Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-59-2018.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Subarea
21C/59/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: T.. O. G., O.., G.. XX.XX.XXXX, Č. XXXXX/XA, K., zast. JUDr. Katarína Michálková, MBA, advokát, Košická 48, Bratislava, proti žalovanému: D.V.L. CONSULTING (OVERSEAS) LIMITED, Maximou Michailidi, 6 MAXIMOS PLAZA, TOWER 3, 4th floor, Flat/Office 401, 3106 Limassol, Cyprus, reg. č. HE 60985, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca doručil súdu dňa 14.12.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania, vstupovania pešo alebo motorovými vozidlami a uskladňovania akýchkoľvek vecí na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, konkrétne pozemku parc. č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/X ostatné plochy o výmere XX m2, všetko parcely reg. "R.", zapísané na LV č. XXXX, evidované Okresným úradom, katastrálnym odborom pre k. ú. P., okres K. T., obec K. - m. č. P., ako aj odstrániť z uvedených nehnuteľností žalobcu všetky hnuteľné a iné veci, ktorých je žalovaný vlastníkom a ktoré sú zároveň vo vlastníctve tretích osôb, ktoré tam boli vnesené so súhlasom alebo na základe zmluvného vzťahu so žalovaným.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný užíva svoje nehnuteľnosti - administratívnu budovu pre podnikateľské účely sám a rovnako časť tejto nehnuteľnosti dáva do užívania tretím osobám. Žalovaný však užíva aj nehnuteľnosti žalobcu na parkovanie svojich motorových vozidiel a uskladnenie rôznych vecí, ako napríklad 8 ks kontajnerov. Nehnuteľnosť žalobcu tak užíva nie len sám žalovaný, ale aj tretie osoby, ktoré navštevujú žalovaného. Žalovaný má tak z tohto neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalobcu aj majetkový prospech. Žalobca niekoľkokrát osobne na stretnutí, ale aj písomne vyzval žalovaného i jemu známych nájomníkov na odstránenie všetkých hnuteľných vecí na pozemku žalobcu a na zdržanie sa užívania týchto nehnuteľností ako parkoviska k administratívnej budove vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tak užíva až 30 % z celkovej výmery nehnuteľnosti žalobcu, pričom uvedené výzvy dlhodobo ignoruje. V rámci poslednej písomnej komunikácie zo dňa 30.11.2016 žalovaný navrhol žalobcovi odkúpenie jeho nehnuteľnosti za 150.000,00 Eur, pričom sa jedná o zjavne neprimeranú cenu, nakoľko nehnuteľnosť žalobcu má hodnotu okolo 500.000,00 Eur. Žalovaný ďalej navrhol odkúpenie časti nehnuteľnosti, ktorú užíva za cenu 50.000,00 Eur, avšak takéto oddelenie by žalobcu značne obmedzilo pri nakladaní s touto nehnuteľnosťou. Žalobca nemá záujem žalovanému zakázať prístup k nehnuteľnosti, nakoľko tento je realizovaný len cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, žiada však aby bol prístup žalovaného realizovaný iba na vyhradenom mieste a aby žalovaný za takéto užívanie platil odplatu. Jeden zo žalovaného právnych zástupcov emailom zo dňa 12.11.2015 potvrdil, že žalovaný upustí od užívania a odstráni všetky veci z nehnuteľnosti žalobcu a zároveň ho požiada o strpenie, vzhľadom na to, že hľadá vhodnú nehnuteľnosť, kde svoje veci uskladní, nakoľko ide o veci s vysokou hodnotou. Žalovaný tak neustále a nepretržite od doby, kedy žalobca nadobudol nehnuteľnosť, bez právneho dôvodu a bezodplatne užíva nehnuteľnosti žalobcu, čím zasahuje do výkonu vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Zo žalobcom prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP. Žalobca svoj nárok odvodzuje od žalovaným neoprávneného užívania jeho nehnuteľností na prechod a uskladňovanie kontajnerov bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom žalobca opakovane žalovaného vyzýval na odstránenie tohto zavadného stavu. Na druhej strane mal žalovaný v rámci písomnej komunikácie navrhnúť žalobcovi odkúpenie časti nehnuteľností. Žalobca však dané skutočnosti a tým pádom aj dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia neosvedčil a súdu nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný uskladňuje na jeho pozemku "veci" (kontajnery) a používa ho ako parkovisko, pričom ho vyzýval na riešenie danej situácie, tak bol a aj je povinný uvedené skutočnosti bez pochýb osvedčiť a preukázať. To však žalobca, navyše disponujúci právnym zastúpením, nesplnil. Zo žalobcom predložených dokumentov mu nie je možné priznať požadované právo v podobe nariadeného neodkladného opatrenia. Predložené tri fotografie (č. l. 18-20) sú síce zábermi na zaparkované motorové vozidlá i kontajnery, avšak nie je možné ustáliť, o aké vozidlá a v koho vlastníctve sú. Čo sa týka priložených výziev, tak tie (č. l. 21 - 27) sú síce opatrené hlavičkou so žalovaným ako adresátom, avšak žalobca opomenul doložiť aj doručenky, ktoré by riadne preukázali, resp. osvedčili reálne odoslanie a doručenie týchto výziev a tým pádom aj vzájomnú komunikáciu medzi stranami. Nedoloženie riadneho doručenia týchto výziev znamená nepreukázanie reálneho "vzťahu" medzi žalobcom a žalovaným, teda nie je osvedčené žalovaným užívanie žalobcových nehnuteľností. Samotná fotokópia výziev, bez preukázania ich odoslania a doručenia nie je spôsobilá osvedčiť dôvodnosť podaného návrhu.
K zvyšným výzvam, ktoré žalobca doložil súd uvádza, že doložené neprevzaté doručenky od ostatných subjektov (V. - L., A..P..U.., O. A. A..P..U..) sú pre prejednávaný prípad nepodstatné, nakoľko sa nejedná o žalovaného a súdu nebolo žalobcom osvedčené o aké subjekty a v akom právnom postavení sú voči stranám konania. Len na okraj je potrebné tiež pripomenúť, že podací hárok zo dňa 11.11.2016 nepreukazuje reálne doručenie listiny dotknutému subjektu. Samotný podací len preukazuje odoslanie tejto zásielky a preto relevantným dôkazom by bola doručenka alebo aspoň vrátená zásielka adresovaná na miesto sídla daného subjektu. Žalobca však nepreukázal, že sa predmetné výzvy skutočne dostali do dispozičnej sféry žalovaného i ďalších subjektov.
Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný sám niekoľkokrát (písomne, emailom) inicioval kúpu jeho pozemkov, pričom tiež potvrdil, že upustí od užívania sporných nehnuteľností a odstráni všetky veci z nehnuteľnosti žalobcu. Tu však platí rovnaký záver ako v predošlom odseku. Žalobca uvedené tvrdenie nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno. Pokiaľ malo ísť o zaznamenanú písomnú a emailovú komunikáciu, nie je dôvod takýto dôkaz súdu nepredložiť. Uvedeným dôkazom by žalobca súdu preukázal tvrdenie samotného žalovaného, že pozemky užíva neoprávnene. Takto však žalobcom podaný skutkový stav ostal len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
Bez riadne osvedčeného stavu nie je možné návrhu žalobcu vyhovieť a to aj s poukazom na skutočnosť, že daným návrhom sledoval vyriešenie vo veci samej bez možnosti na vyjadrenie od druhej strany, teda žalovaného. Išlo by tak o trvalý zásah do vzájomných práv medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom neodkladného opatrenia bez riadne vykonaného dokazovania, pričom zo žalobcom predložených dokumentov nie je možné ustáliť dôvodnosť a opodstatnenosť jeho tvrdení.
Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom ide o návrh konzumujúci vec samu, je potrebné taktiež rozhodnú aj o trovách tohto konania. Žalovaný mal vo veci plný úspech, čo znamená, že má nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu žiadne v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, a vzhľadom na charakter a štádium tohto konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).