Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa V. J., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. J. P. XX, F. a otec G. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, F., v konaní o zvýšenie výživného takto rozhodol

rozhodol:

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. V. J., X.. X.X.XXXX zo sumy 30 Eur mesačne na 90 Eur mesačne od 23.1.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 23.1.2017 do 31.12.2018 vo výške 1.395,20 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

III. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/182/2014.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 23.1.2017 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 30 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

2. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 6.3.2017 navrhol zvýšenie výživného pre maloleté dieťa s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletej príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov.

3. Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/182/2014 zo dňa 7.4.2015, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode zveril maloletú V. J., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 30 Eur mesačne.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2015.

6. V čase poslednej úpravy matka pracovala ako živnostníčka s priemerným mesačným zárobkom 1.500 Eur. Príjem bol nepravidelný. Matka splácala hypotekárny úver mesačne vo výške 500 Eur, ktorú si zobrala na kúpu bytu, splácala spotrebný úver vo výške 230 Eur, leasing na osobné motorové vozidlo vo výške 130 Eur, inkasné poplatky 130 Eur, mobilný telefón s dcérou 90 Eur, poplatky za UPC 30 Eur mesačne. Pre seba a dcéru zabezpečovala stravovanie, oblečenie a hygienické potreby.

7. Maloletá v čase poslednej úpravy mala 12 rokov, chodila do 6. ročníka základnej školy, mala primerané nároky na stravovanie, obliekanie, hygienické potreby a zabezpečovanie školských a mimoškolských potrieb. Maloletá sa nestravovala v školskej jedálni, do školy necestovala MHD. Na začiatku každého školského roka platila poplatky do ZRPŠ, triedny fond vo výške 20 Eur. Matka nakupovala dcére školské potreby, pomôcky. Maloletá nenavštevovala žiadne krúžky. Maloletá bola zdravá, iné mimoriadne výdavky matka nemala.

8. Otec v čase poslednej úpravy pracoval v oblasti stavebných prác, bol bez akéhokoľvek príjmu. Bol dlhodobo nezamestnaný zo zdravotných dôvodov, nepoberal dávku sociálnej pomoci, nakoľko si nezrušil živnosť. Žil u svojich rodičov, ktorí ho finančne podporovali.

9. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.

10. Maloletá v čase podania návrhu navštevovala ôsmy ročník základnej školy. Výdaje matky sa týkali zabezpečenia oblečenia, obuvi, primerané veku maloletej, MHD 10 Eur, mobilný telefón spolu s matkiným 60 Eur mesačne, strava, vitamínové doplnky 150 Eur mesačne. Maloletá bola členkou hádzanárskeho klubu, za ktorý matka uhrádzala členské mesačne vo výške 20 Eur. Výdavky na dres, chrániče, lopty, obuv, ročné výdaje 200 Eur. Maloletá sa zúčastňovala zápasov a sústredení, za ktoré matka uhrádzala mesačne 200 Eur. Ostatné výdaje na maloletú súviseli s kultúrnym vyžitím maloletej a zabezpečením hygienických potrieb mesačne 30 Eur.

11. Matka spolu s dcérou žijú v 3-izbovom byte, za ktorý uhrádza 180 Eur, hypotéka 250 Eur, leasing za auto 130 Eur, internet, televízia 20 Eur. Matka je naďalej samostatne zárobkovo činná osoba s čistým príjmom v minimálnej mzde. Súčasne poberá prídavok na dieťa.

12. Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike pred Obvodným súdom pre Prahu 5 dňa 13.7.2018.

13. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, pretože pri rozvode bola dohodnutá suma 30 Eur z dôvodu, že manželke ostal 3-izbový byt, osobný automobil. V byte vymenila zámok, ktorý mali ako manželia. Išlo o nebytové priestory, ktoré za trvania manželstva rekonštruovali. Uviedol, že jeho príjem nie je vo výške, aby mohol platiť výživné na dcéru 200 Eur mesačne. V ďalšom uviedol, že má priateľku, s ktorou žije v byte ale musí prispievať na domácnosť - inkaso, strava, cestovné náklady, žije v byte v prenájme, príjmy priateľky uviesť nevie. Otec neuviedol meno priateľky. Priateľka má dve maloleté deti, o ktoré sa stará. Mesačne platí za nájom 5.500 Kč mesačne. Má ďalšie výdaje na stravu 2.500 Kč, cestovné náklady do práce 700 Kč, oblečenie 800 Kč, náklady na mobilný telefón 700 Kč, náklady spojené s osobnou hygienou 500 Kč. Od 1.7.2018 je zamestnaný v spoločnosti KIKA, hrubý príjem vo výške 18.000 Kč. Otec uviedol, že má dlhy, ktoré spláca. Ďalšie výdaje má na lieky 1.000 Kč v súvislosti s epilepsiou. Užíva 8 liekov denne. MHD 700 Kč. Ohľadne pracovného pomeru uviedol, že k 1.7.2016 pracoval v spoločnosti Kaufland. K 30.6.2018 došlo k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a operácie. V predchádzajúcom období mal živnosť, ktorú ukončil a musel vycestovať za prácou do Čiech. Živnosť ukončil pretože príjem nebol dostatočný a musela ho podporovať matka. Potom čo sa presťahoval do Čiech, zomrel otec, ktorý ho predtým podporoval. Majetok väčšej hodnoty, či už hnuteľný alebo nehnuteľný nevlastní. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, Stredné odborné učilište železničné ako elektromechanik strojov a zariadení.

14. Z pripojeného potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2016 bolo zistené, že príjem matky predstavoval (základ dane) 3.803,28 Eur.

15. Otec predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou KIKA nábytok s.r.o. Česká republika, zo dňa 28.6.2018, z ktorého vyplýva, že pracovný pomer vzniká dňa 4.7.2018. Pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú 40 hodín týždenne. Zo mzdového výmeru vyplýva, že základná mzda bola stanovená vo výške 18.000 Kč mesačne, osobné ohodnotenie 1.000 Kč mesačne, odmena za splnenie plánu, obratu obchodného domu 500 Kč mesačne. Za obdobie od 1.10.2018 za obdobie od 4.7.2018 do 30.9.2018 základná mzda 17.000 Kč mesačne, osobné ohodnotenie 1.000 Kč mesačne, odmena za splnenie plánu obratu obchodného domu 500 Kč mesačne. Z doručeného opisu mzdového listu bolo zistené, že priemerný mesačný príjem otca za obdobie 7/2018 do 11/2018 vo výške 14.926,20 Kč netto.

16. Otec predložil súdu aj lekársku správu o zdravotnom stave, z ktorej vyplýva, že nie je odporúčená nočná práca a práca v nebezpečných podmienkach z dôvodu symptomatickej epilepsie a epileptických záchvatov.

17. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 , platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

28. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

29. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 30 Eur mesačne na 90 Eur mesačne od 23.1.2017 do budúcna. Poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine kedy dospel k záveru, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia. Pri nasledovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa. Podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenia výživného z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa na 200 Eur mesačne. Z pripojených listinných dôkazov, opisov mzdových listov matky a daňového priznania otca súd zistil, že príjem matky je v minimálnej výške a otec je zamestnaný s príjmom vo výške 14.926,20 Kč netto.

30. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletej ako i strava, ošatenie a bývanie, bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do školského zariadenia to boli nielen náklady na poplatok v škole, ale aj zdravotné poistenie maloletej, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzky ale aj mimoškolské aktivity. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby dieťaťa nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletej nástupom do školy a následne strednej školy, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, V ďalšom súd neprihliadol na námietky otca ohľadne výdavkov, pretože pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojim podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Nie je možné totiž do budúcna ponechať na vôli alebo nevôli povinného rodiča, či bude aj naďalej ochotný uhrádzať niektoré náklady, resp. inak uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby maloletých detí sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovanie sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Otec je povinný organizovať si svoje pracovné aktivity tak, aby v prvom rade si mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Otec upriamoval pozornosť aj na zdravotné problémy, ktoré súd zobral do úvahy pri svojom rozhodovaní o výške výživného. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletým dieťaťom v čase návštevy v Prahe, súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s maloletými deťmi sú rozhodne prínosom pre detí, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti, pretože svojim účelom sú viazané na pobyt detí u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem im poskytnúť širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané matkou i otcom , na ktoré poukazovali a uvádza, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná podstatná zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine a zvýšil výživné zo sumy 30 Eur mesačne na 90 Eur mesačne od 23.1.2017 do budúcna.

31. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32. Vzhľadom na zvýšenie výživného došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 1.395,20 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 90 Eur - 30 Eur = 60 Eur. Alikvotná časť za mesiac január 2017 t.j. 8 dní x 1,90 Eur (60 Eur : 31 dní = 1,90 Eur/denne) = 15,20 Eur, za obdobie 2/2017 do 12/2017 t.j. 11 mesiacov x 60 Eur = 660 Eur a 1/2018 do 12/2018 t.j. 12 mesiacov x 60 Eur = 720 Eur, spolu 1.395,20 Eur.

33. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery otca.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.