Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 12. apríla 2018 č. 36360-2/2018-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1 č: 36360-2/2018-BA zo dňa 12. apríla 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, ústredia vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 3. decembra 2017 predložením žiadosti o materské číslo B0845884, z poistného vzťahu zamestnanca.

2. O nároku rozhodla z Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím číslo: 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018 tak, že podľa § 30, § 48, § 53 a § 57 zákona v znení neskorších predpisov má žalobkyňa nárok na materské za obdobie od 3. decembra 2017 do zániku nároku na materské vo výške 11,03752505 EUR za deň.

3. V odôvodnení rozhodnutia citovala ustanovenia § 30, § 48 ods. 2, ods. 3, ods. 7, ods. 8 ods., 9 § 53, § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 138 ods. 3 a § 138 ods. 5 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 11 ods. 1, § 138 ods. 17 zákona číslo 413/2012 Z.z.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán argumentovala v odôvodnení rozhodnutia, že na základe údaja o predpokladanom príjme a vyššie citovaných ustanovení pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 14,7167 eura, 75% uvedenej sumy je 11,03752500 EUR.

5. Voči uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Namietala,

že pobočka sa obmedzila na strohé citovanie množstvá ustanovení zákona, ktoré vôbec nesúvisia s jej skutkovým stavom, pričom správne odôvodnenie a preskúmateľnosť rozhodnutia nespočíva v tom, že v rozhodnutí sa uvedie veľké množstvo nesúvisiacich zákonných ustanovení, z ktorých si má účastník konania vybrať podľa vlastnej vôle, ale len tie, ktoré použila ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona. V rozpore s uvedeným je aj skutočnosť, že pobočka neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov. Rovnako namietala spôsob výpočtu výšky materského. Podľa názoru žalobkyne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje vysvetlenie, na základe akých zákonných ustanovení, mechanizmov a výpočtov pobočka dospela k záveru, že výšku materskej vypočítala z pravepodobného denného vymeriavacieho základu, a nie je z denného vymeriavacieho základu. Nesúhlasila so stanovenou výškou materského domnieva sa, že materské má byť vypočítané z denného vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období, ktorým je rok 2016. Navrhla, aby pobočka odvolanie v celom rozsahu vyhovela alebo aby Sociálna poisťovňa, ústredie zrušila napadnuté rozhodnutie pobočky, alebo napadnuté rozhodnutie zrušila a vrátila organizačnej zložke Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2018 číslo 3636-2/2018-BA tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov číslo 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018.

7. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala spisový materiál, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie orgánu v 1. stupni, pričom dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citovala ustanovenia § 48 ods. 2, § 52 ods. 1, § 53, § 54 ods. 3, § 26 ods. 1 písm. e), § 26 ods. 5, § 54 ods. 3, § 140 ods. 1 písm. a), § 57 ods. 1 písm. b), § 57 ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 138 ods. 5, § 11 ods. 1, § 138 ods. 5, § 52 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. a zákona číslo 413/2012 Z.z.

8. Žalovaná konštatovala, že podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne bola navrhovateľka povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Pharm. Dr. Q. O. - D. L. od 1. novembra 2011 do 30. júna 2017, s výnimkou obdobia od 6. septembra 2016 do 30. júna 2017, kedy mala prerušené toto povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Od 1. júla 2017 jej vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnankyne u zamestnávateľa Q. s. r. o., v ktorom od vzniku tohto povinného nemocenského poistenia mala zároveň toto povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky až do 3. decembra 2017, kedy sa jej obnovilo prerušené povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa Q. s. r. o.

9. Žalovaná uviedla, že navrhovateľka si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu z tohto obnoveného (aktuálneho) povinného nemocenského poistenia zamestnankyne zamestnávateľa Q. s. r. o. od 3. decembra 2017 (šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom) predložením tlačiva Sociálnej poisťovne „ Žiadosť o materské" č. B 0845884. Na žiadosti o materské lekár uviedol, že pôrod u navrhovateľky nastane pravdepodobne dňa 14. januára 2018. Na žiadosti o materské je síce v rubrike „Názov a adresa zamestnávateľa (vyplniť v prípade zamestnankyne)" uvedená D. L., F., avšak v časti „D. Potvrdenie zamestnávateľa" je odtlačok a podpis zamestnávateľa spoločnosti Q. s. r. o. Taktiež tlačivo „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“ vyplnil a odtlačkom pečiatky s podpisom potvrdil konateľ spoločnosti Q. s. r. o.

10. Žalovaná vyslovila záver, že navrhovateľke vzniklo aktuálne povinné nemocenské poistenie zamestnankyne zamestnávateľa Q. s. r. o. dňa 1. júla 2017. Dôvod na poskytnutie materského jej vznikol 3. decembra 2017. Nakoľko navrhovateľka od vzniku tohto aktuálneho povinného nemocenského poistenia zamestnankyne mala prerušené toto povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (a teda za toto obdobie nemocenského poistenia neplatila poistné na nemocenské poistenie), obdobie nemocenského poistenia navrhovateľky, za ktoré sa platí poistné, na účely určenia

rozhodujúceho obdobia, netrvalo pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského ani jeden deň (od 1. júla 2017 do 2. decembra 2017), t. j. navrhovateľka nedosiahla najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie.

11. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v roku 2016 nedosiahla navrhovateľka u iného zamestnávateľa (Pharm. Dr. Q. O. - D. L.) ako u toho zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie. Navrhovateľka v roku 2016 čerpala v období od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016 materskú dovolenku v súvislosti s narodením prvého dieťaťa a následne od 6. septembra 2016 do 31. decembra 2016 čerpala rodičovskú dovolenku (prerušenie povinného nemocenského poistenia trvalo až do 2. decembra 2017).

12. Z uvedeného vyvodila žalovaná záver, že navrhovateľka v roku 2016 platila poistné na nemocenské poistenie iba 11 dní (od 1. do 11. januára 2016), nakoľko počas obdobia čerpania materskej dovolenky (od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016) mala vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a od 6. septembra 2016 do 31. decembra 2016 mala prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Preto v roku 2016 nedosiahla u iného zamestnávateľa ako u toho zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie.

13. K námietkam navrhovateľky uvedených v odvolaní týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti prvostupňového napadnutého rozhodnutia a výpočtu výšky materského z denného vymeriavacieho základu s určením rozhodujúceho obdobia, ktorým by bol rok 2016, uviedla žalovaná, že vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu prerušeného povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky prišlo k zániku povinného nemocenského poistenia u zamestnávateľa Pharm. Dr. Q. O. - D. L. ku dňu 30. júna 2017 a bezprostredne nasledujúcim dňom od 1. júla 2017 k vzniku nového povinného nemocenského poistenia u iného zamestnávateľa VAMIR s. r. o., nebolo možné v prípade navrhovateľky určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., tak ako to žiada v odvolaní navrhovateľka. Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky aj dennú výšku materského za obdobie od 3. decembra 2017 do zániku nároku na materské určila pobočka v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná , ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutia argumentov žalobkyne

15. Rozhodnutia odvolacieho orgánu a prvostupňového správneho organu napadla včas podanou žalobou žalobkyňa, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 8.6.2018.

16. Žalobkyňa namietala, že nárok na napadnuté materské jej vznikol v súvislosti s tzv. reťazovým pôrodom, tj. počas čerpania rodičovskej dovolenky s prvým dieťaťom, a to ku dňu 03.12.2017. Pri výpočte výšky materského žalovaný vychádzal z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „zákon“) a to z dôvodu, že na jej strane nedošlo k naplneniu podmienok podľa § 54 zákona ods. 3, t.j. pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského v rozhodujúcom období (rok 2016) nedosiahla najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie u iného zamestnávateľa (Pharm Dr. Q. O. - D. L.) ako u toho zamestnávateľa (VAMIR s.r.0.), u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (str. 3 napadnutého rozhodnutia), Na str. 5 napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uvádza, že zmenou právnej formy zamestnávateľa z fyzickej osoby - živnostníka na spoločnosť s ručením obmedzením k 30. júnu 2017 jej k tomuto dňu zaniklo povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa Pharm Dr. Q. O. - D. L. ak 01. júlu 2017 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie u zamestnávateľa VAMIR s.r.o. a pre tento dôvod nebolo možné určiť rozhodujúce obdobie na zistenie vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 1 zákona.

17. Rozhodnutie považuje žalobkyňa za zmätočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 3 ako hlavné argumenty pre výpočet výšky materského

uvádza ustanovenia 54 ods. 3 a v nadväznosti na to § 138 ods. 5 zákona. Na strane 5 napadnutého rozhodnutia však ako hlavný argument nesplnenie podmienok § 54 ods. 1 zákona.

18. Napadnuté rozhodnutie vychádza podľa názoru žalobkyne z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný pri rozhodovaní použil nesprávny právny predpis. Žalovaný operuje s pojmami ako „iný zamestnávateľ" a tvrdí, že zmenou právnej formy zamestnávateľa došlo k zániku a následne vzniku nemocenského poistenia. Toto tvrdenie žalovaného nemá právnu oporu. Podľa § 20 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že existencia povinného nemocenského poistenia sa v jej prípade viaže na existenciu právneho vzťahu (pracovného pomeru), nie na existenciu osoby zamestnávateľa. Zmenou právnej formy zamestnávateľa ostáva jej pracovný pomer bezo zmeny, naďalej trvá, a to v režime univerzálnej sukcesie, kedy nový zamestnávateľ vstupuje do všetkých práv a povinností po pôvodnom zamestnávateľovi. Odlíšenie osôb nového a pôvodného zamestnávateľa ako dvoch odlišných subjektov práva však možno použiť a chápať iba čo do rozlíšenia ich právnej subjektivity. Nemožno ich však striktne aplikovať pre účely zákona č. 461/2003 Z.z., tak ako to urobil žalovaný. Žalovaný pri výpočte materského aplikoval § 54 ods. 3 zákona, skonštatoval, že podmienky tohto ustanovenia neboli splnené a následne postupoval podľa § 138 ods. 5 zákona. Hypotéza § 54 ods. 3 však predpokladá minimálne dva odlišné tituly, z ktorých vniklo povinné nemocenské poistenie („...okrem obdobia..."). Žalovaný si striktným gramatickým výkladom toto ustanovenie vyložil tak, že len titulom zmeny právnej formy zamestnávateľa (teda v posudzovanom období sa vyskytujú dva právne subjekty zamestnávateľa) došlo k naplneniu hypotézy § 54 ods. 3., a teda povinné nemocenské poistenie plynie z dvoch odlišných titulov. Tu spočíva nesprávne právne posúdenie daného ustanovenia a nepochopenie jeho účelu.

19. Žalobkyňa namietala, že pre účely sociálneho poistenia je len samotná zmena právnej formy zamestnávateľa s právnym nástupníctvom právne irelevantná a pre účely výpočtu výšky materského treba postupovať tak, že ide o toho istého zamestnávateľa, lebo ako už bolo uvedené, v kontexte § 20 ods. 1 zákona, zdrojom platenia povinného nemocenského poistenia nie je osoba zamestnávateľa, ale právny vzťah založený medzi ním a zamestnancom (ktorý sa nezmenil). V opačnom prípade dochádza k stavu, že je zamestnanec ukrátený na svojich právach a trpí ujmu len v dôsledku právnych úkonov zamestnávateľa, na ktoré nemá žiaden dosah a za ktoré nezodpovedá. Preto žalovaný použil nesprávne ustanovenia § 54 ods. 3 a následne § 138 ods. 5 zákona (minimálny vymeriavací základ). Žalovaný mal použiť iné ustanovenia zákona (napr. § 57 ods. 1 písm. a)) a výšku materského vypočítať z pravdepodobného vymeriavacieho základu, lebo ak vymeriavací základ na platenie poistného v rozhodujúcom období nemala výhradne z dôvodu poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, materské sa má počítať z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa teda určí z toho, čo by žalobkyňa ako poistenkyňa pravdepodobne zarobila, keby svoju zárobkovú činnosť vykonávala, t. j. z toho, čo jej potvrdil zamestnávateľ.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej vo vyjadrení k žalobe

20. Žalovaná sa k veci vyjadrila v písomnom podaní, ktoré bolo tunajšiemu doručené dňa 18.7.2018.

21. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa namieta prvýkrát v žalobe skutočnosť, že pri zmene právnej formy jej zamestnávateľa z fyzickej osoby - živnostníka (Pharm. Dr. Q. O.- D. L.) na spoločnosť s ručením obmedzením (VAMIR s. r. o.) nedošlo k 30. júnu 2017 k zániku jej povinného nemocenského poistenia zamestnankyne a následne tým nedošlo ani od 1. júla 2017 k vzniku jej nového povinného nemocenského poistenia. Prvýkrát žalobkyňa v žalobe namieta, že zmenou tejto právnej formy zamestnávateľa ostal jej pracovný pomer bez zmeny, išlo o režim univerzálnej sukcesie, kedy nový zamestnávateľ vstúpil do všetkých práv a povinností po pôvodnom zamestnávateľovi, a teda išlo o delimitáciu zamestnancov. Ďalej v žalobe uvádza, že táto skutočnosť (delimitácia zamestnancov) má vplyv na nesprávne určenie rozhodujúceho obdobia žalovanou v zmysle § 54 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov, čo ovplyvnilo aj určenie výšky materského. Podľa jej názoru mala žalovaná aplikovať iné ustanovenia zákona [napr. § 57 ods. 1 písm. a) zákona v znení neskorších predpisov] a výšku materského vypočítať z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 4 zákona

v znení neskorších predpisov), kedy v rozhodujúcom období nemala výhradne vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

22. Žalovaná pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na materské a jeho výšky vychádzala z údajov registrovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

23. Žalovaná poukázala na to, že zamestnávateľ F.. Dr. Q. O. - D. L. zaslal dňa 12. júla 2017 pobočke Registračný list FO - odhláška navrhovateľky s dátumom zániku jej sociálneho poistenia ku dňu 30. júna 2017. Zároveň zamestnávateľ VAMIR s. r. o. zaslal dňa 12. júla 2017 pobočke Registračný list FO - prihláška navrhovateľky s dátumom vzniku jej sociálneho poistenia ku dňu 1. júla 2017.

24. Žalovaná uviedla, že v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení. Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) a n) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

25. Žalovaná argumentovala, že ani jeden z uvedených zamestnávateľov nenahlásil pobočke, že v prípade žalobkyne (resp. ďalších zamestnancov) ide o prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z jedného predávajúceho zamestnávateľa (F.. Dr. Q. O.- D. L.) na druhého kupujúceho zamestnávateľa (VAMIR s. r. o.). Navrhovateľka uvedenú skutočnosť taktiež v odvolaní zo dňa 15. februára 2018 nenamietala a ani ju neuviedla, pričom podpísala dňa 15. mája 2017 Oznámenie o predaji podniku Lekáreň GALENOS - prechode práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, ktorá bola pobočke predložená až pri výkone kontroly u zamestnávateľov dňa 29. júna 2018. Až na základe skutočnosti uvedenej v žalobe (delimitácia zamestnancov od jedného zamestnávateľa k druhému zamestnávateľovi), žalovaná požiadala mailom zo dňa 20. júna 2018 pobočku o prešetrenie skutkového stavu, vykonaním kontroly odvodov poistného a príspevkov u obidvoch zamestnávateľov so zameraním na prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, tak ako ich namietala žalobkyňa v žalobe.

26. Žalovaná konštatovala, že pri kontrole plnenia povinností zo strany zamestnávateľa bola zistená vonkajšou kontrolou nesprávna registrácia aj u žalobkyne. Vonkajšou kontrolou u obidvoch zamestnávateľov vykonanou dňa 29. júna 2018 bolo zistené, že sa v prípade prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov od zamestnávateľa Lekáreň L. na zamestnávateľa VAMIR s. r. o., išlo o tzv. delimitáciu zamestnancov. Z vykonaného dokazovania v priebehu súdneho konania vyplynula skutočnosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na nové určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Nakoľko išlo o delimitáciu zamestnancov od zamestnávateľa D. L. na zamestnávateľa VAMIR s. r. o., považuje sa povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnankyne, z ktorého si uplatnila nárok na materské, za nepretržite trvajúce od 1. novembra 2011 na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Žalobkyňa poberala v období od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016 materské. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že obdobie od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016 sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (rok 2016) vylučuje. Taktiež sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (rok 2016) vylučuje obdobie od 6. septembra 2016 do 31. decembra 2016, kedy mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Nakoľko navrhovateľka mala v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu (rok 2016) najskôr vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského (od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016) a neskôr prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne (od 6. septembra 2016 do 31. decembra 2016), znížil sa počet dní v rozhodujúcom období na 11 dní, v ktorých dosiahla navrhovateľka vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v celkovej sume 369,53 EUR (Prehľad predpisov a platieb z JVP žalobkyne). Žalobkyňa po zmene skutočností, ktoré boli prešetrené u zamestnávateľov žalobkyne v priebehu súdneho konania, má nárok na materské, ktoré si uplatnila predložením Žiadosti o materské B 0845884, od 3. decembra 2017 do zániku nároku na materské vo výške 75% denného vymeriavacieho základu (33,5937 EUR), t j. v sume 25.19527500 EUR za deň.

27. Podľa názoru žalovanej aplikáciu ustanovení § 57 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov v prípade žalobkyne nemožno použiť. Žalobkyňa v rozhodujúcom období (rok 2016) mala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v období od 1. do 11. januára 2016, t. j. za 11 dní. Vzhľadom na túto skutočnosť nespĺňa žalobkyňa podmienky taxatívne vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov, a preto Sociálna poisťovňa nemá dôvod v novom konaní určiť výšku materského uplatneného od 3. decembra 2017 z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 zákona v znení neskorších predpisov. Na základe rozhodujúcej skutočnosti (delimitácia zamestnancov) ovplyvňujúcej vznik, zánik a trvanie povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne, ktorú žalobkyňa v odvolacom konaní nenamietala a ktorá má zásadný vplyv na určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a teda aj na určenie výšky materského uplatneného od 3. decembra 2017, nebola výška materského rozhodnutím pobočky č. 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018 a Sociálnej poisťovne, ústredie č. 36360-2/2018-BA, zo dňa 12. apríla 2018, priznaná v správnej sume.

28. Žalovaná z uvedeného dôvodu navrhla, aby Krajský súd v Prešove rozhodnutie žalovanej č. 36360-2/2018-BA, zo dňa 12. apríla 2018 a rozhodnutie pobočky č. 200-002308- CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby Krajský súd v Prešove pobočku zaviazal na vydanie nového rozhodnutia, v ktorom prizná žalobkyni nárok na materské za obdobie od 3. decembra 2017 do zániku nároku na materské vo výške určenej podľa § 30, § 48, § 53 a § 55 zákona v znení neskorších predpisov, tak ako bol jej výpočet vyššie uvedený. Rozdiel medzi výškou materského, ktoré bolo žalobkyni vyplatené na základe žalobou napadnutého rozhodnutia pobočky a výškou materského vypočítanou z novo určeného denného vymeriavacieho základu, pobočka žalobkyni doplatí po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

IV.

Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

31. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

32. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

36. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

37. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

38. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

39. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

40. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

41. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

42. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

43. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

44. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

45. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 19.12.2018 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 19.12.2018. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.12.2018 (§ 137 ods. 4 SSP). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 14.01.2019.

46. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 08.01.2019.

47. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

48. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 3. decembra 2017 predložením žiadosti o materské číslo B0845884, z poistného vzťahu zamestnanca. O nároku rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím číslo: 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018 tak, že podľa § 30, § 48, § 53 a § 57 zákona v znení neskorších predpisov má žalobkyňa nárok na materské za obdobie od 3. decembra 2017 do zániku nároku na materské, vo výške 11,03752505 EUR za deň. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2018 číslo 3636-2/2018-

BA tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov číslo 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018.

49. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal I. stupňový správny orgán, ako aj žalovaný správny orgán. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe žaloby je povinný posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie, ktoré bolo vydané, bolo v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi.

50. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie s uvedením konkrétnych odborných argumentov, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje.

51. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t.j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).

52. Správny súd mal preukázané tvrdením žalovanej, že pri kontrole plnenia povinností zo strany zamestnávateľa bola zistená vonkajšou kontrolou nesprávna registrácia u žalobkyne. Vonkajšou kontrolou u obidvoch zamestnávateľov vykonanou dňa 29. júna 2018 bolo zistené, že v prípade prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov od zamestnávateľa Lekáreň GALENOS na zamestnávateľa VAMIR s. r. o., išlo o tzv. delimitáciu zamestnancov. Uvedená skutočnosť má rozhodujúci vplyv na nové určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Nakoľko išlo o delimitáciu zamestnancov od zamestnávateľa D. L. na zamestnávateľa VAMIR s. r. o., považuje sa povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnankyne, z ktorého si uplatnila nárok na materské, za nepretržite trvajúce od 1. novembra 2011 na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Žalobkyňa poberala v období od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016 materské. Žalovaná potvrdila, že že obdobie od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016 sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (rok 2016) vylučuje. Taktiež sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu (rok 2016) vylučuje obdobie od 6. septembra 2016 do 31. decembra 2016, kedy mala žalobkyňa prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

53. Žalovaná konštatovala, že nakoľko navrhovateľka mala v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu (rok 2016) najskôr vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského (od 12. januára 2016 do 5. septembra 2016) a neskôr prerušené

povinné nemocenské poistenie zamestnankyne (od 6. septembra 2016 do 31. decembra 2016), znížil sa počet dní v rozhodujúcom období na 11 dní, v ktorých dosiahla navrhovateľka vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v celkovej sume 369,53 EUR. Podľa názoru žalovanej, po zmene skutočností, ktoré boli prešetrené u zamestnávateľov žalobkyne v priebehu súdneho konania, má žalobkyňa nárok na materské, ktoré si uplatnila predložením Žiadosti o materské B 0845884, od 3. decembra 2017 do zániku nároku na materské vo výške 75% denného vymeriavacieho základu (33,5937 EUR), t j. v sume 25.19527500 EUR za deň. Na základe rozhodujúcej skutočnosti (delimitácia zamestnancov) ovplyvňujúcej vznik, zánik a trvanie povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne, ktorú žalobkyňa v odvolacom konaní nenamietala a ktorá má zásadný vplyv na určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a teda aj na určenie výšky materského uplatneného od 3. decembra 2017, nebola podľa názoru žalovanej výška materského rozhodnutím pobočky č. 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018 a Sociálnej poisťovne, ústredie č. 36360-2/2018-BA, zo dňa 12. apríla 2018, priznaná v správnej sume.

54. Žalovaná z uvedeného dôvodu navrhla, aby Krajský súd v Prešove rozhodnutie žalovanej č. 36360-2/2018-BA, zo dňa 12. apríla 2018 a rozhodnutie pobočky č. 200-002308- CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

55. Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že na základe rozhodujúcej skutočnosti (delimitácia zamestnancov) ovplyvňujúcej vznik, zánik a trvanie povinného nemocenského poistenia žalobkyne ako zamestnankyne, ktorá má zásadný vplyv na určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a teda aj na určenie výšky materského uplatneného od 3. decembra 2017, nebola výška materského rozhodnutím pobočky č. 200-002308-CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018 a Sociálnej poisťovne, ústredie č. 36360-2/2018-BA, zo dňa 12. apríla 2018, priznaná v správnej sume.

56. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaná v predmetnej veci nerozhodla zákonne, keď potvrdila prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe za dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej súd dospel k záveru, že žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadala so žiadosťou žalobkyne, ktorou si uplatnila nárok na materské a jeho výplatu od 3. decembra 2017.

57. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobkyne a vyjadrení žalovanej rozhodol správny súd tak, že rozhodnutie žalovanej č. 36360-2/2018-BA, zo dňa 12. apríla 2018 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 200-002308- CA04/2018 zo dňa 19. januára 2018, zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pre nedostatočne zistený skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

58. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať vo vyššie načrtnutej línii, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne s poukazom na zistenia žalovanej, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. Úlohou správnych orgánov bude opätovne posúdiť podmienky nároku na materské u žalobkyne, určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu a teda aj na určenie výšky materského uplatneného od 3. decembra 2017, v súlade s ust. § 48 a nasl. ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z.

59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Účastníkom súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní úspešnej žalobkyni trovy konania nevznikli, čo mal obsahom súdneho spisu správny súd preukázané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.