Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Er/523/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Q., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXX/XX, XXX XX Q. K. B., zastúpená matkou: U. W., K.. XX.XX.XXXX, O. V.Š. XXX/XX, XXX XX Q. K. B., proti povinnému: B. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX/XX G., právne zastúpenému: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Alexandra Cicuttová, Hollého 23, 921 01 Piešťany, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zročné výživné v sume 979,396 eur a bežné výživné od 01.03.2016 vo výške 99,58 eur a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*202497 zo dňa 11.07.2016 bol súdny exekútor JUDr. Alexandra Ciccutová zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne č.k. 31P/60/2005 zo dňa 21.06.2005, právoplatného a vykonateľného dňa 12.07.2005.

3. Dňa 05.10.2016 predložil povinný súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.10.2016. Povinný v návrhu uvádza, že zameškané výživné zaplatil v celom rozsahu a bežné výživné platí riadne. Na výzvu súdu povinný dňa 18.06.2018 predložil súdu potvrdenia o vklade zo dňa 10.12.2017 a 18.06.2018 preukazujúce zaplatenie nedoplatkov vo výške 1.850 eur a 3.350 eur. Povinný predložil aj potvrdenia o vklade preukazujúce zaplatenie zameškaného výživného za obdobie jún 2017- máj 2018 vo výške 250 eur a platenie bežného výživného vo výške 250- eur mesačne za obdobie jún 2018-október 2018.

4. Dňa 28.06.2018 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorý uvádza, že zmeškané výživné za mesiace december 2017- jún 2018 bolo povinným uhradené.

5. Na výzvu súdu zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.07.2018 uviedla, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí z dôvodu, že povinný si neplní vyživovaciu povinnosť včas v zmysle exekučného titulu. Zákonná zástupkyňa oprávnenej tiež uviedla, že povinný uhradil zameškané výživné až na základe rozhodnutia súdu, a preto nie je predpoklad, že si bude riadne platiť bežné výživné, ak súd exekúciu zastaví. Vo svojom vyjadrení žiadala zastavenie exekúcie súdom v prípade, že si bude povinný plniť svoju povinnosť minimálne 3 mesiace po doručení jej vyjadrenia.

6. Dňa 02.08.2018 súd vyzval súdneho exekútora, aby podal správu, či si povinný plní svoju povinnosť platiť výživné v súlade s uloženými rozhodnutiami aj za obdobie júl 2018-október 2018. Dňa 06.11.2018 bola súdu doručená správa o plneniach povinného, v ktorej súdny exekútor oznámil, že prijal plnenia povinného za obdobie júl 2018- október 2018.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

9. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).

10. Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

11. Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

12. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

13. Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.

14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd môže zastaviť exekúciu vedenú na vymoženie výživného, ak a/ to navrhne povinný, b/ exekúcia sa vykonáva pre bežné výživné (všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne), c/ existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Ide o jediné prípady, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá).

15. Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného, ktoré rozhodnutie súdu aj vzhľadom na použitie úvahy súdu musí byť riadne zdôvodnené. Táto úvaha musí mať oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zameškaného výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.

16. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadreniami zákonnej zástupkyne oprávneného, vyjadreniami súdneho exekútora, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 50Er/523/2016 dospel súd k záveru, že návrh povinného bol podaný dôvodne.

17. Nepochybne povinnému možno vytknúť nedochvíľnosť platenia výživného, keď výživné za niektoré mesiace zaplatil s oneskorením. Ak povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť presne v termínoch tak, ako mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, stále sa vystavuje riziku podania návrhu na nútené vymáhanie nároku oprávnenou, hoci výživné platí v súdom určenej výške a každý mesiac. Výživné má mať matka maloletých detí (k rukám ktorej je povinnosť výživné platiť) najneskôr posledný deň splatnosti výživného už k dispozícii (do 15 dňa v mesiaci vopred). Napriek tomu, že v rozhodnom období povinný platil výživné s časovým sklzom (nie načas), za aktuálneho skutkového stavu, keď povinný zaplatil výživné v súdom určenej výške a teda žiadne zameškané výživné momentálne neexistuje (dlh ako taký), nie je možné pokračovať v začatej exekúcii. Podľa výsledku v súdnom registri nie je voči nemu aktuálne vedená iná exekúcia. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ustanovenia Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Súd s ohľadom na vyššie uvedené exekúciu zastavil.

18. Súd na záver opätovne zdôrazňuje, že ak si povinný nebude plniť vyživovacie povinnosti vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu riadne a včas, nič nebráni oprávnenej osobe opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 16.08.2016 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie, a preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie priznáva voči oprávnenému.

27. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že zaniklo právo priznané exekučným titulom a to splnením dlhu, keď k plneniu zo strany povinného došlo po začatí exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia začala dôvodne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, súd má za to, že povinný zavinil, že bola vedená exekúcia a následne sa musela zastaviť z dôvodu zániku práva priznaného exekučným titulom, a preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.

28. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.