Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Csp-28-2018.pdf
PDF · 172.46 KB
No categories available
5Csp/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne zastúpeného AK Herceg, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, advokátskou kanceláriou, proti žalovanému O. C., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXX/X, XXX XX I. zastúpenému Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482 v právnej veci o zaplatenie 23.301,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21 615,76 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 22.915,76 eur od 04.02.2016 do 29.06.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 22.615,76 eur od 30.6.2016 do 26.07.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 22.315,76 eur od 27.07.2016 do 30.08.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 22.015,76 eur od 31.08.2016 do 30.05.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.915,76 eur od 31.05.2018 do 02.07.52018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.815,76 eur od 03.07.2018 do 26.07.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.715,76 eur od 27.07.2018 do 22.08.2018 a
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.615,76 eur od 23.08.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 400,- eur z a s t a v u j e.
IV. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 88,96 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 23.301,10 eur, úroku vo výške 1.167,53 eur, poplatku vo výške 113,25 eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 24 301,10 eur od 20.01.2016 do 01.02.2016, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 24 201,10 eur od 02.02.2016 do 29.06.2016, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 23 901,10 eur od 30.06.2016 do 26.07.2016, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 23 601,10 eur od 27.07.2016 do 30.08.2016, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 23 301,10 eur od 31.08.2016 do zaplatenia a trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 25.000,- eur s úrokovou sadzbou 11,40% ročne. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vrátane poistného vo výške 393,56 eur, počnúc mesiacom apríl 2015, vždy k 24. dňu príslušného mesiaca. Posledná splátka mala byť uhradená vo februári 2014.
Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvou dohodnutých podmienok a dňa 19. 1. 2016 žalobca vyhlásil v súlade s článkom IV. bodu 11. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom predčasnú splatnosť úveru. Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX. Zostatok úveru ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavoval sumu 25.581,88 eur, z toho istina 24 301,10 eur, úroky 1167,53 eur a poplatky 113,25 eur.
Odo dňa poskytnutia úveru boli zo strany žalovaného poukázané nasledovné platby dňa 24.04.2015 suma 393,56 eur z toho suma 127,90 eur na istinu, suma 245,41 eur na úrok, a suma 20,25 eur na poistné, dňa 25.05.2015 suma 393,56 eur z toho suma 137,02 eur na istinu, suma 236,29 eur na úrok, a suma 20,25 eur na poistné, dňa 24.06.2015 suma 393,56 eur z toho suma 138,33 eur na istinu, suma 234,98 eur na úrok, a suma 20,25 eur na poistné, dňa 17.08.2015 suma 393,56 eur z toho suma 139,64 eur na istinu, suma 233,67 eur na úrok, a suma 20,25 eur na poistné, dňa 04.12.2015 suma 410,- eur z toho suma 156,02 eur na istinu, suma 233,36 eur na úrok, suma 0,38 eur na úroky z omeškania a suma 20,25 eur na poistné.
Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru došlo zo strany žalovaného k úhrade dňa XX.XX.XXXX suma 100,- eur, dňa XX.XX.XXXX suma 300,- eur, dňa XX.XX.XXXX suma 300,- eur a dňa XX.X.XXXX suma 300,- eur, ktoré si žalobca započítal na istinu.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil listiny - Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom zo dňa XX.XX.XXXX, Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa XX.X.XXXX s doručenkou s dátumom prevzatia XX.X.XXXX, Prvá upomienka zo dňa XX.XX.XXXX, Druhá upomienka zo dňa XX.XX.XXXX, Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa XX.XX.XXXX, Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 22.08.2018.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu zamietnuť a v prípade, ak by súd žalobu nezamietol, navrhol, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 22.015,76 eur v pravidelných mesačných splátkach, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom dôjde k právoplatnosti rozsudku.
Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch ak teda podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere absolútne neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, údaje o termínoch konečnej splatnosti, neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože chybné uvedenie celkovej čiastky sa prakticky rovná situácii, kedy takáto celková čiastka nie je v úverovej zmluve uvedená vôbec.
Zmluva o úvere tiež neobsahuje údaj, respektíve nečlení splátky úveru na termíny istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný tiež poukázal, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená hodnota RPMN v sadzbe 12,63 %, pričom v skutočnosti hodnota RPMN dosahuje podstatne vyššiu úroveň a to 13,63 %, z čoho vyplýva, že údaje o hodnote RPMN je v zmluve uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa.
Podľa žalovaného je zrejmé aj pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť vopred informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere.
Žalovaný tiež uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s návrhom na zamietnutie žaloby, jeho momentálna finančná situácia mu objektívne nedovoľuje nárok žalobcu uspokojiť jednorázovo a riešenie tejto situácie žalovaný vidí v tom, že túto povinnosť by si plnil postupne v pravidelných mesačných splátkach a to až do úplného splnenia prípadnej uloženej povinnosti. Jednorazové splnenie uloženej povinnosti tak, ako to vyplýva z podanej žaloby je za súčasnej finančnej situácie de facto nemožné, a ak by aj žalovaný súdom uloženú povinnosť jednorázovo splnil, mohlo by dôjsť až k znemožneniu v zabezpečení jeho základných životných potrieb.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil v len výtlačok z internetovej stránky o výpočte ročného úroku a RPMN.
7. Na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX bolo zistené po prednese právneho zástupcu žalobcu, že vyjadrenie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa vyjadroval k vyjadreniu žalovaného, nebolo založené v súdnom spise a takisto toto podanie žalobcu nebolo z technických príčin zaznamenané v súdnom manažmente ani v elektronickom súdnom spise. Z tohto dôvodu súd doručoval toto podanie právnemu zástupcu žalovaného a uložil mu povinnosť sa k tomuto vyjadreniu vyjadriť v lehote pätnástich dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti na svoju obranu, prípadne, aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Za tým účelom bolo pojednávanie odročené na deň v XX.XX.XXXX s tým, že právny zástupca žalobcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného zobrali termín nového pojednávania na vedomie.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských údajoch, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora N. R.-XX/XXXX Home Credit Slovakia, a. s. proti C. K., ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, z ktorých vyplýva že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ citované ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Žalobca tiež uviedol že žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor pri uzatváraní zmluvy, pričom žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil tak s podmienkami zmluvy ako jej obchodnými podmienkami, podpisom prehlásil, že zmluva nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že si zmluvu prečítal, porozumel obsahu a súhlasí s ním. Uzatvorenie zmluvy a vyjadrenie súhlasu s podmienkami poskytnutia úveru bolo prejavom slobodnej vôle žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 400,- eur, ktorú si žalobca započítal na úhradu istiny a v tejto časti zobral žalobca žalobu späť.
9. Na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa nedostavili žalovaný a ani právny zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť a preto súd podľa § 180 CSP pokračoval v pojednávaní bez prítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú na základe tých skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v žalobe ako aj v písomnom vyjadrení, pričom upravila petit žaloby, nakoľko žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu 400,- eur a to dňa XX.X.XXXX sumu vo výške 100,- eur, dňa X.X.XXXX sumu vo výške 100,- eur, dňa XX.X.XXXX sumu vo výške 100,- eur a dňa XX.X.XXXX sumu vo výške 100,- eur, pričom v tejto časti zobrali žalobu späť a túto sumu započítali na istinu. Po späťvzatí žaloby žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22 901,10 eur spolu so zmluvným úrokom vyčísleného do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.167,53 eur a poplatku vo výške 113,25 eur spolu s úrokom z omeškania tak ako je uvedené v žalobe a vzhľadom na platby žalovaného ďalej žiadajú úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 23 301,10 eur od 31.8.2016 do 30.5.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23 201,10 eur od 31.5.2018 do 2.7.2018, vo výške 5% ročne zo sumy 23 101,10 eur od 3.7.2018 do 26.7.2018, vo výške 5% ročne zo sumy 23 001,10 eur od 27.7.2018 do 22.8.2018 a vo výške 5% ročne zo sumy 22 901,10 eur od 23.8.2018 do zaplatenia. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej k veci uviedla, že k výhradám žalovaného, ktorý žalovaný prezentoval vo svojom vyjadrení, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, je toho názoru, že vo svojom písomnom vyjadrení dostatočne sa vyjadrili k tomu, že námietky žalovaného nie sú dôvodné a zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonné náležitosti.
11. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby, s písomným vyjadrením žalovaného a jeho prílohou, písomnými a ústnymi vyjadreniami žalobcu, s výpisom kalkulačky pre výpočet RPMN a zistil tento skutkový stav:
Skutkový stav:
12. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 25.000,- eur, s lehotou splatnosti 108 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou vrátane poistného vo výške 393,56 eur pri celkovom počte splátok 107 a pri ročnej úrokovej sadzbe 11,40 %, RPMN 12,63 % a priemernej RPMN 10,58 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 15.444,35 eur a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom bola 40.444,35 eur. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na XX.XX.XXXX.
Podľa článku 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky ( t. j. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku.
Podľa článku 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere poplatok za poskytnutie úveru je vo výške 500,- eur a splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru.
Podľa článku 8 zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať tento úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať splátky Flexipôžičky č. VUB2030 uzatvorenej medzi poistníkom VÚB, a. s. a poisťovateľom Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. , s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia VÚB, a. s., a s tým, že sa oboznámil a vyjadruje súhlas s Rámcovou zmluvou o poistení a s platnými všeobecnými poistnými podmienkami poisťovateľa. Dlžník k nižšie uvedeným podmienkam poistenia prijíma a požaduje základný balík poistenia.
13. Podľa článku III bodu 5 zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluvné strany prehlasujú, že zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu, s ktorým súhlasia a na dôkaz toho pripájajú svoje podpisy.
14. Podľa článku X bodu 1 všeobecných obchodných podmienok ak veriteľ poštou doručuje výzvu na zaplatenie zostatku úveru spolu so splatným príslušenstvom, robí tak doporučenou zásielkou do vlastných rúk na poslednú známu adresu dlžníka. Tieto písomnosti vrátane iných písomnosti sa považujú za doručené aj vtedy, ak sa zásielka vráti veriteľovi ako nedoručená, a to dňom podania zásielky. Inak sa písomnosť, ktorá bola zasielaná ako doporučená zásielka alebo doporučená zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú dlžníkovi dňom, aj keď ju podľa údajov veriteľa prevzal, alebo ak bola písomnosť uložená na pošte v posledný deň lehoty stanovenej poštovým doručovateľom na jej vyzdvihnutie.
15. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa XX. X. XXXX žalobca skonštatoval, že napriek predchádzajúcim upomienkam žalovaný neuhradil dlžnú pohľadávku banky z titulu Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa XX.X.XXXX a týmto dňom žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 25.581,88 eur. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa údajov na doručenke táto výzva bola žalovanému zasielaná doporučenou zásielkou do vlastných rúk a žalovaným bola prevzatá dňa XX. X. XXXX.
16. Z predložených upomienok vyplýva, že žalobca upozorňoval žalovaného na neuhradenie splátky v mesiaci august 2015, október 2015, november 2015 a december 2015. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade žalobca bude požadovať, aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Žalovaný bol tiež upozornený na právo banky odstúpiť od zmluvy o úvere.
17. Z výpočtu z výšky RPMN na internetovej kalkulačke predloženého žalovaným vyplýva, že RPMN je 13,63%, pri sume pôžičke 25.000,- eur, sume, ktorá bude splatená z 42.110,92 eur a dobe splácania 107 mesiacov.
18. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 25.000,- eur, výške splátky 373,31 eur (výška splátky bez poistného), a počte splátok 107, dodatočného nákladu 500,- eur ako poplatku za poskytnutie úveru výška RPMN je 12,63% a splatená suma predstavuje 40444,17 eur.
19. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 25.000,- eur, výške splátky 393,56 eur (výška splátky s platnou poistného), a počte splátok 107, dodatočného nákladu 500,- eur ako poplatku za poskytnutie úveru výška RPMN je 14,26% a splatená suma predstavuje 42610,92 eur.
Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere:
20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 2 ObZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. g) ods. 1 Zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 2 písm. i) ods. 1 Zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov sa na účely tohto zákona rozumie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru
Podľa § 9 ods. 1 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
23. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Posúdenie veci súdom
27. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
28. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku ustanovená v prospech spotrebiteľa.
29. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daná dôvodnosť aplikácie a použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve pojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako ustanovenia Obchodného zákonníka.
30. Okrem toho novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je teda vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.
31. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 25.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 107 mesačných splátkach vo výške á 393,56 eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 3.384,24 eur.
33. Žalobca po úprave svojho žalobného návrhu žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
- dlžnú istinu vo výške 22.901,10 eur,
- úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 1.167,53 eur,
- poplatok vo výške 113,25 eur,
- úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 24 301,10 eur od 20.01.2016 do 01.02.2016,
- úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 24 201,10 eur od 02.02.2016 do 29.06.2016,
- úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 23 901,10 eur od 30.06.2016 do 26.07.2016,
- úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 23 601,10 eur od 27.07.2016 do 30.08.2016,
- úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 23 301,10 eur od 31.08.2016 do30.05.2018,
- úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 23 201,10 eur od 31.05.2018 do 02.07.2018,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 23 101,10 eur od 03.07.2018 do 26.07.2018,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 23 001,10 eur od 27.07.2018 do 22.08.2018 a
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 22 901,10 eur od 23.08.2018 do zaplatenia
- a náhradu trov konania.
34. Súd z vyjadrení strán sporu zistil, že spornými skutočnosťami je právne posúdenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXXX so zákonnými ustanoveniami upravujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Spornou skutočnosťou je aj posúdenie, či žalobca dodržal povinnosť informovať žalovaného o podmienkach právneho vzťahu včas pred jeho uzatvorením.
35. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov, najmä predloženej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úver, dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o úvere absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
36. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana spotrebiteľa založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
37. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola výška RPMN uvedená správne, pretože vo výške splátky, ktorú bol žalovaný povinný platiť, nebola zohľadnená výška poistného plnenia. Podľa ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
38. Súd je toho názoru, že do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť aj ako ďalší náklad výšku poistného. Tak pri výške úveru 25.000,- eur a 107 mesačných splátkach vo výške 393,56 eur (výška splátky s poistením) a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 500,- eur mala byť RPMN vo výške 14,26%. Súd neprihliadal na výpočet RPMN predložený žalovaným, nakoľko z tohto výpočtu nevyplýva, aké predpoklady na svoj výpočet výšky RPMN žalovaný použil. (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php)
39. V zmluve je tak uvedená nižšia RPMN ako by mala byť, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Podľa žalobcu je výška RPMN v zmluve vypočítaná správne s uvedením všetkých potrebných parametrov k jej výpočtu. Súd je opačného názoru, pretože zo zmluvy o úvere nevyplýva možnosť odmietnutia poistenia úveru, ani možnosť výberu iného spôsobu zabezpečenia úveru a spotrebiteľ mal tak na výber len možnosť o požiadanie základného balíku poistenia. Možnosť nevybrať si žiadne poistenie nie je v Zmluve o úvere uvedená. Žalobca nepreukázal, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo podmienkou získania úveru žalovaným a súd v tomto smere tiež aplikoval ust. § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
41. V zmluve je uvedený iba počet mesačných splátok, výška mesačnej splátky, dátum prvej splátky 24.04.2016, dátum poslednej anuitnej splátky 24.02.2024 to znamená, že nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
42. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
43. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“
44. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, na ktorý poukázal aj žalobca, podľa ktorého, „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
45. Občianskoprávne kolégiom Krajského súdu v Prešove vyslovilo opačný názor vo svojom stanovisku, podľa ktorého „Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by:
- odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
- odporoval by princípu právnej istoty,
- nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10 ods.1 písm. j/, príloha II., 2.). (pozri rozsudok Krajského súdu zo dňa 3.7.2018 sp. zn.21Co/86/2018)
46. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil tak, že „princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do novelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).
47. V tejto súvislosti súd za nevyhnutné považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“. (pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/86/2018 zo dňa 21.08.2018)
48. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).
49. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
50. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že názor žalobcu o splnení zákonných kritérií na zmluvu o úvere nie je správny. Nakoľko súd výstižne vysvetlil, prečo zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nepovažuje súd za významné riešiť otázku včasného informovania žalovaného ako spotrebiteľa o podmienkach úveru, ktorá by nemohla spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatovosti predmetného spotrebiteľského úveru. Námietka žalovaného, podľa ktorého je zmluva o spotrebiteľskom úvere absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca ako veriteľ mal porušiť ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je podľa názoru súdu bezpredmetná. Žalovaný v tomto smere nepreukázal žiadnym dôkazom a ani žiaden dôkaz neoznačil na preukázanie svojho tvrdenia Ak by aj zmluva o spotrebiteľskom úvere bola absolútne neplatná, žalovaný by bol povinný vrátiť prijaté plnenie zo strany žalobcu iným právnym titulom a to vydaním bezdôvodného obohatenia, pretože sporné v konaní nebolo, že žalobca poskytol žalovanému a že žalovaný prijal úver vo výške 25.000,- eur. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie ÚS SR z 23.06.2004 pod sp. zn. III ÚS 209/2004, rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997 - sťažnosť č. 21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 197-III).
51. Žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25.000,- eur, ktorá mu bola zo strany žalobcu poskytnutá, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 3.384,24 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 21.615,76 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považuje za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej, prevyšujúcej časti (úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti, poplatok) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože uzatvorenú zmluvu o úveru súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, takže žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov nevznikol.
52. Žalovaný žiadal, aby súd mu uložil povinnosť na plnenie v splátkach, čo odôvodnil tým, že jeho momentálna finančná situácia mu objektívne nedovoľuje nárok žalobcu uspokojiť jednorázovo, ktoré by mu spôsobilo znemožnenie zabezpečenia jeho základných životných potrieb. Súd je toho názoru, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi, a ani také dôkazy neoznačil. Podľa súdu aj spotrebiteľ, ktorý je v spore žalovaným, je povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia sporu. Tvrdenia o znemožnení zabezpečenia základných životných potrieb sú v tomto smere len všeobecným konštatovaním bez konkretizácie takých skutkových okolností, ktoré by takéto tvrdenie preukázali. Žalovaný si svojej povinnosti plniť dlh voči žalobcovi musel byť vedomý a to nielen od času uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale následne aj od času doručenia predčasnej splatnosti úveru a žaloby. Nakoľko súd nemal zo strany žalovaného preukázanú nepriaznivú finančnú situáciu, súd na návrh žalovaného na postupné splácanie neprihliadol a splnenie povinnosti súd určil do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 232 ods. CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie súdu nebráni žalovanému v budúcnosti dohodnúť sa so žalobcom na plnení svojej povinnosti formou pravidelných splátok.
53. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od 4.2.2016, to je po deň po dni uplynutia 7-dňovej dodatočnej lehoty na plnenie určené žalobcom vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 19.01.2016, pričom z predloženej doručenky je zrejmé, že zásielka s touto výzvou určená žalovanému bola žalovaným prevzatá dňa 27.01.2016. Aj keď si žalobca uplatnil úroky z omeškania podľa žalobného petitu od dňa 20.01.2016, teda deň po dni vystavenia tejto výzvy, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie počítanej odo dňa nasledujúceho po dni preukázaného doručenia tejto výzvy s poukazom na článok X ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s..
54. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 19.12.2015 do 16.3.2016 bola vo výške 0,05 %, od 16.3.2016 bola vo výške 0,00 %. Úrok z omeškania uplatnený žalobcom bol čiastočne v rozpore s citovanými predpismi upravujúcimi prípustnú výšku úroku z omeškania, preto žalobcovi priznal úroky z omeškania podľa platnej právnej úpravy vo výške stanovenej ECB, pričom obdobia, za ktoré je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania, sú ohraničené dňami, kedy žalovaný učinil čiastočné úhrady dňa 29.06.2016 suma 300,- eur, dňa 26.07.2016 suma 300,- eur dňa 30.8.2016 suma 300,- eur, dňa 30.05.2018 sumu 100,- eur,
dňa 02.07.2018 sumu 100,- eur, dňa 26.07.2018 sumu 100,- eur a dňa 22.08.2018 sumu vo výške 100,- eur
55. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 22.915,76 eur od 04.02.2016 do 29.06.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 22.615,76 eur od 30.06.2016 do 26.07.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 22.315,76 eur od 27.07.2016 do 30.08.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 22.015,76 eur od 31.08.2016 do 30.05.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.915,76 eur od 310.5.2018 do 02.07.52018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.815,76 eur od 03.07.2018 do 26.07.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.715,76 eur od 27.07.2018 do 22.08.2018 a
- vo výške 5% ročne zo sumy 21.615,76 eur od 23.08.2018 do zaplatenia,
K zastaveniu konania
56. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť
Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
57. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).
58. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 400,- eur a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP by neprihliadol.
K trovám konania
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 23.301,10 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 21.615,76 eur s príslušenstvom vyhovel, v časti o zaplatenie 400,- eur súd konanie zastavil zavinením žalovaného, ktorý túto sumu v priebehu súdneho konania zaplatil a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 94,48% (=(21.615,76 eur + 400,- eur) z 23.301,10 eur) a úspech žalovaného predstavuje 5,52% (= 1.285.34 eur z 23.301,10 eur).
61. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,96% (94,48% - 5,52%). Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.