Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32C-37-2017.pdf
PDF · 138.41 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: J. rod. Q., nar.: XX.XX.XXXX, Stupavská XX/XX, Zohor, zast.: Advokátska kancelária D., proti žalovaným: 1. L. Q., rod. Q., nar.: XX.XX.XXXX, Stupavská XX/XX, Zohor, 2. R. rod. Q. nar.: XX.XX.XXXX, Milana Marečka XXXX/ XX, Bratislava, obaja zast.: J. D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to k pozemku s parcelným číslom A. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a k rodinnému domu so súpisným číslom XX, postavenému na parcele číslo XXXX.
II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok s parcelným číslom A. -zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele číslo XXXX, do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 9.500,00 Eur a žalovanej v 2. rade sumu 9.500,00 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade budú k zaplateniu náhrady povinní každý v polovici.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2017, ktorej bola pridelená spisová značka 32C/37/2017, domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi stranami k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. O. ako parcela reg. C č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 (ďalej len „Pozemok“) a ako rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele č. XXXX (ďalej len „Dom“, Dom a Pozemok spoločne tiež len ako „Nehnuteľnosti“).
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom Nehnuteľností s podielom 1 a žalovaná v 2. rade je spoluvlastníčkou Nehnuteľností taktiež v podiele 1. Nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve nadobudli strany na základe Uznesenia OS Malacky č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.02.2017. Nehnuteľnosti vyžadujú okamžitú údržbu, pretože sú v stave nespôsobilom na bývanie bez ohrozenia života a zdravia. Žalovaní neprispievajú na údržbu, ani chod Nehnuteľností, náklady znáša len žalobca. V Dome býva žalobca aj s matkou strán sporu, ktorá nemá inú možnosť bývania. Žalobca chce žiadať o hypotekárny úver na prestavbu Domu, na to, aby ho získal, však potrebuje byť jeho jediným vlastníkom. Žalovaní o Nehnuteľnosti v podstate nemajú záujem, resp. nemajú záujem do nich investovať, čím strácajú na hodnote a chátrajú. Dom je napadnutý plesňami, je nevyhnutná oprava strechy, rozpadávajú sa múry a Dom je tak v život ohrozujúcom stave. Žalovaný v 1. rade trpí duševnou poruchou, odmieta sa liečiť a viackrát žalobcu fyzicky napadol, z toho jeden raz kovovou tyčou, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie žalobcu.
3. Žalobca mal záujem sa so žalovanými na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť a za tým účelom ich písomne kontaktoval s ponukou na odkúpenie ich podielov. Žalovaný v 1. rade na jeho ponuku nereagoval, žalovaná v 2. rade ju odmietla s tým, že trvá na podielovom spoluvlastníctve. Na nákladoch sa odmietla podieľať, keďže v Dome nebýva.
4. Reálne rozdelenie veci neprichádza podľa žalobcu do úvahy, keďže pri jej rozdelení by nevznikli dve samostatné novovzniknuté stavby a tiež preto, že žalovaní nemajú záujem a ani prostriedky na to, aby investovali do skutočne nevyhnutnej opravy Nehnuteľností. Poukázal pritom tiež na účelné využitie veci, pretože Dom chce žalobca ako väčšinový spoluvlastník naďalej využívať na bývanie spolu s matkou, ktorá v uvedených Nehnuteľnostiach prežila posledné chvíle s nebohým otcom strán. Nehnuteľnosť chce tiež zrekonštruovať a prestavať ju na obývateľnú. Uviedol, že cena Nehnuteľností bola v roku 2016 určená na 23.850,00 Eur a navrhol, aby súd rozsudkom podielové spoluvlastníctvo zrušil a Nehnuteľnosti v celosti prikázal žalobcovi za náhradu vo výške po 5.962,50 Eur pre každého zo žalovaných.
5. K veci sa na výzvu súdu vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Dňa 08.02.2017 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, kde sa strany dohodli na nadobudnutí Nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva. O svoj podiel má žalovaná v 2. rade záujem a je ochotná sa dohodnúť aj na oprave a nákladoch. So žalobcom komunikovala aj počas dedičského konania, aj po ňom s tým, že bola ochotná sa svojho podielu vzdať výmenou za to, aby ostalo zachované právo Nehnuteľnosti užívať pre matku strán a žalovaného v 1. rade. Následne navrhovala rozdelenie Domu s tým, že si každá zo strán opraví svoju časť Domu a zriadi samostatné merače energií. Toto riešenie žalobca odmietol. Žalovaná v 2. rade má za to, že u nej a žalovaného v 1. rade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo zrušiť nemal. V prospech žalovaného v 1. rade vyznieva jeho zdravotný stav, sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v Dome, nedostatok možností uspokojovať svoje potreby bývania na inom mieste. Žalovanému by peniaze za jeho podiel nestačili na zabezpečenie bývania inde. Navrhuje preto, aby súd žalobu zamietol. Inak považuje za možné reálne rozdelenie vecí.
6. K žalobe sa vyjadril aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že v Dome nie je voľná štvrtina, v ktorej by mohol normálne zdravo bývať. Žalobca podľa neho sústavne narúša nočný kľud, žalovaný v 1. rade nemá teplú vodu ani kúrenie a jeho zdravotný stav sa kvôli tomu zhoršuje. Žalovaný v 1. rade žije z dávok v hmotnej núdzi, z ktorých si nevie zohnať iné ubytovanie.
7. Vo svojej replike žalobca súdu uviedol, že k nepríčetnému a agresívnemu správaniu žalovaného v 1. rade sa žalovaná v 2. rade nemôže relevantne vyjadriť, keďže s nimi v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a strany sa nenavštevujú. Do nehnuteľnosti žalobca investoval vlastné prostriedky, vymenil podlahy, okná, dvere, obklady, kuchynskú linku, kúpeľne a pod. Žalovaní majú podľa neho veľký problém nájsť si akékoľvek zamestnanie a majú dlhy. Žalovaný v 1. rade nebol nikdy zamestnaný, nemá záujem pracovať, nemá žiadne sociálne ani hygienické návyky, zapácha a z neho následne zapácha celý dom, potreby vykonáva mimo sociálnych zariadení, znáša do Domu odpadky a skladuje ich vo veľkých vreciach vo vlastnej izbe. Žalovaný v 1. rade s ostatnými obyvateľmi Domu nekomunikuje, neplatí si účty, neprispieva na energie a do Domu nikdy neinvestoval ani jeden cent. Časť Domu, ktorú žalovaný v 1. rade obýva, doslova zničil, rozmnožili sa v nej aj myši, ktoré na svoje náklady musí hubiť žalobca s matkou. Ak chce žalobca žalovaného v 1. rade navštíviť v jeho izbe, správa sa agresívne. Keď sa mu žalobca snažil racionálne a slušne vysvetliť, že sa musí podieľať na platbách za energie, ktoré užíva, napadol žalovaný v 1. rade žalobcu kovovou tyčou, pričom sa ňou následne zahnal aj na mamu. Spolužitie so žalovaným v 1. rade nie je racionálne možné. Žalovaný v 1. rade nie je ochotný sa podieľať na akýchkoľvek nákladoch, napriek tomu, že užíva elektrický varič, ohrievač, chladničku a iné spotrebiče. Podľa vyjadrenia žalobcu má žalovaná v 2. rade vo vlastníctve inú nehnuteľnosť, má však aj dlhy a pre obavy z možných exekúcií s ňou žalobca nechce spoluvlastniť vec.
8. Žalobca ďalej uviedol, že predmetné Nehnuteľnosti nadobudli strany tak, že ich nebohý otec na nátlak žalovaného v 1. rade predal trojizbový byt v P., pričom peniaze z výťažku rozdelil medzi všetkých členov rodiny. Žalobca s matkou svoje takto získané peniaze použili na odkúpenie podielu na Nehnuteľnostiach od otcových sestier, Nehnuteľnosti však nechali zapísať v celosti na otca. Po smrti otca potom v dedičskom konaní súrodenci žalobcu odmietli túto skutočnosť zohľadniť a trvali na nadobudnutí Nehnuteľností podľa dedičských podielov. Dom v súčasnosti vyžaduje akútnu opravu. V roku 2017 v nepriaznivom počasí spadli viackrát škridle zo strechy na ulicu. Žalovaní však na opravu strechy odmietli prispieť. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 2. rade, že náhrada za spoluvlastnícky podiel nebude žalovanému v 1. rade postačovať na zabezpečenie nového bývania, uviedol žalobca, že bývanie sa dá zabezpečiť aj formou podnájmu, ubytovne a pod. Z predaja štvrtinového podielu sa podľa neho zvyčajne nedá zabezpečiť celá nová nehnuteľnosť, žalovaný v 1. rade si však môže zobrať hypotéku a hlavne sa zamestnať.
9. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol žalobca, že žalovaný v 1. rade naňho podal trestné oznámenie, že ho prenasleduje a narúša nočný kľud. Okrem toho, že žalovaný v 1. rade tým žalobcovi mimoriadne znepríjemňuje život, uráža ho aj na spoločenskej úrovni. Spolužitie so žalovaným v 1. rade aj preto nie je možné. Žalobca sa dokonca obáva opakovania násilného správania sa voči nemu a jeho matke.
10. Žalovaná v 2. rade v duplike uviedla, že je ochotná sa podieľať na platbách a údržbe, avšak na základe daňových dokladov o vykonaných platbách, ktoré jej žalobca neukázal. Dom sa podľa nej zásadne neopravoval, žalobca investoval najmä do ním obývanej časti Domu. Žalovaný v 1. rade podľa nej obýva maličkú časť Domu, predtým to bola komora. Pri návštevách žalovanej v 2. rade u žalovaného v 1. rade, ktorých sa zúčastňuje aj jej maloletá dcéra, nepociťuje žalovaná v 2. rade akékoľvek ohrozenie. Správanie žalovaného v 1. rade nie je nevhodné, naopak je priateľský a nekonfliktný. Nemá problém ani s ostatnou širšou rodinou a cudzími ľuďmi. Avšak veľakrát bola svedkyňou psychického a fyzického nátlaku zo strany žalobcu.
11. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 CSP pojednávanie na deň 09.04.2018, na ktorom žalovaná v 2. rade uviedla, že má podozrenie, že žalobca chce Nehnuteľnosti predať a odsťahovať sa do nehnuteľnosti, ktorú ich matka vlastní v Y. Nesúhlasí s tým, aby žalobca nadobudol Nehnuteľnosti za cenu, ktorá bola určená súhlasným vyhlásením na dedičskom pojednávaní, pretože podľa jej informácií má len pozemok v O. hodnote cca. 50.000,00 Eur. Žalobca k tomu uviedol, že Dom určite nechce predať, kúsok od Domu pracuje, investoval doňho a chce v ňom aj s mamou stať bývať. Mamina nehnuteľnosť v Y. je stará chalupa, kde okrem záhrady nič nie je. Uviedol, že jeho vzťahy s bratom sú veľmi narušené, je agresívny a nechce s ním ostať bývať. Žalovaná v 2. rade k tomu uviedla, že žalovaný v 1. rade je tichý, má autistické črty, ale s nikým okrem žalobcu nemá konflikty.
12. Dňa 11.06.2018 doručili žalovaní súdu oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a vyjadrenie k právnej stránke veci, v ktorom uviedli, že zo samotného znenia ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj z konštantnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v uvedenom ustanovení nie sú stanovené len možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale je v ňom stanovené aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania (napr. judikát R 54/1973). Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd teda môže vykonať iný spôsob vyporiadania len vtedy, ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Súd je v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva viazaný návrhom žalobcu len v časti, v ktorej navrhuje zrušiť podielové spoluvlastníctvo a nie aj v časti, v ktorej navrhuje konkrétny spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ rovnako uvádza jednotlivé hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Je to jednak veľkosť spoluvlastníckych podielov a jednak účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská a súd je aj tak povinný prihliadať aj na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne. Je teda zrejmé, že aj v prípade, ak by boli aj výraznejšie rozdiely vo veľkostiach spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, nie je táto skutočnosť rozhodujúca v prípade, ak je reálne rozdelenie dobre možné. V rámci súdneho konania bude preto úlohou súdu zistiť v súčinnosti so súdnym znalcom reálnu deliteľnosť nehnuteľnosti zo stavebno-technického hľadiska. Bez takého zisťovania by postup súdu nebol zákonný a nerešpektoval by ani ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Znalecký posudok podľa ustanovenia § 209 CSP nebolo možné zo strany žalovaných zabezpečiť, nakoľko im žalobca neumožňuje prístup k "jeho" časti nehnuteľnosti. Avšak vzhľadom na charakter stavby je možné vopred predvídať, že nehnuteľnosť bude zo stavebno-technického hľadiska deliteľná. Na reálne rozdelenie Nehnuteľnosti nebude nutné vynaložiť vysoké náklady, nakoľko už v súčasnosti je Nehnuteľnosť de facto užívaná ako rozdelená, bude nutné maximálne vynaložiť náklady na zamurovanie dverí a zriadenie samostatných meračov spotreby energií (aby v každej časti mohol vlastník platiť samostatne energie). Žalovaní preto navrhli vykonať znalecké dokazovanie ohľadom reálnej deliteľnosti Nehnuteľností a následne navrhli Nehnuteľnosti rozdeliť na dve časti - jedna vo výlučnom vlastníctve žalobcu a jedna v podielovom spoluvlastníctve žalovaných s podielmi po 1.
13. K návrhu žalovaných sa žalobca vyjadril na pojednávaní dňa 21.06.2018, kde uviedol, že návrh na znalecké dokazovanie považuje za nehospodárny a neúčelný, keďže považuje Dom za nielen technicky nedeliteľný, ale najmä za nedeliteľný z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi. Vzťahy medzi aktuálnymi spoluvlastníkmi sú trvalo vážne narušené, pričom nie je možné nielen zotrvať v spoluvlastníctve, ale ani akokoľvek inak zdieľať susediacu nehnuteľnosť. Zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý v súčasnosti obýva Dom, dochádza k psychickým a fyzickým útokom voči žalobcovi a jeho matke. Žalovaný v 1. rade podáva na žalobcu neustále trestné oznámenia, volá policajné hliadky, okrem iného aj z dôvodu prenasledovania, narúšania nočného kľudu, pričom v rámci narúšania nočného kľudu sám žalovaný v 1. rade konštatuje, že nie je možné spolunažívať a susediť so žalobcom. Žalobca má naďalej obavu nielen o svoje zdravie, ale aj o zdravie matky strán konania, pričom je potrebné zdôrazniť, že za danej situácie nie je možné uplatniť jeho základné ľudské právo na nerušený pokojný rodinný život. V danej situácii poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ktorá je potvrdená aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR, kedy samotný Ústavný súd ohľadom výkladu ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatuje, že pri možnosti rozdelenia nehnuteľnosti nemožno vychádzať len z technického hľadiska či právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť i k iným okolnostiam týkajúcim sa ďalšieho možného spolužitia účastníkov konania v jednom dome. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujú znalecké dokazovanie za nadbytočné, pretože v aktuálnej situácii nie je možné, aby žalovaný v 1. rade a žalobca zotrvali v susedstve.
14. Žalovaná v 2. rade sa k uvedenému vyjadrila v tom zmysle, že sám znalecký posudok na posúdenie hodnoty Nehnuteľností predložený žalobcom konštatuje, že Dom je svojim konštrukčným a dispozičným riešením zložený z dvoch samostatných bytových jednotiek. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že by spolužitie medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebolo možné. Sám žalobca vyvoláva konflikty a žalovaný v 1. rade reaguje žalobcom popísaným spôsobom, avšak žalovaný v 1. rade sa len bráni žalobcovi ich matke. Spory vyplývajú najmä zo spoločného hospodárenia a nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou, pričom toto by reálnym rozdelením Nehnuteľností bolo eliminované.
15. Na pojednávaní dňa 07.01.2019 žalovaní uviedli, že na strane žalovaného v 1. rade sú dané dôvody osobitného zreteľa, pretože má zdravotné problémy, ktoré mu znemožňujú nájsť si zamestnania a zrušenie podielového spoluvlastníctva tak ako navrhuje žalobca by ho uvrhlo do ťaživej životnej situácie. Nemal by kde bývať, pretože žije len z dávok v hmotnej núdzi, má nárok na invalidný dôchodok, ale nepoberá ho z dôvodu, že sa nedostavil k lekárovi, pretože sa snažil nájsť si zamestnanie.
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne: matky strán sporu a stranami predloženými listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX k.ú. O., výpis z LV č. XXX k.ú. O., Uznesenie OS Malacky 12D/XXX/2016-27, Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 24.05.2017, Odpoveď na návrh zo dňa 19.06.2017, doručenky a podacie lístky, Dekurz zo dňa 02.02.2017, Lekárska správa zo dňa 02.02.2017, Dekurz ohľadom pacienta L. Q., fotografie na č.l. 23 až 46, Potvrdenie o úhrade poplatku za prejednanie dedičstva, Plnomocenstvo pre BVS zo dňa 23.02.2017, Potvrdenia o úhrade platieb pre ZSE, BVS a Technické služby Zohor, Potvrdenie o úhrade dane z nehnuteľnosti a poplatku za odvoz odpadu, Rozhodnutie Obce O. o vyrubení dane z nehnuteľnosti, Lekárska správa pacienta L. Q. z 29.10.2014, Trestné oznámenie podané L. Q. na J. Q. dňa 16.01.2018, Zápisnica o výsluchu osoby dňa 02.03.2018, vyjadrenie D. Q. zo dňa 29.03.2018, Znalecký posudok č. XXX/2018 znalca Ing. R. R., kópie sms odoslaných žalovanej 2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie O. súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckych podielov žalobcu 1 a žalovaného v 1. a 2. rade po 1. Nehnuteľnosti nadobudli na základe Uznesenia o dedičstve 12D/XXX/2016, Dnot XXX/2016, ktorým súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva.
18. Z listu „Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“ súd zistil, že žalobca žalovaným zaslal uvedený návrh doporučene, pričom v ňom navrhol, že sa stane výlučným vlastníkom Nehnuteľností a obom žalovaným vyplatí po 5.962,50 Eur, čo bola suma vychádzajúca zo všeobecnej hodnoty majetku patriaceho do dedičstva, ktorá bola stanovená v dedičskom konaní 12D/XXX/2016 po nebohom L. Q., otcovi strán sporu. Tento návrh bol zo strany žalovanej v 2. rade výslovne odmietnutý, žalovaný v 1. rade sa k nemu nevyjadril.
19. Z lekárskej správy vyhotovenej MUDr. F. T., všeobecnou lekárkou pre dospelých dňa 02.02.2017 súd zistil, že žalobca utrpel viaceré povrchové poranenia hlavy, pričom lekárke uviedol, že ho v predchádzajúci deň večer napadol psychicky chorý brat, ktorý žalobcu udrel viackrát do hlavy. Pri snahe o jeho spacifikovanie utrpel žalobca poranenia na predlaktiach s tým, že má problém niečo udržať v pravej ruke a hlavu má na dotyk bolestivú. Lekárka pri prehliadke zistila, že má žalobca predlaktia bez edému, avšak na dorzálnej strane pravého predlaktia má hematóm, v hornej časti čela má zdurenie bez hematómu. Žalobca bol odoslaný na chirurgické vyšetrenie.
20. Z vyjadrení žalobcu, ktoré neboli popreté žalovanými a z fotodokumentácie Nehnuteľností predloženej žalobcom súd zistil, že na Dome sú popraskané a zrejme navlhnuté steny, z ktorých na viacerých miestach opadáva omietka a že je na ňom deravá strecha, z ktorej padajú škridle. Dezolátny stav Domu potvrdila aj výpoveď svedkyne D. Q., ktorá uviedla, že z Domu padajú škridle, zateká doňho a je v ňom zima. Z poštových poukazov predložených žalobcom, ako aj z jeho vyjadrení, nepopretých zo strany žalovaných, súd zistil, že žalobca znáša všetky náklady spojené s údržbou a užívaním Nehnuteľností.
21. Z trestného oznámenia zo dňa 10.01.2018 súd zistil, že žalovaný v 1. rade podal na žalobcu trestné oznámenie za sústavné narúšanie nočného kľudu. Aj svedkyňa D. Q. potvrdila, že na žalobcu podáva žalovaný v 1. rade trestné oznámenia, resp. do Domu volá pre rušenie nočného kľudu policajtov. Je to zrejme vyvolané tým, že žalobca používa kúpeľňu, nachádzajúcu sa vedľa izby žalovaného v 1. rade a žalovaného to ruší. Podľa výpovede svedkyne žalobca v dome žiadne oslavy nerobí, vodí si tam len priateľku.
22. Z písomného vyjadrenia a výsluchu svedkyne D. Q. súd zistil, že žalovaný v 1. rade pri jednej príležitosti napadol žalobcu tyčou a spôsobil mu zranenie na hlave. Pri tomto útoku mal zraniť aj svedkyňu. V kontexte s predloženými lekárskymi správami súd považoval tento útok za preukázaný s tým, že k nemu došlo 01.02.2017 vo večerných hodinách. Žalovaný v 1. rade, ale ani žalovaná v 2. rade napokon tento incident nepopreli, žalovaná v 2. rade len uviedla, že ho vyprovokoval žalobca.
23. Zo znaleckého posudku č. XXX/2018 znalca Ing. R. R., ku ktorému súd pristupoval vzhľadom na splnenie zákonných požiadaviek ako k súkromnému znaleckému posudku podľa § 209 C.s.p., súd zistil, že Dom potrebuje rozsiahlu opravu, rekonštrukciu (strana 5 a 14 znaleckého posudku) a že všeobecná hodnota Nehnuteľností je 38.000,00 Eur.
24. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
25. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
26. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aktívne vecne legitimovaný len podielový spoluvlastník, a to bez ohľadu na veľkosť jeho podielu a tiež bez ohľadu na stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na to že v čase rozhodovania súdu bol žalobca polovičným spoluvlastníkom Nehnuteľností, považoval súd jeho aktívnu vecnú legitimáciu za nespornú.
27. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci (nútené nerozlučné spoločenstvo), lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania, a pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nútení spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Súd v posudzovanom prípade vyhodnotil, že žalovanými sú zvyšní dvaja podieloví spoluvlastníci Nehnuteľnosti, na spore sa tak zúčastňujú všetci podieloví spoluvlastníci. Aj pasívna vecná legitimácia žalovaných vo veci je tak daná.
28. Občiansky zákonník stanovuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne takto:
a) reálne rozdelenie veci
b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu
c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.
Súd prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci podľa odbornej literatúry aj pri posudzovaní možnosti reálneho rozdelenia veci, teda nielen pri prikázaní veci za náhradu, a vždy musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania. Súd sa preto v posudzovanej veci najprv zaoberal otázkou, či je rozdelenie Nehnuteľností dobre možné. Táto podmienka pritom podľa judikatúry nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a pod.). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi. Pri úvahe, či je spoločná vec deliteľná, je jedným zo štandardných korektívov hľadisko ?nančnej nákladnosti rozdelenia veci, teda nakoľko by rozdelenie veci bolo finančne nákladné a nakoľko by bolo možné požadovať po spoluvlastníkoch finančnú participáciu na takom rozdelení. Ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, jednalo by sa z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú. Judikatúra taktiež dospela k záveru, že ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohoto hľadiska za nedeliteľnú (R 45/1991). Pri rozdelení budov treba dbať na to, že rozdelením vzniknuté časti musia byť samostatnými vecami. Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, považujú súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj tvaru, u budov vyplýva nerozdeliteľnosť už napr. z toho, že ide o rodinný dom s jediným bytom, jediným vchodom, jediným komínom a pod.
29. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve. Súd ďalej poukazuje na zásadu, že nikto by nemal byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve s druhou osobou a nemal by byť nútený k spolužitiu s ňou či k spoločnému riešeniu spoločných záležitostí v jednom dome. Súd preto môže pristúpiť k rozdeleniu nehnuteľnosti len v prípade, že vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nebudú vyžadovať autoritatívne rozhodovanie súdu v budúcnosti.
30. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi Nehnuteľností: Domu a Pozemku. Dom je obývaný žalobcom, jeho matkou a žalovaným v 1. rade. Žalovaná v 2. rade v Dome nebýva ani o to nemá záujem. Dom je v zlom stave, vyžaduje rozsiahlu údržbu a opravy, pričom žalovaný v 1. rade nie je ochotný ani schopný na jeho chod a opravu ničím prispieť (súd považuje za nesporné, že žalovaný v 1. rade žije len z dávok v hmotnej núdzi, keďže táto skutočnosť nebola žalobcom sporovaná). Žalovaná v 2. rade je podľa vlastných slov ochotná sa na nákladoch podieľať. Pokiaľ ide o vzťah medzi stranami, vzťahy medzi žalobcov a žalovaným v 1. rade sú nesmierne napäté. Žalovaný v 1. rade na žalobcu opakovane volal políciu, podal naňho aj trestné oznámenie za rušenie nočného kľudu a prenasledovanie. Sám uvádza, že v Dome nemôže normálne zdravo bývať, že mu žalobca sústavne narúša nočný kľud. Žalobcu v jednom prípade fyzicky napadol, pričom mu spôsobil poranenie hlavy a predlaktia.
31. V posudzovanej veci vychádza súd z toho, že žalobca a žalovaní majú rovnakú veľkosť spoluvlastníckych podielov - žalobca 1 a žalovaní spolu taktiež 1. Súd takto k podielom žalovaných pristupuje preto, že sami vo svojich podaniach navrhovali rozdelenie Domu na dve časti - časť patriacu žalobcovi a časť spoluvlastnenú žalovanými, teda žiadali v tomto rozsahu ich spoluvlastníctvo zachovať.
32. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, ak by súd Dom reálne rozdelil a jednotlivé jeho časti prikázal žalobcovi a žalovaným, nemohla by spoluvlastnená vec byť účelne využitá. Bola by síce zrejme využívaná spôsobom, na ktorý je určená (na bývanie), avšak v rozpore so záujmom spoločnosti na bezpečnom a život a zdravie neohrozujúcom stave nehnuteľností, keď je celkom zrejmé, že žalovaný v 1. rade nie je schopný ani ochotný financovať opravu rodinného domu, ktorý to okamžite potrebuje, pretože ohrozuje nielen svojich obyvateľov, ale aj okolie (ako je preukázané najmä z fotografií padajúcich škridiel zo strechy, výpovede svedkyne Kovárovej a výsluchu žalobcu). Rozdelenie Domu na dve samostatné nehnuteľnosti by vlastne vytvorilo dvojdom, ktorý by zdieľal spoločnú stenu a mal spoločnú strechu. Potom bez potreby znaleckého dokazovania už len z bežnej ľudskej skúsenosti vyplýva, že ak by jedna časť dvojdomu bola opravovaná a udržiavaná a druhá by bola ponechaná v schátranom stave, zásadným spôsobom by to ovplyvnilo aj hodnotu a predajnosť druhej časti dvojdomu. Súd potom nepovažoval za pravdepodobné, že by náklady na opravu druhej časti Domu financovala žalovaná v 2. rade, keďže v Dome nebýva a nemá ho ani záujem v budúcnosti užívať.
33. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na násilné správanie žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, ktoré má za spoľahlivo zistené z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu a ktoré navyše bolo preukázané aj ním predloženými lekárskymi správami a výpoveďou svedkyne D. Q.. Ďalej súd prihliadol na (žalovanými nepopreté) skutočnosti, že o nadobudnutie Domu sa okrem otca strán, ktorému v ňom pôvodne patrila jedna tretina, pričinili práve žalobca s jeho matkou, ktorí použili im darované peniaze z predaja inej nehnuteľnosti a dve tretiny Domu odkúpili od otcových sestier a že žalobca do celého Domu už investoval finančné prostriedky, keď na ňom vymenil okná, dvere, obklady či kuchynskú linku.
34. Súd má tiež za to, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sú značne a trvalo narušené, pričom sám žalovaný v 1. rade namieta, že so žalobcom nevie koexistovať pre sústavné rušenie nočného kľudu. Ak by súd pristúpil k reálnej deľbe nehnuteľnosti, tak by vytvorené nové samostatné nehnuteľnosti ostali v bezprostrednom susedstve a naďalej by zdieľali spoločnú stenu a strechu. Nemožno preto očakávať, že by rozdelením veci boli konflikty medzi stranami sporu eliminované, tieto by podľa názoru súdu pokračovali aj naďalej a vyústili do podávania susedských žalôb na súd, resp. do podávania oznámení na políciu.
35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že rozdelenie Nehnuteľností medzi strany sporu nie je možné ani podľa ich podielov ani inak. Súd nevykonal dôkaz znaleckým dokazovaním ohľadom technickej realizovateľnosti rozdelenia Domu, ktorý navrhovali žalovaní, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru Nehnuteľnosti nie je možné rozdeliť z dôvodov iných ako technických, preto súčinnosť znalca v konaní nepotreboval. Inak povedané, ani záver znalca o tom, že Dom a Pozemok je možné po technickej stránke reálne rozdeliť, by na rozhodnutí súdu o nedeliteľnosti Nehnuteľností nič nezmenilo. Preto tento dôkaz s poukazom na princíp hospodárnosti nevykonal.
36. Žalovaní tiež namietli, že na strane žalovaného v 1. rade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo strán k Nehnuteľnostiam zrušiť nemal. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do ich vlastníctva majú v úmysle predať.
37. V posudzovanej veci súd nezistil na strane žalovaného také zvláštne okolnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutné žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietnuť. Žalovaný v 1. rade netvrdil, resp. nepreukázal žiadne jeho osobné väzby na Nehnuteľnosti, svoju zdravotnú indispozíciu či odkázanosť na priznaný invalidný dôchodok alebo iné sociálne či zdravotne znevýhodnenie tak závažné a intenzívne, že by to odôvodňovalo výnimočné odopretie ochrany žalobcovi. Žalovaný je podľa informácií vyplynuvších zo súdneho spisu relatívne zdravou osobou v produktívnom veku, ktorá má možnosť si bývanie zabezpečiť aj inak ako bývaním v Dome, napríklad nájmom alebo kúpou nehnuteľnosti na hypotekárny úver. Súd nezistil ani okolnosti na strane žalobcu, ktoré by zamietnutie žaloby odôvodňovali. Žalobca podal žalobu preto, že chce Nehnuteľnosti v celosti užívať pre potreby seba a svojej matky, a na ich opravu si chce vziať úver. Na to však chce a potrebuje mať Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve. Nie je teda pravdou tvrdenie žalovaných, že by účelom podanej žaloby bolo riešenie užívacích vzťahov medzi stranami.
38. Súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že Nehnuteľnosti nie sú dobre deliteľné a súčasne vo veci nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby. Žalobca je podielový spoluvlastník Nehnuteľností s najväčším spoluvlastníckym podielom (1/2), Nehnuteľnosti užíva na bývanie a rovnako má v pláne ich užívať do budúcnosti. Súčasne má v úmysle Nehnuteľnosti opraviť, zrekonštruovať tak, aby ich užívanie bolo bezpečné pre ich obyvateľov, ako aj ich okolie, čo je nepochybne v súlade so záujmom celej spoločnosti. V prospech žalobcu tak vyznievajú všetky súdom zistené okolnosti prípadu: veľkosť podielov, účelné využitie veci, ba dokonca aj správanie ostatných spoluvlastníkov, z ktorých žalovaný v 1. rade žalobcu fyzicky napadol, k čomu súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka obligatórne prihliada. Keďže žalobca aj požiadal o prikázanie veci do jeho výlučného vlastníctva a je pripravený žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť náhradu za ich podiely, rozhodol súd o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami a prikázal Nehnuteľnosti v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu.
39. Žalovaným priznal súd náhradu za ich spoluvlastnícke podiely vo výške odvíjajúcej sa od znaleckého posudku predloženého žalobcom, kde bola všeobecná hodnota Nehnuteľností vyčíslená na 38.000,00 Eur. Pri tejto hodnote Nehnuteľností má 1 podiel každého zo žalovaných hodnotu 9.500,00 Eur, k úhrade ktorej sumy žalobcu zaviazal.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto žalobcovi náleží náhrada trov v rozsahu 100 %, ako mu ju súd aj priznal. Prihliadol pritom najmä na skutočnosť, že žalobca sa so žalovanými na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý navrhol aj súdu a s ktorým bol napokon úspešný, pokúšal dohodnúť už pred podaním žaloby, avšak pre stanovisko žalovaných dohoda uzavretá nebola.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)