaní sa rieši otázka ktorú by súd nebol oprávnený riešiť.
17. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
18. Ust § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
19. Samotné začatie konania o novoobjavenom majetku nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, nakoľko aj keď spornosť zistená v dedičskom konaní je podmienkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je, nejde o otázku ktorá sa v konaní o novoobjavenom majetku rieši primárne a z tvrdení žalobcu vyplýva presvedčenie že práve žalovaní takúto spornosť v prebiehajúcom konaní o novoobjavenom majetku vyvolajú. (tu treba poukázať aj na správanie sa žalovaných 1/ a 2/ ohľadne žalobného návrhu žalobkyne o ktorom súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko žalovaný 1/ a 2/ v priebehu konania jednoznačne vyhlásili že finančné prostriedky patria do dedičstva) Ide o skutočnosť neistú a nezávislú od vôle žalobkyne, pričom je potrebné poznamenať, že tvrdenie, že finančné prostriedky na účtoch patrili patri do BSM poručiteľa, môže mať ako skutkový tak aj právny charakter. Ak medzi účastníkmi dedičského konania nie je sporná existencia rozhodujúcich skutkových okolností, ale iba ich právne posúdenie, spornú právnu otázku posúdi dedičský súd a na jej základe potom majetok zaradí alebo nezaradí do súpisu. Nie však každé tvrdenie účastníka dedičského konania o tom, že určitý majetok nepatril poručiteľovi, je však spôsobilé vyvolať účinky § 198 ods. 1 C.m.p. a teda že pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne súd neprihliadne. Musí ísť o tvrdenie dostatočne relevantné. Je na posúdení dedičského súdu či sú tvrdenia dostatočne seriózne a či je na ich základe dôvodné postupovať podľa § 198 ods. 1 C.m.p. Z uvedeného dôvodu nie je otázka spornosti otázkou ktorá sa riešiť v konaní o novoobjavenom majetku a môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko ide len v súčasnosti žalobkyňou domnelú možnosť vyvolania spornosti ostatnými dedičmi. Prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o novoobjavenom majetku v ktorom v prípade ak dedičia nespochybnia skutočnosť že tento majetok patrí BSM/ do dedičstva a dedičský súd by tak rozhodol vo veci samej v zmysle ust. § 203 ods. 1 C.m.p, by zároveň bolo v priamom rozpore s čl. 17 základných princípov C.s.p., ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne. V rozpore s hospodárnosťou je však prerušenie konania za účelom vyčkania na možné vyvolanie spornosti v rámci dedičského konania a tým pádom preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
20. Žalobkyňa navrhla konanie prerušiť aj na pojednávaní dňa 28.11.2018 z dôvodu že podá návrh na dodatočné dedičské konania. Súd je toho názor že len samotný úmysel podať návrh na dodatočné dedičské konanie nemôže byť dôvodom na prerušenie konania nakoľko nejde o prípad vyplývajúci z ust. § 161 ods. 1 písm. a) až c) resp. § 164 C.s.p a neboli preto naplnené podmienky na obligatórne alebo fakultatívne prerušenie konania.
21. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrhy žalobkyne na prerušenie konania zamietol, a o zamietnutí návrhu žalobcov rozhodol s poukazom na ust. § 162 ods. 3 C.s.p. až v rozhodnutí vo veci samej.
22. Súd vykonal dokazovanie zápisnicou o predbežnom vyšetrení, osvedčením o dedičstve sp.zn. 5D/66/2011, návrhom na dodatočné prejednanie dedičstva č.l. 16-20, vyjadrenia spoludedičov k návrhu na dodatočné dedičské konanie č.l. 21-22,, vyjadrením žalobkyne k písomnému vyjadrenie spoludedičov zo dňa 22.08.2013, uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 5d/24/2013-65 z 12.11.2013, vyjadrením spoludedičov k odvolaniu žalobkyne, poskytnutím informácii č.l. 32, kúpnou zmluvou výpismi č.l. 39-57 spisu, návrhom na mimosúdne vyrovnanie č.l 75-79 , odpoveďou č.l. 80-81, odpoveďou č.l. 82-85 osvedčením o dedičstve č.l. 86-91, notárska zápisnica č.l. 9293, kúpnou zmluvou č.l. 94-95, zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov, kúpnou zmluvou č.l. 104-108, notárskou zápisnicou č.l. 109-112, žiadosťou o investovanie do podielových fondov, , žiadosťou o doplnkové služby, komisionárskymi zmluvami č.l. 115-116, výpisom č.l. 117, zmluvou o vkladovom účte - garantovaný vklad, potvrdeniami o vklade č.l. 119-121, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 27.05.2013, a zo dńa 24.02.2014, výpismi z účtu č.l. 155-166, výpisom z listu vlastníctva č 392, prehľadom transakcii č.l. 169-171, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 12.11.2012, poskytnutím informácii č.l. 176, vyjadrením k dožiadaniu č.l. 177-178, výpismi z účtov a potvrdeniami č.l. 179-221, zmluvou o vkladovom účte č.l. , 226-227, poskytnutím informácii č.l. 228-229, zmluvou o vkladovom účte č.l. 238-242, návrhom na dodatočné dedičské konanie zo dňa 29.11.2018, návrhom č.l., pričom pri vyhodnotený zisteného skutkového stavu sa obmedzil len na zistenia, potrebné k posúdeniu danosti naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.
23. Žalobkyňa a žalovaný 1/ a 2/ sú dedičmi po poručiteľovi L. P. vo veci prejednania dedičstva po ktorom rozhodol T. W. - Notár osvedčením o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným dňa XX.XX.XXXX sp zn. 5D 66/2011 Dnot 238/2011 tak že ako aktíva boli dedičstva boli spísané nehnuteľnosti na I. Č.. XXXX v hodnote 30 tisíc Eur, X S. U., H..U.. a X S. O. B. H..U.. v hodnote 265,59 Eur. Medzi účastníkmi zostali sporné aktíva a osobné vozidlo, vklady vo P.X., H..U.. a starožitnosti. Dlhy zistené neboli. Čistá hodnota dedičstva bola vo výške 30265,59 eur. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva na základe ktorej všetok majetok poručiteľa nadobudla do vlastníctva žalovaná 1/.
24. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa XX.X.XXXX vyplýva že notár pri predbežnom vyšetrení ako majetok poručiteľa L. P. označil vklady na účtoch č. XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX.
25. Dňa XX.XX.XXXX podala žalobkyňa návrh na dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi Petrovi Vavrovi, s tým, že nakoľko po poručiteľovi existuje majetok v hodnote 340300 eur ako finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a žiadala aby súd vykonal o tomto majetku dodatočné dedičské konanie.
26. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 12.11.2013 č.k. 5D/24/2013-65 zastavil. V odôvodnení poukázal na vyjadreni žalovaných k predmetnému návrhu a na ust. § 175x ods. 1 O.s.p., 175k dos. 3 O.s.p., 175y ods. 1 O.s.p.
27. Medzi Právnym zástupcom žalobkyne a právnym zástupcom žalovaných prebehla mimosúdna komunikácia vrámci ktorej si vymenili svoje skutkové a právne názory na skutočnosť či finančné prostriedky na dotknutých účtoch patria resp. nepatria do dedičstva po poručiteľovi.
28. Dňa 30.11.2018 podala žalobkyňa na Okresný súd Piešťany návrh na dodatočné dedičské konanie v ktorom uviedla že žalovaná 1/ v pôvodnom dedičskom konaní neuviedla financie v sume 33694,64 eur nachádzajúce sa ku dňu 10.10.2011 na účtoch č. XXXXXXXXX/XXXX U. U., č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý je podúčtom U. W. č. XXXXXXXXX/XXXX, vedených v U., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedenom v L. X., H..U.. na meno Y. P., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo P., H..U.. na meno Y. P., . Všetky predmetné účty boli založené počas trvania manželstva s poručiteľom, financie na týchto účtoch patrili do BSM s poručiteľom, predmetom aktív dedičstva je preto 12 týchto financií.
29. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
30. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (tak ako to vyplýva z ust. § 137 písm c) CSP). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný v čase rozhodovania súdu.
31. Podľa § 195 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p. ) Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi. (2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd. (3) Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.(4) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. (5) Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2
32. Podľa § 196 C.m.p. Ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.
33. Podľa § 197 C.m.p. Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
34. Podľa § 198 C.m.p. (1) Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve.
35. Podľa § 212 ods. 1 C.m.p. nezaradenie majetku alebo dlho, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.
36. Podľa § 211 ods. 1 veta prvá Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.
37. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
38. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
39. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
40. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade tomu tak bolo v čase podania žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., účinného do 30. júna 2016 ale uvedená podmienka musí byť splnená aj od 01.07.2016 tak ako to vyplýva z ust. § 137 písm c) CSP). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný v čase rozhodovania súdu.
41. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 147/2010). Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
42. Na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Obdobne súdna prax dospela k záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je daný v prípade ak v katastri nehnuteľností nie je evidovaný žiadny vlastník.
43. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia že finančné prostriedky na účtoch patria v 1 do dedičstva po poručiteľovi eventuálny že patria v režime BSM do dedičstva po poručiteľovi logicky sa teda nedomáha rozhodnutia o osobnom stave ani aby sa rozhodlo o splnení nejakej povinnosti. Vzhľadom na to je potrebné predmetnú žalobu, považovať za určovaciu žalobu.
44. V prvom rade súd považuje za potrebné konštatovať, že v predmetnej veci sa nejedná o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pri posudzovaní otázky či peniaze na účtoch v banke sú alebo nie sú „veci“ je potrebné vychádzať zo zákona o bankách, z Občianskeho zákonníka a Obchodného zá- konníka Právna úprava vkladov vychádza z ustanovenia § 778 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou a peňažným ústavom zložením vkla- du v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom, pričom vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové výhody určené peňažným ústavom. V zmysle § 121 ods.3 sú úroky príslušenstvom poh- ľadávky a samotnú pohľadávku definuje ustanovenie § 488 tak, že ide o právo veriteľa na plnenie od dlžníka vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka na splne- nie záväzku. Záväzok tak spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka Na uvede- nú právnu úpravu nadväzuje Obchodný zákonník v tom smere, že upravuje zmluvu o bežnom účte (§ 708 až § 715) a zmluvu o vkladovom účte (§ 716 až § 719a). Zmluvou o bežnom účte sa banka zavä- zuje zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa, pričom je povinná prijímať na bežný účet peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu alebo pri splnení pod- mienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním ur- čeným osobám. Banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostried- ky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z tých- to prostriedkov. Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť vkladový účet v určitej mene pre jeho majiteľa a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a ponechať ich na využitie bankeZ uvedených právnych úprav vyplýva, že medzi osobou, ktorá si zriadila v banke účet (vkladateľom) a medzi bankou vzniká záväzkovo-právny vzťah, v ktorom sa vkladateľ zaväzuje, že prenechá banke finančné prostriedky na voľnú dispozíciu, ktorá s ni- mi môže následne podnikať a banka sa, okrem iného, zaväzuje platiť vkladateľovi za poskytnuté finan-
čné prostriedky úrok. Zjednodušene povedané medzi vkladateľom a bankou ide v danom prípade o ur- čitý špecifický druh pôžičky, v ktorom vkladateľ má postavenie veriteľa poskytujúceho banke finančné prostriedky na využitie a banka má postavenie dlžníka. Na základe tohto záväzkovo-právneho vzťahu má vkladateľ voči banke pohľadávku. Uvedenú skutočnosť zvýrazňuje aj ustanovenie § 5 písm. a) zá- kona o bankách (č. 483/2011 Z. z.) podľa ktorého sa vkladom rozumie zverenie peňažných prostried- kov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.
45. Vklady na účtoch v banke sú teda pohľadávkami a nie vecami v právnom zmysle slova. Pohľadáv- ky sú súčasťou majetku vkladateľa, pričom tu treba pripomenúť, že pojem „majetok“ je širší ako pojem „vec“, pretože v sebe zahŕňa nielen veci (napríklad hnuteľné a nehnuteľné veci, peniaze v hotovosti, cenné papiere a podobne), ale aj ďalšie majetkové hodnoty, ktoré sa za veci nepovažujú (napríklad poh- ľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty).
46. Všetky rozhodnutia Najvyššieho súdu a Krajských súdov na ktoré poukazovala vo svojich vyjadreniach žalobkyňa sa zaoberali otázkou naliehavého právneho záujmu na určení že určitá vec patrí do dedičstva, treba povedať že vždy sa jednalo o veci nehnuteľné. Nakoľko v predmetnom konaní nie je predmetnom určenia nehnuteľná vec, súd považuje predmetné rozhodnutia najvyššieho súdu a krajských súdov za neaplikovateľné vzhľadom na špecifiká nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako aj hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností.
47. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je potom existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu žalobcu, teda je tu stav kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. 48. V súvislosti s naznačeným súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z účinnosťou od 01.07.2016 došlo v slovenskom právnom poriadku k rekodifikácii civilného práva procesného výsledkom ktorého bolo prijatie nie len zákona č. 160/2015 Z.z. )Civilného sporového poriadku ale aj zákona č. 160/2015 Z.z. t.j. Civilného mimosporového poriadku. (ďalej len „C.m.p.) 49. Nakoľko žalobkyňa sa domáha určenia že finančné prostriedky na účtoch patriacich ku dňu smrti poručiteľa v 1/ do BSM resp. v režime BSM do dedičstva po poručiteľovi súd musel naliehavý právny záujem na požadovanom určení posudzovať s ohľadom na ustanovenia § 195 až 198 C.m.p, z ktorých vyplýva, že v prípade zániku manželstva poručiteľa smrťou vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Pričom k takémuto vyporiadaniu môže dôjsť predovšetkým dohodou uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice medzi pozostalým manželom a dedičmi. Len v prípade ak k dohode nedôjde rozhodne o vyporiadaní BSM súd. V oboch prípadoch sa takéto vyporiadanie riadi zásadami podľa § 150 Občianskeho zákonníka. 50. V prípade ak medzi účastníkmi konania o dedičstva sú sporné skutočnosti o rozsahu BSM, na sporný majetok dedičský súd neprihliada. Ak sú teda majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti a pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada. Otázka resp. námietky účastníkov či finančné prostriedky patrili poručiteľovi, môže mať ako skutkový tak aj právny charakter. Ak medzi účastníkmi dedičského konania nie je sporná existencia rozhodujúcich skutkových okolností, ale iba ich právne posúdenie, spornú právnu otázku posúdi dedičský súd a na jej základe potom majetok zaradí alebo nezaradí do súpisu. Nie však každé tvrdenie účastníka dedičského konania o tom, že určitý majetok nepatril poručiteľovi, je však spôsobilé vyvolať účinky § 198 ods. 1 C.m.p. a teda že pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na súd neprihliadne. Musí ísť o tvrdenie dostatočne relevantné. Je na posúdení dedičského súdu či sú tvrdenia dostatočne seriózne a či je na ich základe dôvodné postupovať podľa § 198 ods. 1 C.m.p. Ak určitý majetok je medzi účastníkmi dedičského konania sporný dedičský súd poznamená túto skutočnosť v súpise podľa § 197 C.m.p. Pričom je jeho povinnosťou poznámku sformulovať tak, že dôvod spornosti jasne a určito skutkovo vymedzí. Až týmto momentom nastáva stav, kedy bola v dedičskom konaní zistená spornosť majetku a účastník ktorý tvrdí že sporný majetok patrí do dedičstva má možnosť obrátiť sa so žalobou na určenie že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi na príslušný súd. Ak sa o sporných skutočnostiach právoplatne do skončenia konania o dedičstve rozhodne je dedičský súd takýmto rozhodnutím súdu viazaný. 51. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, a ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Podľa názoru súdu práve prebiehajúce konanie o novoobjavenom majetku môže vzhľadom na naznačené možnosti procesného postupu dedičského súdu v ods. 50 tohto odôvodnenia právnu neistotou žalobkyne odstrániť. 52. V danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení nakoľko peňažné prostriedky na účtoch neboli predmetom dedičského konania vedeného pod sp. zn 5D/66/2011 a ani konania o novoobjavenom majetku vedeného pod sp. zn. 5D/24/2013. Návrh na začatie konania o novoobjavenom majetku - finančných prostriedkoch na účtoch ktoré sú predmetom tohto konania žalobkyňa podala na Okresný súd Piešťany 30.11.2018, spornosť či predmetné finančné prostriedky patria alebo nepatria do dedičstva v predmetnom konaní nebola zistená, súd nemôže vychádzať z predpokladu že bude zistená, nakoľko tento záver môže konštatovať len dedičský súd, pričom v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo konanie o novoobjavenom majetku (finančných prostriedkoch na účtoch) začaté avšak neprebehlo ani len predbežné vyšetrenie. Nakoľko ide o mimosporové konanie dedičský súd je povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom si zaobstarať aj dôkazy ktoré účastníci nenavrhli. Aj v prípade tohto majetku dedičský súd súpis a v prípade zistenia spornosti sa obmedzí (je však jeho povinnosť v prípade ak k takému záveru dôjde jednoznačne také konštatovanie prijať) na zistenie spornosti. Záver dedičského súdu o spornosti musí byť jasný a nespochybniteľný. Podľa názoru súdu preto nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, keď žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto bolo potrebné takúto žalobu zamietnuť bez toho aby sa súd zaoberal vecnou stránkou sporu. 53. Nevyhnutné je poukázať aj na znenie ust. § 212 C.m.p. z ktorého vyplýva, v prípade ak dôjde k nezaradeniu majetku do dedičstva, ktorý bol medzi účastníkmi konania o dedičstve sporný, nebráni im takéto nezaradenie, aby sa domáhali svojho práva žalobou. C.m.p. teda počíta zo situáciou že v prebiehajúcou konaní o dedičstve dôjde k nezaradeniu majetku do dedičstva z dôvodu jeho spornosti a dedičia ktorý s takýmto stavom nesúhlasia, môžu sa obrátiť žalobou na súd. Je však neúčelné a nehospodárne ak by sa takéhoto práva dedičia domáhali ešte pred samotným súpisom majetku súdom a procesne účinnými vyjadreniami dedičov v rámci dedičského konania) a vyvolávali civilné sporové konanie len na základe rozdielnych názorov na skutkové a právne otázky v rámci mimosúdnej komunikácie či už dedičov alebo ich právnych zástupcov. 54. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 55. O nároku žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný 1/ a 2/ boli v konaní vzhľadom na zamietnutie žaloby plne úspešný, preto im súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Intervenienta vystupujúceho na strane žalobcu súd zaviazal na povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným, nakoľko ako procesná strana sui generis vystupoval na strane žalobcu, ktorého výsledok v spore, teda úplný neúspech, je jednoznačne aj úplným neúspechom intervenienta. 56. Súd sa zaoberal aj otázkou aplikácie ust. § 257 CSP a dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznať. 57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p. a contrário)
Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.