Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-50-2018.pdf
PDF · 126.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka Ing. O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, P. a otec D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. X/A, P., v konaní o zvýšenie výživného, zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. S. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na 180 Eur mesačne od 18.9.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 18.9.2017 do 30.9.2018 vo výške 462 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Návrh matky na zmenu úpravy styku z a m i e t a.
IV. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45 P 58/2011 zo dňa 15.2.2012.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 18.9.2017 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 150 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Súčasne žiadala o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom počas vianočných a letných prázdnin.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 30.6.2018. S navrhovanou úpravou styku s maloletým a zvýšením výživného nesúhlasil. Na výživu maloletého syna je ochotný naďalej prispievať sumou 150 Eur mesačne a so zmenou úpravy styku počas vianočných sviatkov a letných prázdnin nesúhlasí. Naďalej trvá na úprave styku v zmysel pôvodného rozhodnutia súdu.
3. Kolízny opatrovník po prešetrením pomerov v rodine maloletého písomným podaním zo dňa 30.5.2018 navrhol upraviť výšku výživného, nakoľko sa pomery na strane maloletého dieťaťa zmenili jeho nástupom do 1. ročníka základnej školy a zmenila sa aj výška nákladov pre zabezpečovanie oprávnených potrieb, výživné určiť primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca. Styk počas letných prázdnin upraviť podľa možnosti pracovného voľna oboch rodičov.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P/58/2011 zo dňa 12.1.2012. Mal. S. A., nar. XX.X.XXXX po zverení do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 16,00 hod. do pondelka 8,00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 17,00 hod., počas zimných prázdnin každý párny rok vždy od 23.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 9,00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 17,00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok vždy od soboty od 9,00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 17,00 hod..
5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2012.
6. V čase poslednej úpravy maloletý navštevoval predškolské zariadenie, za ktoré matka uhrádzala sumu 230 Eur mesačne. S maloletým boli spojené výdavky súvisiace s jeho stravou, ktorú mu nosila matka do jaslí, keďže maloletý nemohol jesť mliečne výrobky. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletého, ktorý navštevoval predškolské zariadenie ako aj zo zárobkových možností otca, ktorý mal pravidelný príjem plynúci mu z činnosti v spoločnosti STL
- SUN s.r.o.. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že otec od 1.3.2011 prispieval na výživu syna sumou 100 Eur mesačne a po uzatvorení rodičovskej dohody od 1.3.2011 uhrádzal 130 Eur mesačne a prispel na zakúpenie veci potrebných na maloleté dieťa v hodnote 20 Eur mesačne. Zároveň súd poukázal aj na to, že otec prostredníctvom svojej s.r.o. vykonával ako hlavnú činnosť tejto spoločnosti práce pre firmu, ktorá bola jeho posledným zamestnávateľom, u ktorého dosahoval čistý príjem cca 680 Eur mesačne. Súd preto pri určení výživného vychádzal z predpokladaného príjmu otca minimálne 680 Eur mesačne. Poukázal aj na existenciu úspor, ktoré otec uviedol v sume 7.000 Eur v roku 2008 a následne 2.500 Eur. Matka v čase poslednej úpravy bývala v podnájme s priateľom, ktorému prispievala čiastkou 100 Eur mesačne, uhrádzala splátky za hypotéku v sume 192,53 Eur mesačne, z ktorej si kúpila vlastný byt a splátky za úver v sume 85 Eur mesačne, ktorým uhrádzal uvedenú hypotéku. Išlo o jednoizbový byt, za ktorý titulom bývania uhrádzala sumu 102,82 Eur, energie 13,32 Eur mesačne a ktorý prenajímala za 300 Eur mesačne. Ďalšie výdavky matky poistenie úveru 25 Eur mesačne, životné poistenie 33 Eur, poplatok za jasle 100 Eur mesačne, 20 Eur stravné pre maloletého, avšak tieto vyplácala z dávky, ktorú poberala v sume 230 Eur mesačne. Vykonávala brigádnickú činnosť 5 x do roka. Priemerne jej táto práca zvýšila mesačný zárobok zo sumy 530 Eur na cca 550 Eur mesačne.
7. Matka a otec iné vyživovacie povinnosti nemali.
8. Matka uviedla, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov. V čase vyhlásenia rozsudku žila s druhom. Momentálne žije sama s maloletým v 3-izbovom byte, ktorý kúpila na hypotéku so štátnym príspevkom pre mladých. Maloletý v septembri 2016 začal navštevovať školské zariadenie, t.j. Základnú školu T. XX P.. Mesačné výdavky boli nasledovné: bývanie, nájom 126,39 Eur mesačne, plyn 6 Eur mesačne, elektrina 23 Eur mesačne, úver 236,78 Eur mesačne, komunálny odpad a daň za byt 89,59 Eur ročne (7,46 Eur mesačne), televízia, internet, telefón 30 Eur mesačne, poistenie v prípade smrti a sporenie 69,08 Eur mesačne. Vlastní osobný automobil rok výroby 2003, ktorý kúpila v roku 2010. Mesačné výdavky na auto 50 Eur, 76,80 Eur ročné poistenia a ďalšie výdavky na opravu.
9. Výdavky na maloletého predstavujú počas školského roka: 11 Eur družina, 20 Eur školské obedy, futbalový krúžok, ktorý maloletý začal navštevovať 120 Eur ročne, hudobný krúžok 11 Eur mesačne. Od roku 2016 nosí kontaktné šošovky, kupuje vitamíny pre maloletého ako i pre seba, lieky počas choroby. Od marca 2017 matka absolvuje súkromné hodiny angličtiny 2x do týždňa, čo predstavuje výdavky 70 Eur mesačne.
10. Okrem toho v druhej triede matka urobila výpočet nákladov, ktoré boli nasledovné: časopis I. 10 Eur, anglický jazyk 10 Eur, triedny fond 5 Eur, poistenie 1,20 Eur, rada rodičov 16 Eur, knižnica 1 Eur, pracovné zošity slovenský jazyk, matematika 9,90 Eur, škola v prírode 140 Eur plus 5 Eur, lekár, školská družina 11 Eur, foto 10,50 Eur. Uvedený výdavok zaplatil otec tábor 50 Eur, potvrdenie od lekára 5 Eur, spolu 55 Eur, pričom išlo o prímestský tábor počas letných prázdnin, smetie 31,35 Eur, výdavky spolu 298,95 Eur.
11. Otec okrem výživného v čase keď bol syn v prvej triede prispel na polovicu školských potrieb a pomôcok. V druhej triede otec okrem výživného žiadnou inou sumou neprispel ani na školské potreby a pomôcky.
12. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 490 až 500 Eur mesačne.
13. Otec sa s dieťaťom stretáva pravidelne každý druhý týždeň s tým, že v piatok ho vyberie zo školy matka, učia sa, keď niečo nedokončia, dokončí u otca, ktorý ho v pondelok ráno odnesie do školy.
14. Vo vzťahu k úprave styku matka uviedla, že zmena sa týka letných prázdnin a Vianoc, nakoľko syn už nie je v škôlke a potrebuje pokryť celé dva mesiace prázdnin. Súčasne žiadala zmenu styku aj počas vianočných sviatkov a to štedrý deň tak, aby bol každý rok s matkou
15. Otec uviedol, že v minulom roku sa presťahoval, avšak jeho majetkové pomery sa zásadne nezmenili. Na základe dohody s bankou vymenil trojizbový prízemný byt bez balkóna s hypotékou za malý prízemný drevodom na vidieku s hypotékou. Z finančného hľadiska je to zmena 1:1. Na stavbu využil malý pozemok, ktorý vlastnil od svojich 15-ich rokov. Banka mu umožnila preniesť hypotéku z bytu na malý drevený dom s úžitkovou plochou 86 m2 a pokračuje v splácaní pôvodnej hypotéky. Ide o 23-ročnú hypotéku s mesačnou splátkou 134 Eur, poistenie úveru voči smrti 7 Eur mesačne, spolu 141 Eur mesačne. Iný majetok nevlastní. Zmenu bývania bol nútený urobiť aj zo zdravotných dôvodov, nakoľko je alergik a v pôvodnom bydlisku mal stromy, brezy v hojnom počte okolo celého bytu. Mesačné výdavky a životné náklady uviedol nasledovné: 100 Eur mesačne, plyn, elektrina, voda, TV plus rozhlas, 44 Eur odpad a žumpa, 141 Eur mesačne hypotéka, 116 Eur úver PSS. Ide o dlh nebohého otca a jeho manželky, ktorá dlh po smrti otca nesplácala, preto ho PSS vyzvala ako ručiteľa na plnenie namiesto dlžníčky pod hrozbou exekúcie. Pôžička od fyzickej osoby vo výške 13.000 Eur, splatnosť na dva roky, ktorú momentálne nespláca a výživné 150 Eur mesačne. Pokiaľ ide o nárast obratu vo firme uviedol, že tento vôbec neznamená aj nárast zisku. Podniká v oblasti informačných technológii, ktorá sa dynamicky vyvíja a je nútený investovať stále viac prostriedkov na udržanie technologickej úrovni poskytovania služieb. Navyše aj súčasná elektronizácia viacerých oblastí verejného priestoru zvyšuje finančnú náročnosť na hardwearové softwérové vybavenie vzdelávanie. Ohľadne nového auta uvádza, že ide o motorové vozidlo značky Hyundai v základnej výbave. Išlo o nákup už jazdeného predvádzacieho vozidla, ktoré malo viac ako pol roka. Predošlé firemné auto bolo staré, začalo byť poruchové a ekonomicky nerentabilné, tak bol nútený tento problém riešiť výmenou vozidla za novšie s päťročnou zárukou. Príjem otca je v sume okolo 600 Eur mesačne. Plní si všetky svoje finančné povinnosti, aby malo dieťa v živote podmienky na zdraví a šťastný život a uplatňuje v spoločnosti keď dospeje. Okrem iného uviedol, že dlhodobo trpí troma vážnejšími chorobami, ktoré si vyžadujú sledovanie u lekára aj stálu liečbu a zabezpečenie liekov. Výdaje na lieky 30 Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené považuje výšku výživného vo výške 150 Eur mesačne pre maloleté dieťa za primerané.
16. Vo vzťahu k úprave styku uviedol, že syna berie každý párny piatok rovno od matky a je u neho do pondelka rána kedy ho odovzdáva na vyučovanie do školy. Syn nemá pri sebe žiadne osobné veci, oblečenie, či hygienické potreby, má zo sebou iba to čo potreboval na vyučovanie. Matka v tomto smere neposkytuje žiadnu súčinnosť. Zo zrejmých dôvodov preto musí vo svojej domácnosti na vlastné náklady zabezpečovať pre syna osobitný šatník pre všetky ročné obdobia vrátane obuvi, ktorý priebežne obmieňa a doplňuje podľa toho ako syn rastie. So synom sa stretáva aj nad rámec súdom určeného rozsahu. Pokiaľ je chorý alebo ho o tom matka požiada, vtedy je u neho spravidla jeden až dva dni. Tatko u neho strávi celkovo približne 100 dní ročne. Matkou navrhovaná zmena styku s maloletým znamená, že by so synom nemohli spoločne zažívať prípravu vianočných sviatkov a spoločne sedieť za štedrovečerným stolom. Myslí si, že je to pre dieťa obmedzujúce a nepriaznivé pre jeho harmonický vývoj a takisto aj pre neho je tento návrh neakceptovateľný. Nevidí žiadny pochopiteľný dôvod na zmenu pôvodnej úpravy. Tiež návrh styku cez letné prázdniny je pre neho vzhľadom na povahu práce neriešiteľný. Nevie zabezpečiť viac ako dva týždne starostlivosti v jednom celku. Podľa názoru otca je úprava styku v súčasnosti dobrá a vyvážená, dieťa je na ňu zvyknuté a na zmenu nie je nijaký dôvod, ktorý by bol v záujme dieťaťa.
17. Z pripojenej fotokópie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - STL - SUN, s.r.o. za tok 2017 vyplýva, že základ dane bol vo výške 2989,49 Eur.
18. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem činí 502,46 Eur, vyplácaný daňový bonus 21,56 Eur, príjem za obdobie od 1.7.2018 do 30.11.2018 vo výške 523,127 Eur netto, vyplácaný daňový bonus 21,56 Eur netto.
19. Matka, otec predložili listinné dôkazy preukazujúce výdavky na maloleté deti ako i výdavky v súvislosti s výdavkami.
20. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
27. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
28. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
30. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
31. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
32. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodné. Z uvedeného dôvodu zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 150 Eur mesačne na 180 Eur mesačne od 18.9.2017 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je školopovinné. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou ako aj základných životných potrieb. Súd zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia majú príjem, pričom otec je samostatne zárobkovo činná osoba podnikateľ a príjem matky činí v priemere 523 Eur netto. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. V ďalšom pri určovaní výživného prihliadol aj na stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom, ktoré prebieha aj nad rámec súdnej úpravy.
33. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletej ako i strava, ošatenie a bývanie, bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do školského zariadenia to boli nielen náklady na poplatok v škole, ale aj zdravotné poistenie maloletej, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzky ale aj mimoškolské aktivity. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby detí nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletého nástupom do školy, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, V ďalšom súd neprihliadol na námietky otca ohľadne výdavkov, pretože pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Otec je povinný organizovať si svoje pracovné aktivity tak, aby v prvom rade si mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Otec upriamoval pozornosť aj na zdravotné problémy, ktoré súd zobral do úvahy pri svojom rozhodovaní o výške výživného. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletým dieťaťom, súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s maloletými deťmi sú rozhodne prínosom pre detí, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti, pretože svojim účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem im poskytnúť širší rozhľad. V prvom rade rodičia majú byť schopný rozumne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa a vzájomne sa informovať. Nie je v záujme dieťaťa konfrontačný spôsob komunikácie medzi rodičmi. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané matkou i otcom, na ktoré poukazovali a uvádza, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná podstatná zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine a zvýšil výživné zo sumy 150 Eur mesačne na 180 Eur mesačne od 18.9.2017 (t.j. od podania návrhu) do budúcna. Návrhu matky na zvýšenie výživného od 1.7.2017 nevyhovel nakoľko matka neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa ( § 77 ods. 2 Zákona o rodine ) na jeho priznanie.
34. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Na strane otca vzniklo dlžné výživné v celkovej výške 462 Eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 180 Eur - 150 Eur = 30 Eur, alikvotná časť za mesiac september 2017, t.j. 12 dní x 1 Eur = 12 Eur, obdobie 10/2017 do 12/2017, t.j. 3 mesiace x 30 Eur = 60 Eur, 1/2018 do 12/2018 t.j. 12 mesiacov x 30 Eur = 342 Eur, spolu 462 Eur.
36. O možnosti zaplatiť dlžné výživné v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery otca.
37. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
38. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
39. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.
40. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
41. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže matka maloletého dieťaťa navrhla zmenu úpravy styku v časti letných prázdnin ako i vianočných sviatkov, súd takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa. Od poslednej úprav nedošlo k podstatnej zmene pomerov v zmysel § 26 Zákona o rodine, aby došlo k úprave stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Súd je toho názoru, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin, tak ako to bolo v čase poslednej úpravy. Pokiaľ rodičia nedospeli k dohode ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, pričom stretávanie otca s dieťaťom prebieha aj nad rámec rozhodnutia súdu v čase keď je maloleté dieťa choré, nie je dôvod na zmenu výroku vo vzťahu k úprave styku.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.