Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33C-91-2014.pdf
PDF · 133.52 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci žalobcu: B. P., Z.. XX.XX.XXXX, B.: O. XXX/XXX, Č., štátne občianstvo: SR, zastúpeného advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom: Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548 proti žalovanej: T. X., Z.. XX.XX.XXXX, B.: Z. XXX/XX, L., štátne občianstvo: SR, zastúpenej advokátskou kanceláriou In Medias Res, s.r.o., so sídlom: Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, o zaplatenie 27.603,12 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 27.603,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30.01.2014 do zaplatenia. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť žalovanú sumu v splátkach a to sumu 15.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku v mesačných splátkach po 200,- eur splatných k jedenástemu dňu v kalendárnom mesiaci počnúc nasledujúcim mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nezaplatením čo i len jednej mesačnej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Písomnou žalobou zo dňa 18.02.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2014, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 27.603,12 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná na strane dlžníka a obchodná spoločnosť X. B. Q., T..Q.. (L. XX.XX.XXXX L. B. Q., T..Q..), so sídlom O. XX, XXX XX Ž., D.: XX XXX XXX (ďalej len „veriteľ“), na strane veriteľa uzavreli dňa 23.06.2009 Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX (ďalej len „zmluva o úvere“), následne doplnenú Dodatkami č. 1 a 2 k zmluve o úvere. Dňa 23.05.2011 podal žalobca (spoludlžník) veriteľovi žiadosť o zmenu podmienok úveru, v ktorej veriteľa požiadal o schválenie predčasného splatenie úveru poskytnutého veriteľom na základe zmluvy o úvere a aby sa predmetné predčasné splatenie úveru realizovalo z účtu žalobcu vedeného u veriteľa. Samotná realizácia predčasného splatenia predmetného úveru prebehla dňa 23.08.2011, pričom výška predčasne splatenej časti úveru predstavovala sumu 55.206,23 eura (pozostávajúca z istiny úveru vo výške 55.068,38 eura a naakumulovaných úrokov vo výške 137,85 eura). Keďže žalobca splnil sám spoločný dlh žalobcu a žalovanej, je oprávnený požadovať náhradu jeho podielu na dlhu od žalovanej, čiže má voči žalovanej regresný nárok v sume 27.603,12 eura. Žalobca požiadal od žalovanej túto regresnú náhradu výzvou zo dňa 24.01.2014 v lehote 14 dní od doručenia výzvy (zohľadňujúc, že žalovaná mala vedomosť o existencii svojho záväzku už skôr, od apríla roku 2012, čo žalobca preukazuje stanoviskom zo dňa 03.04.2012), avšak bezúspešne (ku dňu 18.02.2014 neevidoval žalobca žiadnu poukázanú sumu na svojom účte, ani nemal jej úhradu inak preukázanú). Žalobca požaduje plnenie od žalovanej ako solidárneho dlžníka, voči ktorému si uplatnil regresný nárok na plnenie spoločného dlhu, preukazujú vyššie uvedenými skutočnosťami jeho pasívnu legitimáciu. Nároky žalobcu uplatnené v tejto žalobe vznikli priamo zo zákona, a to na základe ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka o spoločných záväzkoch, podľa ktorých žalobca vystupuje v pozícii solidárneho dlžníka, ktorý solidárne splnil dlh za žalovanú ako druhého solidárneho dlžníka, v dôsledku čoho mu vznikol regresný nárok vo výške 27.603,12 eura. Žalovaná na výzvu žalobcu, v ktorej si uplatňoval svoj regresný nárok, nereagovala, hoci táto bola odoslaná dňa 27.01.2014, a do sféry dispozície žalovanej sa dostala podľa obvyklých podmienok doručovania najneskôr dňa 30.01.2014 a svoj záväzok do dnešného dňa nesplnila ani čiastočne. Žalobca si uplatnil náhradu trov súdneho konania.
2. Písomným podaním podaným osobne na tunajšom súde dňa 26.09.2014 žalovaná nárok žalobcu uplatnený v žalobe v celom rozsahu poprela, považovala ho za nedôvodný a navrhla, aby súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy súdneho konania. Vo vyjadrení uviedla, že na tunajšom súde prebiehajú medzi totožnými stranami sporu ale v opačnom procesnom postavení dve súdneho konania, ktoré nie sú doposiaľ právoplatne skončené. Súdne konanie o vrátenie daru (XC/ XXX/XXXX) a súdne konanie o určenie vlastníckeho práva (XC/XXX/XXXX), v ktorom sa žalovaná v procesnom postavení žalobkyne domáha určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenému na pozemku registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX, zapísanému na liste vlastníctva číslo 2116, v katastrálnom území obce Budmerice, okres Pezinok. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07.11.2013 vyhovel žalobe v celom rozsahu a určil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, každá so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2. Žalobca (v danej veci v procesnom postavení žalovaného) sa proti rozsudku dňa 30.01.2014 odvolal a vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX. V oboch vyššie spomínaných súdnych konaniach, vedených medzi totožnými sporovými stranami, na tunajšom súde bolo preukázané, že rovnako ako spotrebný bezúčelový úver zo zmluvy o úvere č. 000085/SU/08/021 uzavretej s obchodnou spoločnosťou R. B. Q. T.. Q.., Q. Q. Š. X/A, XXX XX B., D.: XX XXX XXX (ďalej len „spoločnosť R. B. Q.“), dňa 27.06.2008 aj úver zo zmluvy o poskytnutí úveru uzavretej s veriteľom bol použitý pri výstavbe spoločného rodinného domu a oba tieto úvery splácala žalovaná až do augusta roku 2011, t. j. do okamihu, keď sa žalobca dozvedel, že žalovaná bude svoje nároky uplatňovať súdnou cestou. Žalobca špekulatívne darovacou zmluvou previedol vlastníckeho právo k pozemku pod stavbou na svojho otca a zároveň účelovo požiadal veriteľa o predčasné splatenie úveru, z ktorého bola financovaná výstavba domu. O predčasnom splatení úveru a tiež o prevode vlastníckeho práva k pozemku na otca žalobcu sa žalovaná dozvedela až z kvitancie, ktorú jej veriteľ (banka) doručil v auguste roku 2011. Žalovaná písomne požiadala veriteľa o vysvetlenie, pričom v stanovisku zo dňa 03.04.2012 veriteľ uviedol, že k predčasnému splateniu došlo na základe žiadosti solidárneho spoludlžníka (žalobca), pričom veriteľ bol povinný ponúknuté plnenie jedným z dlžníkov prijať. Išlo pritom o dobrovoľné predčasné splatenie, ktoré so sebou prinieslo povinný poplatok v sume 2.202,74 eura. Nielenže žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný, žalovaná ho považuje aj za predčasne uplatnený, o čom žalobcu informovala v písomnej odpovedi na výzvu na úhradu zo dňa 24.01.2014. Po právoplatnom skončení súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bude predmetom ďalšieho urovnávania nárokov strán sporu aj vzájomné vyporiadania investícií vložených do spoločného majetku. V rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnému majetku v tzv. širšom zmysle bude žalovaná žiadať zohľadniť svoj výlučný podiel na financovaní výstavby spoločného rodinného domu a rovnako sa bude prihliadať aj na predčasné splatenie úveru žalobcom, za predpokladu, že by o to žalobca žiadal. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko právna otázka určenia spoluvlastníctva k rodinnému domu je pre toto súdneho konanie podstatná, žalovaná podala návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania XC/XXX/ XXXX.
3. Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 08. októbra 2014 súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatné skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod spisovou značkou XC/XXX/ XXXX. Proti predmetnému uzneseniu žalobca podal odvolanie.
4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 26. mája 2015 uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 08.10.2014 potvrdil.
5. Písomným podaním zo dňa 28.08.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2017, žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podal návrh na pokračovanie v tomto konaní, nakoľko odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo.
6. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom podaným dňa 26.01.2018 žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej zo dňa 26.09.2014, s ktorým nesúhlasil a v celom rozsahu trval na podanej žalobe. Tvrdenia žalovanej uvedené vo vyjadrení v celom rozsahu poprel, pretože výsledok iných konaní medzi sporovými stranami pred tunajším súdom nie je pre právne posúdenie a vôbec výsledok tohto konania významný, a to z jednoduchého dôvodu
- nárok žalobcu v tomto konaní nie je regresným nárokom z vynaloženej investície do spoločnej nehnuteľnosti, ale len regresným nárokom zo splatenia spoločného úveru, čo sú dve navzájom odlišné skutkové podstaty, resp. právne dôvody, pričom v prípade rozvrhového regresu v tomto konaní je podstatou regres vzniknutý spôsobom cessio legis na základe plnenia pri pasívnej solidarite žalovanej voči veriteľovi úverovou zmluvou. Dôvody, pre ktoré žaloba plnil zo spoločného úveru veriteľovi, sú v tomto konaní právne irelevantné, je totiž právom žalobcu požiadať o predčasné splatenie úveru, pričom jeho následné regresné oprávnenie ex lege nie je zákonom pre tento dôvod nijako obmedzené. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že hradila iné spoločné úvery samostatne, mohla sa rovnako tak domáhať regresného nároku, zákon jej takúto možnosť nezakazoval. Žalobca svoj nárok uplatnil riadne a včas, keď splnil všetky predpoklady jeho uplatnenia. Splnil dlh vo vzťahu pasívnej solidarity k spoločnému veriteľovi v celom rozsahu aj za žalovanú, čím nastalo ex lege cessio legis a žalobca tak vstúpil do práva veriteľa na plnenie voči žalovanej. Žalobca podporne k špekuláciám žalovanej o dôvodoch, pre ktoré plnil zo spoločného úveru veriteľovi, uviedol, že vyplatil úver z dôvodu odporúčania zo strany veriteľa pri návšteve pobočky na základe porušenia zmluvy o úvere (úver mal byť vyčerpaný do januára roku 2011 a zároveň nehnuteľnosť skolaudovaná, čo nebol), o ktorom vedela aj žalovaná, hoci to zamlčala. Úver bol vyplatený v auguste roku 2011, čo znamená, že žalovaná mala sedem mesiacov na riešenie situácie. Problém žalovaná neriešila ani so žalobcom ani s veriteľom. Poslednú „tranžu“ úveru poukázaného na účet žalovanej žalovaná veriteľovi nevydokladovala, čiže nepredložila doklady o jej reálnom použití, čo je tiež porušenie zmluvy o úvere. Možno sa len domnievať, že tieto prostriedky pravdepodobne použila na osobnú potrebu. Čo sa týka predchádzajúcich úverov, tieto neboli spoločnými úvermi, pričom nie je zrejmé, odkiaľ žalovaná má podklad pre tvrdenie, že sa zo všetkých týchto úverov financovali nehnuteľnosti, keďže doklady k obstarávaniu materiálu na výstavbu sú na meno žalobcu, ktorý u svojho zamestnávateľa nakupoval stavebný materiál v hotovosti. 7. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 10.07.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že výška čerpaného úveru nie je sporná. Poukázal na to, že splátky úveru boli poukazované z účtu žalovanej a jednorazová platba bola z účtu žalobcu. K otázke splatnosti vzájomného regresného nároku uviedol, že tento je podľa jeho názoru splatný doručením výzvy, nakoľko nebola dohodnutá lehota na zaplatenie. Zároveň navrhol výsluch žalobcu.
8. Pôvodná právna zástupkyňa žalovanej navrhla žalobu zamietnuť ako predčasne podanú. Predmetom je vyporiadanie investícií do spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko finančné prostriedky z hypotekárneho úveru, ktorý je predmetom sporu, boli použité na výstavbu spoločnej nehnuteľnosti, pričom sa nejedná o bežnú údržbu a tieto finančné prostriedky môžu byť žiadané až v rámci širšieho vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Za obdobie od 13.07.2009 do 11.08.2011 žalovaná splatila na úver v splátkach sumu 4.937,31 eura. Ďalej v rámci procesnej obrany uplatnila na započítanie sumu 4.800,- eur. Tento dlh zo strany žalobcu vznikol za obdobie od 10.07.2016 do 10.07.2018 titulom užívania rodinného domu nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Uvedená suma bola vypočítaná tak, že nájom za uvedenú nehnuteľnosť by bol 400,- eur, pričom polovica predstavuje 200,- eur a táto suma bola vynásobená počtom mesiacov (24). Uvedený úkon na započítanie žalovaná neurobila, prednáša ho až dnes na tomto pojednávaní. Zároveň navrhla výsluch žalovanej.
9. Právny zástupca žalobcu tvrdenú skutkovú okolnosť, že by žalovaná uhradila v splátkach na úver sumu 4.937,31 eura, namietol. Pokiaľ by takúto sumu žalovaná uhradila, nemôže si ju uplatniť v celom rozsahu, ale iba v polovici (regresný nárok). Namietol premlčanie tohto nároku za predpokladu, že by bol preukázaný, nakoľko si tento mala žalovaná uplatniť v premlčacej lehote. Namietol i vyčíslenú pohľadávku na započítanie titulom užívania nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalovanej nikdy nebolo bránené v užívaní nehnuteľnosti a túto môže užívať i teraz. Žalovaná od roku 2016 nedeklarovala žiadny záujem o užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Jediné čo žiadala listom z júna roka 2018, bolo poskytnutie kľúčov od nehnuteľnosti, ktoré je žalobca pripravený poskytnúť. Poukázal na to, že na stretnutí strán sporu dňa 02.07.2018 žalovaná túto požiadavku nevzniesla. Táto obrana presahuje rámec sporu a navrhol, aby toto súd vylúčil na samostatné konanie. K otázke splatnosti v rámci regresného nároku v rámci solidárnej zodpovednosti uviedol, že nie je podstatné, či solidárny dlžník plní dlh za iných dlžníkov dobrovoľne alebo na základe výkonu súdneho rozhodnutia. Pokiaľ zmluva o úvere umožňovala zaplatiť dlh predčasne, tak v týchto podmienkach nie je povedané, že by nebolo možné žiadať regres po zaplatení výzvy veriteľa.
10. Elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom podaným dňa 26.10.2018 sa žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniam pôvodnej právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 10.07.2018 a opätovne zdôraznil, že jediným predmetom tohto sporu a žalobou uplatneným nárokom je regresný nárok zo spoločného záväzku žalobcu a žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorý si v žiadnom prípade nie je možné zamieňať za vyporiadanie investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Rovnakým právom požiadať o predčasné splatenie úveru ako spoludlžník disponovala aj žalovaná, ktoré však nevyužila. Po úplnom splatení spoločného úveru veriteľovi zo strany žalobcu je preto žalovaná povinná nahradiť žalobcovi polovicu zo splateného úveru. Za predpokladu, že žalovaná preukáže, že na predmetný úver skutočne splatila sumu 4.937,31 eura, môže si následne uplatňovať voči žalobcovi z titulu regresného nároku iba polovicu z uvedenej sumy, t. j. 2.468,65 eura. Na uvedenú splatenú sumu žalobca prispieval priamymi platbami na účet žalovanej a to v celkovej výške 1.615,17 eura. Žalobca si teda, pod podmienkou, že žalovaná preukáže splatenie predmetnej sumy veriteľovi zo svojich prostriedkov, voči tomuto regresnému nároku žalovanej týmto započítal sumu 1.615,17 eura. Za predpokladu, že žalovaná preukáže, že na predmetný úver skutočne splatila sumu 4.937,31 eura, započítal aj sumu 853,48 eura, t. j. časť z jednej polovice (2.025,- eur) z celkovej sumy z titulu zaplateného nájomného (270,- eur x 15 mesiacov) v zmysle ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy na jednoizbový byt č. 35 na Svätoplukovej 2653/47 v Pezinku s prenajímateľom Rudolfom Pútecom, bytom Pezinská 156, Vinosady (ďalej len „prenajímateľ“), kde žalovaná aj žalobca spoločne bývali v období od júla roka 2009 do septembra roku 2010. Započítaním časti regresného nároku z uhradeného nájomného (853,48 eura) ako započítaním sumy poukázanej žalobcom žalovanej na jej bankový účet na účely splácania úveru (1.615,17 eura) proti regresnému nároku žalovanej z uhrádzaných splátok úveru (2.468,65 eura) zanikne akýkoľvek prípadný nárok žalovanej, ktorý takto vôbec nemôže byť dôvodom pre nepriznanie sumy, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Avšak z dôvodu, že žalovaná mala plniť na predmetný úver veriteľovi v rokoch 2009 až 2011, a toto plnenie voči žalobcovi uplatnila až dňa 10.07.2018, namietol premlčanie nároku žalovanej. Žalovanej nebolo nikdy bránené v užívaní spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, naopak do nehnuteľnosti mala žalovaná prístup, keďže disponovala kľúčmi, navyše do nehnuteľnosti aj reálne vstupovala, čoho dôkazom je, že má v nej aj uložené svoje hnuteľné veci. Žalovaná doteraz nijako nepreukázala v konaní pred súdom, že by sa počas existencie spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti domáhala nároku užívať nehnuteľnosť alebo žiadala odplatu za užívanie nehnuteľnosti, čím by deklarovala snahu usporiadať spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, ak tvrdí, že jej v užívaní nehnuteľnosti bolo zo strany žalobcu bránené. Medzi žalobcom a žalovanou nebola nikdy uzatvorená zmluva o odplatnom užívaní spoluvlastníckeho podielu žalovanej, navyše žalobca nehnuteľnosť neužíva celú, ale približne 2/5 z celej nehnuteľnosti, čo je dokonca menej ako polovica, pretože sú v nej priestory, ktoré môže žalovaná užívať a sú jej k dispozícii. Žalovaná dlhodobo nedeklarovala žiadny záujem o nehnuteľnosť, resp. nevyužívala svoje právo ju užívať, ani sa nijako nepodieľala na nákladoch spojených s údržbou nehnuteľnosti, teda si sama neplnila povinnosti podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti a nebola ani aktívna pri snahe usporiadať vzťahy medzi spoluvlastníkmi. K určenie výšky mesačného nájmu vo výške 400,- eur žalovanou žalobca uviedol, že uvedená výška mesačného nájmu nie je preukázaná ako obvyklý nájom žiadnym dôkazom, preto s uvedenom sumou nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Tento neexistujúci nárok žalovanej na započítanie sumy 4.800,- eur voči regresnému nároku žalobcu preto považuje žalobca v celom rozsahu za neoprávnený, nepreukázaný a nedôvodný. K vyjadreniu priložil kópie výpisu z účtu žalobcu za mesiace október roku 2010 až august roku 2011, z ktorých vyplýva, že na účet žalovanej bolo zo strany žalobcu poukázaná suma 1.615,17 eura na úhradu úveru a taktiež vyjadrenie prenajímateľa zo dňa 23.10.2018 o prevzatí úhrady za nájom bytu, ktorý poskytol stranám sporu v období od mesiaca júl roka 2009 do mesiaca september roka 2010 vo výške 4.050,- eur.
11. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa žalovaná v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
12. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 06.11.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že na výsluchu žalobcu netrvá a tento návrh procesne berie späť, preto žalobca v tomto konaní nebol vyslúchnutý.
13. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 06.12.2018 právny zástupca žalovanej založil do spisu potvrdenie veriteľa o uhradení sumy 4.937,31 eura na úver, ktorý je predmetom žalobného návrhu. Ďalej založil potvrdenie spoločnosti UniCredit Bank Slovakia zo dňa 02.07.2018, ktorým dokladoval úhradu sumy 5.926,68 eura, pričom poukázal na to, že tento úver je výlučným úverom žalovanej, ktorý zaplatila zo svojich výlučných prostriedkov. Úver na sumu 4.979,09 eura bol poskytnutý za účelom výstavby rodinného domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a tento žiadal započítať voči záväzku žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Založil aj Odovzdávací protokol zo dňa 16.07.2018 medzi stranami sporu o odovzdaní kľúčov od rodinného domu v Budmericiach a dva záznamy Obvodného oddelenie Policajného zboru Modra zo dňa 28.06.2018 a 25.07.2018, ktorým preukazuje skutočnosť, že žalovanej nebolo umožnené užívať rodinný dom v Budmericiach. Uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd nepodrobil výsluchu ani žalovanú.
14. Právny zástupca žalobcu založil potvrdenie veriteľa zo dňa 19.11.2014 a poukázal na to, že pokiaľ by žalovaná namietala, že došlo k predčasnému splateniu, tak v tomto období nebol úver riadne splácaný. Porušenie bolo takého rozsahu, že veriteľ mohol eventuálne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
15. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním listinných dôkazov na pojednávaní (§ 188 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 204 Civilného sporového poriadku) a to žalobou, vyjadreniami strán sporu, zmluvou o úvere, dodatkami č. 1 a 2 k zmluve o úvere, protokolom o ukončení platnosti zmluvy o úvere zo dňa 23.08.2011, žiadosťou žalobcu o zmenu podmienok úveru zo dňa 20.05.2011, potvrdením veriteľa o predčasnom splatení úveru zo dňa 17.12.2013, stanoviskom veriteľa k listu žalovanej zo dňa 03.04.2012, výzvou žalobcu na úhradu zo dňa 24.01.2014, fotografiami hnuteľných vecí žalovanej nachádzajúcich sa v rodinnom dome v Budmericiach, kópiami výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 08.10.2010 do 11.08.2011, potvrdením úhrady od prenajímateľa zo dňa 23.10.2018, históriou transakcií na úvere vyhotovenou dňa 07.08.2018, odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 16.07.2018, záznamami o podaní oznámenia vyhotovenými Obvodným oddelením Policajného zboru Modra zo dňa 28.06.2018 a 25.07.2018, potvrdením spoločnosti R. B. Q. zo dňa 02.07.2018 a vyjadrením veriteľa zo dňa 19.11.2014 súd zistil nižšie uvedený skutkový stav sporu.
16. Veriteľ uzatvoril so žalobcom a žalovanou ako spoludlžníkmi dňa 23.06.2009 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru do výške 71.000,- eur na výstavbu nehnuteľnosti, spolu s dodatkami číslo 1 a 2 k zmluve o úvere, ktorými boli stranám sporu poskytnuté výhody v podobe priznanej obchodnej zľavy (o 0,80 % znížená úroková sadzba) z dôvodu trvajúceho pracovného pomeru žalovanej u veriteľa. Strany sporu sa zaviazali splácať poskytnutý úver prostredníctvom mesačných splátok vo výške 383,75 eura splatnými k jedenástemu dňu kalendárneho mesiaca. Poplatok za správu úverového účtu bol dohodnutý vo výške 2,62 eura mesačne. V prípade predčasného splatenia úveru sa strany sporu zaviazali zaplatiť poplatok za predčasnú splátku úveru vo výške 4 % z hodnoty predčasnej splátky, minimálne 99,58 eura. Amortizácia úveru bola dohodnutá na 30 rokov. Žalobca a žalovaní ako spoludlžníci boli oprávnení splatiť úveru alebo jeho časť predčasne. Všetky tieto skutočnosti boli nesporné. 17. Žalovaná tvrdila, že v období odo dňa 13.07.2009 do dňa 31.08.2011 zaplatila pri splácaní úveru sumu v celkovej výške 4.937,31 eura, čo žalobca poprel. Žalovaná úhradu tejto sumy preukázala predloženou históriou transakcií na úvere spracovanou veriteľom dňa 07.08.2018 na žiadosť žalovanej.
18. Žalobca tvrdil, že žalovanej zaslal na účet v období odo dňa 08.10.2010 do dňa 11.08.2011 za účelom splácania poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 1.615,17 eura, čo žalovaná poprela. Žalobca svoje tvrdenie preukázal predloženými kópiami príslušných častí výpisov z účtu.
19. Žiadosťou o zmenu podmienok úveru zo dňa 20.05.2011 žalobca požiadal veriteľa o predčasné splatenie úveru, ktoré bolo zrealizované z účtu žalobcu vedeného u veriteľa dňa 23.08.2011. Výška pohľadávky veriteľa ku dňu predčasného splatenia predstavovala sumu 57.408,97 eura pozostávajúcu z istiny úveru (55.068,38 eura), naakumulovaných úrokov (137,85 eura) a poplatku za predčasné splatenie úveru (4 % z 55.068,38, t. j. 2.202,74 eura). Poplatok za predčasné splatenie úveru nebol predmetom žalobného návrhu. Veriteľ oznámil žalovanej dňa 03.04.2012 na základe jej listu zo dňa 21.03.2012, že povinnosť informovať druhého solidárneho dlžníka o predčasnom splatení úveru zo zmluvy o úvere nevyplýva a plnenie ponúknuté jedným z dlžníkov bol povinný prijať. Žalobca listom zo dňa 24.01.2014 vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vo výške 27.603,12 eura z titulu jeho regresného nároku ako spoludlžníka po úhrade spoločného dlhu veriteľovi. Žalovaná na výzvu žalobcu reagovala zaslaním stanoviska zo dňa 11.02.2014, v ktorom považovala jeho výzvu na úhradu regresného nároku v sume 27.603,12 eura za predčasnú.
20. Podľa bodu 7.6 veta prvá zmluvy o úvere klient je oprávnený splatiť úver alebo jeho časť predčasne, pokiaľ nemá žiadne nesplatené záväzky voči banke po lehote splatnosti, pričom v takom prípade je povinný uhradiť banke poplatok za predčasnú splatnosť úveru.
21. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
22. Podľa § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.
23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 26. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
27. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
28. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splním dlh zanikne.
29. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
30. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
31. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
32. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Predmetom tohto konania je regresný nárok žalobcu voči žalovanej, keď žalobca ako jeden zo spoludlžníkov zaplatil ich spoločný dlh veriteľovi, ktorý bol ku dňu 23.08.2011 vo výške 55.206,23 eura. Táto suma pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 55.068,38 eura a naakumulovaných úrokov v sume 137,85 eura. Žalobca zaplatil veriteľovi aj poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 2.202,74 eura (4 % z 55.068,38 eura), ktorý žalobca do žalovanej sumy nezahrnul. Výška ani dátum úhrady dlžnej sumy veriteľovi žalobcom neboli sporné. Vykonaným dokazovaním súd ustálil, že žalobcovi vznikol regresný nárok voči žalovanej vo výške žalovanej sumy 27.603,12 eura (pohľadávka veriteľa voči stranám sporu ku dňu predčasného splatenia 55.206,23 eura : 2). Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie je stanovená v § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku a zásadne tvorí tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, ktorými sú predovšetkým sociálna situácia, rodinná situácia, zdravotný stav strany sporu, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 06.12.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nie je schopná zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu naraz, preto súd posudzoval, či sú tu okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie dlhšej lehoty na plnenie. Súd považoval okolnosti prípadu, keď regresný nárok žalobcu voči žalovanej vznikol titulom predčasného splatenia úveru, ktorý uhradil žalobca ako spoludlžník z pôvodného právneho vzťahu bez predchádzajúcej dohody so žalovanou ako spoludlžníčkou napriek tomu, že strany sporu si úver vzali od veriteľa spoločne za účelom výstavby spoločnej nehnuteľnosti, za odôvodnené pre určenie dlhšej lehoty na plnenie. V priebehu konania taktiež bolo zistené, že žalovaná sa dostala po nástupe na materskú dovolenku do nepriaznivej finančnej situácie. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu tak, že časť žalovanej sumy vo výške 15.000,- eur, ktorá zodpovedá čiastke uhradenej pri postupnom splácaní úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšnú časť sumy vo výške 12.603,12 eura povolil žalovanej pri aplikovaní § 232 ods. 3 vety druhej Civilného sporového poriadku splácať žalobcovi v mesačných splátkach po 200,- eur splatných k jedenástemu dňu v kalendárnom mesiaci počnúc nasledujúcim mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, pričom nezaplatením čo i len jednej mesačnej splátky sa stáva splatný celý dlh.
35. Nárok žalobcu nie je možné subsumovať pod vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle a toto konanie sa netýka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k spoločnému rodinnému v B., ktoré môže byť predmetom samostatného konania iniciovaného ktoroukoľvek zo strán sporu. To je dôvod, prečo taktiež nemožno v tomto konaní prihliadať na úver poskytnutý spoločnosťou R. Bank Slovakia žalovanej, ktorá ho v celom rozsahu splatila z jej výlučných finančných prostriedkov. Pri tomto úvere nevznikol žalovanej regresný nárok voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaná poskytnutý úver na výstavbu spoločného rodinného domu, tento sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu v tzv. širšom zmysle.
36. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že započítanie, ktorého sa domáhajú obe strany sporu, bolo uplatnené v rámci procesnej obrany, preto nedošlo k podaniu vzájomnej žaloby ani zmeny žaloby, o ktorej by bolo potrebné rozhodovať.
37. Žalovaná žiadala započítať jej pohľadávku voči žalobcovi z titulu uhradených splátok úveru poskytnutého stranám sporu ako spoludlžníkom vo výške 4.937,31 eura v období od 13.07.2009 do 31.08.2011 a pohľadávku voči žalobcovi vo výške 4.800,- eur z titulu užívania spoločnej nehnuteľnosti (rodinný dom v Budmericiach) výlučne žalobcom, teda nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2, za obdobie od 10.07.2016 do 10.07.2018. Je potrebné uviesť, že žalovaná prejavila vôľu započítať tieto pohľadávky na pohľadávku žalobcu až na pojednávaní konanom dňa 10.07.2018 prostredníctvom jej pôvodnej právnej zástupkyne a zo strany žalovanej nedošlo k predchádzajúcej výzve žalobcu na zaplatenie týchto súm. Jej pohľadávky sa tak v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka stali splatnými až deň nasledujúci po tomto pojednávaní, t. j. 11.07.2018.
38. Žalovaná preukázala, že v období odo dňa 13.07.2009 do dňa 31.08.2011 zaplatila na poskytnutý úver sumu v celkovej výške 4.937,31 eura. Keďže žalovaná uhradila túto sumu veriteľovi za obe strany sporu ako spoludlžníkov, pohľadávka jej mohla vzniknúť vo výške najviac 2.468,65 eura, ktorá predstavuje jednu polovicu z uhradenej sumy zodpovedajúcu podielu žalobcu. Žalobca preukázal, že v období od 08.10.2010 do 11.08.2011 zaplatil žalovanej sumu 1.615,17 eura, čím došlo k čiastočnému splneniu jeho dlhu voči žalovanej a zníženiu dlžnej sumy na konečných 853,48 eura. Vychádzajúc zo skutočnosti, že pohľadávka žalobcu bola splatná dňa 30.01.2014 a k splatnosti pohľadávky žalovanej mohlo dôjsť až dňa 11.07.2018, súd ustálil, že tieto dve vzájomné pohľadávky strán sporu sa ku dňu započítania nestretli, pretože pohľadávka žalovanej nebola ešte splatná. Zákonodarca výslovne vymedzil, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. V tomto prípade je splatnou pohľadávkou pohľadávka žalobcu voči žalovanej vo výške 27.603,12 eura z titulu regresného nároku po úhrade spoločného dlhu veriteľovi a nesplatnou pohľadávkou je pohľadávka žalovanej voči žalobcovi vo výške 853,48 eura z titulu úhrady mesačných splátok pri splácaní spoločného úveru poskytnutého veriteľom. Po tomto ustálení súd prvej inštancie nepristúpil k započítaniu pohľadávky žalovanej na pohľadávku žalobcu. K započítaniu pohľadávky žalovanej na pohľadávku žalobcu by však súd nemohol pristúpiť z iného dôvodu a to premlčania pohľadávky žalovanej, na ktoré súd prihliadal na námietku žalobcu uplatnenú v priebehu konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. X H. XX/XXXX (J. X/XXXX) zo dňa 15. mája 1997 konštatoval, že „všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.“ V danom prípade žalovaná mohla vykonať svoje právo voči žalobcovi deň nasledujúci po poslednej úhrade veriteľovi (31.08.2011), teda 01.09.2011. Premlčacia lehota tak uplynula dňom 01.09.2014, zatiaľ čo žalovaná prostredníctvom jej pôvodnej právnej zástupkyne prejavila vôľu započítať túto pohľadávku na žalovanú pohľadávku žalobcu až dňa 10.07.2018.
39. Žalovaná sa domáhala aj započítania sumy vo výške 4.800,- eur z titulu užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 za obdobie od 10.07.2016 do 10.07.2018 tvrdiac, že žalobca jej vôbec neumožnil spoločnú nehnuteľnosť užívať. Vychádzajúc z kogentnej právnej úpravy započítania a to konkrétne ustanovenia § 581 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka, podľa ktorej proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, nebola pohľadávka žalovanej spôsobilá na započítanie voči pohľadávke žalobcu. Splatnou pohľadávkou je pohľadávka žalobcu voči žalovanej vo výške 27.603,12 eura z titulu regresného nároku po zaplatení spoločného dlhu strán sporu veriteľovi. Nesplatnou pohľadávkou je pohľadávka žalovanej vo výške 4.800,- eur z titulu užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 za obdobie od 10.07.2016 do 10.07.2018. Podporne súd prvej inštancie uvádza, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná má doposiaľ v spoločnej nehnuteľnosti uložené niektoré jej hnuteľné veci a nehnuteľnosť užíval v rozsahu 2/5, teda v rozsahu nižšom než je oprávnený užívať na základe jeho spoluvlastníckeho podielu. Na záver súdu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti žalobcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu by žalovaná musela preukázať, že žalobca v dotknutom období reálne užíval spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. K tomuto záveru však súd nemôže dospieť na základe toho, že žalovaná v tomto období spoločnú nehnuteľnosť neužívala. Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2018 súd uznesením vyhlásil, že za sporné považuje užívanie nehnuteľnosti žalobcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná do vyhlásenia dokazovania súdom za skončené nenavrhla žiaden návrh na vykonanie dokazovania v súvislosti s touto spornou otázkou. Pokiaľ žalobca predložil fotografie hnuteľných vecí žalovanej nachádzajúcich sa v spoločnej nehnuteľnosti a tvrdil, že spoločnú nehnuteľnosť užíval v rozsahu 2/5, pričom žalovaná toto tvrdenie v ďalšom priebehu konania nenamietla a ani neprodukovala dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia o užívaní spoločnej nehnuteľnosti žalobcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, súd nárok žalobkyne na započítanie sumu vo výške 4.800,- eur musel z procesného hľadiska považovať za nepreukázaný.
39. Žalobca žiadal započítať jeho pohľadávku voči žalovanej vo výške 853,48 eura z titulu uhradeného nájomného za spoločný nájom v období od mesiaca júl kalendárneho roka 2009 do mesiaca september kalendárneho roka 2010. Úhradu nájomného prenajímateľovi žalobca preukázal predloženým potvrdením vyhotoveným prenajímateľom dňa 23.10.2018. Vzhľadom na predchádzajúci právny názor, súd prvej inštancie považoval tento návrh žalobcu na započítanie za právne irelevantný, nakoľko jeho pohľadávku nebolo možné započítať na pohľadávku žalovanej, ktorú súd vyhodnotil ako nespôsobilú na započítanie voči pohľadávke žalobcu vo výške 27.603,12 eura, ktorá je predmetom tohto konania.
40. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo žalovanej sumy od 30.01.2014 do zaplatenia. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy výzvou zo dňa 24.01.2014, ktorú jej odoslal doporučene dňa 27.01.2014. V odôvodnení žaloby žalobca vyjadril názor, že predmetná výzva sa do sféry žalovanej dostala podľa obvyklých podmienok doručovania najneskôr dňa 30.01.2014. Žalovaná vo svojich vyjadreniach tento názor žalobcu vôbec nespochybnila, preto súd toto skutkové tvrdenie žalobcu považoval za nesporné.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Dňa 30.01.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 %.
43. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30.01.2014 do zaplatenia, keďže žalobca odoslal žalovanej výzvu na zaplatenie dlžnej sumy doporučene dňa 27.01.2014 a súd mal za to, že žalovanej bola výzva doručená dňa 29.01.2014. Žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúci deň po doručení výzvy žalobcu na zaplatenie.
44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Súd priznal úplne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
47. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.