Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-38-2021.pdf
PDF · 112.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom: Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO: 36 432 105, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, O. Y., o zaplatenie 143,42 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10,60 eur od 06.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným na Okresný súd Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 143,42 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2019 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu žalovanú pohľadávku. Telekomunikačné služby boli žalovanej poskytované na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný balík služieb a žalovaná sa zaviazala na pravidelné platenie ceny za poskytované služby. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.10.2017 v sume 10,60 eur. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila vystavené faktúry ani napriek upomienkam. V žalobe tiež uviedol, že ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, vypočítaná bola podľa tam uvedeného vzorca, pritom má za to, že zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Súd vyhovel žalobe vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa 01.10.2020, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovanie na miestne príslušnom súde, a preto vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 10.06.2021.
4. Žalobu mala žalovaná doručenú do vlastných rúk dňa 05.01.2022 (doručenka na č.l. 56). K žalobe sa žalovaná nevyjadrila.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 01.03.2022, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené do rúk svojho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 23.02.2022 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovanej súd doručoval predvolanie jednak na adresu, kde si už predtým prevzala žalobu, avšak z tejto adresy sa zásielka s predvolaním súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.02.2022. Okrem toho súd doručoval žalovanej, ktorá nemá v registri obyvateľov evidovanú žiadnu adresu pobytu, predvolanie aj postupom podľa § 106 ods.3 CSP. Žalovaná mala teda predvolanie doručené riadne, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
7. Právny predchodca žalobcu - spol. Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou zo dňa 29.07.2019 s účinnosťou ku dňu 06.08.2019 pohľadávky na žalobcu, a to vrátane pohľadávky voči žalovanej uplatnenej v tomto konaní tak, ako to vyplýva z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanej datovaného dňa 19.09.2019. Žalobca je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.
8. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 16.03.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v programe Happy XL Naj, ktorá služba bola využívaná zariadením s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Dňa 16.06.2016 tie isté zmluvné strany uzatvorili dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v ktorom sa uvádza, že predmetom je poskytovanie služby Happy XL NAJ s dobou viazanosti 24 mesiacov. Koncové zariadenie bolo označené ako Samsung Galaxy A 2016. V tabuľke sa uvádza, že neakciová maloobchodná cena za dátové zariadenie je 429, eur, akciová kúpna cena je 19,- eur. Súčet všetkých zliav z poplatkov za služby je 120,- eur. Základ zmluvnej pokuty je 530,- eur. V dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v dôsledku porušenia záväzku viazanosti účastníkom vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1 tohto dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a/ alebo b/ predchádzajúceho bodu dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku prerušenia záväzku viazanosti podľa písmena c/ predchádzajúceho bodu tohto dodatku.
9. V predchádzajúcom bode dodatku sa uvádza, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti špecifikovanú v tabuľke č. 1, odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len záväzok viazanosti). Porušením záväzku viazanosti preto je: a/ výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b/ žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, c/ nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy.
10. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru za využitie služieb na základe vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2017 splatnú dňa 05.10.2017
znejúcu na sumu 68,28 eur, ktorou bol účtovaný poplatok za prerušenie služby v sume 16,50 eur a cena služieb 51,76 eur. Z tejto sumy si žalobca uplatnil žalobou iba sumu 10,60 eur.
11. Okrem toho faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 29.03.2018 bola účtovaná zmluvná pokuta v sume 30,07 eur a 102,75 eur, spolu: 132,82 eur.
12. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom
vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od. 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z, v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej zo dňa 16.03.2016. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ, nakoľko právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ - vrámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, nepodnikateľ, vrámci osobnej spotreby. Z priloženej faktúry vzťahujúcej sa k zmluve je preukázané, že žalovaná nesplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom ceny za pravidelné mobilné hlasové a nehlasové služby a využité ďalšie mobilné
doplnkové služby v programe Happy XL NAJ. Preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Cena za tieto služby bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2017 splatnou dňa 05.10.2017 znejúcou na sumu 68,28 eur, z čoho žalobca uplatnil iba sumu 10,60 eur.
14. Cena za služby činila v súčte sumu 10,60 eur. Služby boli žalovanej riadne dodané, skutočnosť, že žalovaná riadne dodané telekomunikačné služby v účtovanom rozsahu využívala, nebolo v konaní sporné a využitie telekomunikačných služieb a rozsah ich využitia mal súd preukázané aj z prehľadu prevádzky, ktorý bol súčasťou faktúry. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, a to čo i len čiastočne, súd čo do tejto časti žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturovanú sumu za poskytnuté služby riadne a včas v lehote splatnosti vystavenej faktúry, dostala sa do omeškania a žalobcovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, nakoľko tento deň je prvým dňom omeškania s úhradou faktúry. Výška úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %, preto po pričítaní 5 % v súlade s §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania činí 5,00 % ročne. Úroky boli správne uplatnené, preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel.
15. Čo sa týka uplatnených zmluvných pokút v sume 30,07 eur a 102,75 eur (spolu 132,82 eur), tieto súd považoval za nedôvodné. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.
16. Podľa žalobcu si tento uplatňuje zmluvnú pokutu vypočítanú nasledovne: zmluvná pokuta =základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty). V prvom rade treba uviesť, že ako žalobca k výpočtu týchto dvoch pokút dospel, z akých údajov vychádzal, ako ich vypočítal v žalobe neuviedol a ani bližšie nešpecifikoval. Vôbec nie je súdu zrejmé, aký je dôvod uplatnenia dvoch zmluvných pokút popri sebe, keď z obsahu zmluvy o poskytnutí verejných služieb nevyplýva vôbec oprávnenie účtovať súbežne viacero zmluvných pokút, resp. nie je zrejmé, ktorá z dvoch zmluvných pokút sankcionuje aké konkrétne porušenie zmluvy (či totožné porušenie tej istej povinnosti, alebo iné porušenie). Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženej faktúry, ktorou ju právny predchodca žalobcu vyfakturoval. Žalobca len v žalobe uviedol, že výška je vypočítaná podľa vzorca, ktorý tam uviedol, výpočet však súdu nepredložil, na pojednávanie, kde by prípadne toto mohol spresniť, sa nedostavil. V žalobe nie je ani zmienka o tom, že sa účtujú až dve pokuty a tento postup nebol vôbec zdôvodnený. V konečnom dôsledku tak žalobca nepredložil súdu žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktorými by takto žalobou uplatnený nárok v časti zmluvných pokút odôvodnil, keď odôvodnenie výšky uplatnených pokút absentuje úplne a jediné, čo bolo súdu predložené ako dôkaz, je faktúra, ktorou ich (tiež bez bližšieho zdôvodnenia) žalovanej vyúčtoval. Žalobca nedosadil do vzorca použitého pre výpočet zmluvnej pokuty žiadne veličiny, a teda znemožnil súdu vôbec odkontrolovať, na základe akých „premenných“ dospel žalobca práve k výške zmluvných pokút, ktoré si uplatňuje (napr. nie je zrejmé presne koľko dní uplynutých z doby viazanosti žalobca do vzorca dosadil a či tento počet dní korešponduje so skutočným počtom dni trvania vzťahu). Nie je zrejmé, koľko dní z dojednanej doby viazanosti sa reálne „vyčerpalo“ a nie je tak jasný spôsob výpočtu pokút. Neunesenie tohto bremena, teda povinnosti tvrdiť a preukázať podstatné skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňuje opodstatnenosť žalovaného nároku, je pritom samo osobe dôvodom pre zamietnutie žaloby v dotknutej časti.
17. Súd však napriek vyššie uvedenému, posúdiac zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty konštatuje, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty, čo je súdu známe aj z iných konaní totožného dodávateľa, kde sú predkladané zmluvy, resp. dodatky k zmluve obsahovo totožné obsahujúce zhodné ustanovenie o zmluvných pokutách ako aj spôsobe jej výpočtu (vzorca). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho
začlenenia v texte právneho úkonu nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Podľa názoru súdu v tomto prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Súd nespochybňuje fakt, že žalovaná porušila zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby, avšak dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľné, a to z nasledujúcich dôvodov:
18. Na úvod súd uvádza ohľadne uplatnenej degresívnej zmluvnej pokuty totožného dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu, že táto bola už tiež opakovane súdmi v právoplatných rozhodnutiach posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka (napr. rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 12C/472/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/233/2016 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/45/2018; ďalej rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 6Csp/95/2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/22/2020, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11 Csp/37/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/199/2017 a iné). V tejto súvislosti nedá spomenúť aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/81/2017 zo dňa 23.4.2018, ktorý sa týkal veci skutkovo právne podobnej, kde a uvádza, že nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb
- zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu.
19. Súd konštatuje, že dodávateľ sa síce snažil v zmluvnom dojednaní zohľadniť časový aspekt porušenia povinnosti žalovanej vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia však nemôže ostať bez povšimnutia tiež výška pohľadávky vzniknutá porušením záväzku, pričom výška dlhu nie je vôbec zohľadnená pri výpočte zmluvnej pokuty tak, ako bola dojednaná. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby výšku pohľadávky vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí tak zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Tieto parametre však v dojednanej zmluvnej pokute premietnuté nie sú. Spotrebiteľ, ktorý neuhradil z fakturovanej ceny za poskytnuté služby čo i len jeden cent a omeškal sa s úhradou 45 dní je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške ako spotrebiteľ, ktorý neuhradil žiadnu časť fakturovanej ceny za poskytnuté služby a doba jeho omeškania je oveľa dlhšia, hoci je zrejmé, že závažnosť porušenia povinnosti nie je v oboch prípadoch rovnaká. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z premisy, že dojednaná degresívna zmluvná pokuta síce zohľadňuje časový aspekt porušenia povinnosti, nie však výšku dlhu, s ktorou sa spotrebiteľ ocitá v omeškaní, a teda na závažnosť porušenia povinnosti ako takej sa neprihliada, jedná sa podľa súdu (a bolo tak už opakovane judikované aj inými súdmi) o neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku, a teda žalobcovi z nej právo na plnenie neprináleží. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v
OZ, a to v § 52 a nasl. ustanovení OZ a ustanovenie o zmluvnej pokute je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu v časti uplatnených zmluvných pokút zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Úspech žalobcu predstavuje priznanie istiny 10,60 eur s úrokmi z omeškania, čo z celku predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 7,40 %. Úspech žalovanej predstavuje 92,60 %. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia a mala by proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli (nevyplývajú jej žiadne hotové výdavky ani trovy právneho zastúpenia), súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.