Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-344-2012.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/344/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v spore žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 70, Bratislava, IČO: 44 972 911, zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava proti žalovanému: N. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., o zaplatenie 774,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.10.2012 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia istiny 774,28 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 774,28 € od 26.08.2012 do zaplatenia.
2. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa - F. Z. B., B..T..Y.., P. M. B. P..B.. A. na pracovnú pozíciu - V. R..
3. Dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaný žalobcu o skončenie pracovného pomeru uplynutím dňa XX.XX.XXXX. žalobca dňa XX.XX.XXXX písomne oznámil žalovanému že so skončením pracovného pomeru dohodu nesúhlasí a jeho podanie považuje za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce s tým, že výpovedná doba pre žalovaného začína plynúť dňa 01.07.2012 a končí uplynutím dňa 31.07.2012. Žalobca súčasne upozornil žalovaného a jeho právo uplatniť si peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku v prípade že žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu. Žalovaný obsielku neprevzal.
4. Žalovaný počas plynutia výpovednej doby nezotrval u žalobcu. Podľa č. V bod 4 Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca sa dohodol so žalovaným, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu, žalovaný zaplatí žalobcovi sankciu (peňažnú náhradu) v sume priemerného zárobku za jeden mesiac. Uvedením zmluvným dojednaním sa vykonáva ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce a jeho požiadavka o písomne dohode o peňažnej náhrade.
5. Dňa 15.08.2012 zaslal žalobca žalovanému pokusom zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 774,28 v poriadkovej lehote - najneskôr do uplynutia dňa 25.08.2012. Žalovaný obsielku prevzal dňa 20.08.2012. Do dňa podania žaloby však pohľadávku žalobcu neuspokojil.
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.01.2019. Na pojednávanie sa nedostavili právny zástupca žalobcu a žalovaný , hoci mali doručenie predvolania riadne a včas vykázané. PZ zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 21.12.2018, lehota na prípravu na pojednávanie mu bola zachovaná, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nežiadal aby súd pojednávanie odročil, súd preto vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
8. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného registra žalobcu, pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru zo dna 04.06.2012, oznámením zo dňa 06.06.2012 s doručenkou, pokusom o zmier zo dňa 15.08.2012 s doručenkou, mzdovým listom zo dňa XX.XX.XXXX faktúrou č. XXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.08.2014 vrátane prílohy č. 1, pracovnej zmluvy, uznesením OR PZ v Trnave (č.l. 6), potvrdeniami č.l. 7-8, stanovisko k žiadosti o vyplatenie mzdy, oznámením o ukončení podnikania č.l. 30, výplatnými lístkami za mesiace september, október, november, december 2008 (č.l. 32-35).
9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi s miestom výkonu práce u užívateľského zamestnávateľa - F. Z. B., B..T..Y.., P.R. M. B. P..B.. A. na pracovnú pozíciu - V. R.. Ako deň nástupu do práce bol dojednaný deň XX.XX.XXXX. S tým že základná mesačná mzda bola dojednaná vo výške 567,50 Eur brutto s tým ,že pri nástupe do zamestnania sa základná mesačná mzda ponižuje o čiastku 22 eur brutto počas doby školenia v školiacom centre spoločnosti.
11. Podľa čl. V bod 4 pracovnej zmluvy ADZ (žalobca resp. jeho právny predchodca) sa dohodla so zamestnancom, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia vpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnanec zaplatí ADZ sankciu (peňažnú náhradu) v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, najneskôr však ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru.
12. Dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaný žalobcu o skončenie pracovného pomeru uplynutím dňa XX.XX.XXXX. žalobca dňa XX.XX.XXXX písomne oznámil žalovanému že so skončením pracovného pomeru dohodu nesúhlasí a jeho podanie považuje za výpoveď podľa § 61 Zákonníka práce s tým, že výpovedná doba pre žalovaného začína plynúť dňa XX.XX.XXXX a končí uplynutím dňa XX.XX.XXXX. Žalobca súčasne upozornil žalovaného a jeho právo uplatniť si peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku v prípade že žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu. Žalovaný obsielku neprevzal.
13. Žalovaný počas plynutia výpovednej doby nezotrval u žalobcu. Podľa č. V bod 4 Pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca sa dohodol so žalovaným, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalobcu, žalovaný zaplatí žalobcovi sankciu (peňažnú náhradu) v sume priemerného zárobku za jeden mesiac.
14. Dňa 15.08.2012 zaslal žalobca žalovanému pokusom zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 774,28 v poriadkovej lehote - najneskôr do uplynutia dňa 25.08.2012. Žalovaný obsielku prevzal dňa 20.08.2012. Do dňa podania žaloby však pohľadávku žalobcu neuspokojil.
15. Zo mzdového listu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil že žalovaný odpracoval u žalobcu vo H. XXXX celkom 10 dní čo predstavovalo odpracovanú dobu celkom 75 hodín a 2 hodiny nadčasov. V marci 2012 žalovaný odpracoval 21,27 dní, celkom 159,5 hodín a neplatené voľno 5,5 hodín. V apríli 2012 odpracoval žalovaný 18 dní - celkom 135 hodín a odpracované sviatky 7,5 hodín. V Máji 2012 žalovaný odpracoval 21 dní a teda 157,5 hodín celkom . V Júni 2012 odpracoval žalovaný 1 deň čo predstavovalo 7,5 hodín celom a neospravedlnené absencie predstavovali 150 hodín.
16. Celkom teda za február 2012 až jún 2012 žalovaný odpracoval 71,27 dní - 534,5 hodín odpracovanej doby celkom z čoho boli 2 hodiny nadačasy, 7,5 hodín platené voľno, 5,5 hodín neplatené voľno a 150 hodín neospravedlnená absencia.
17. Podľa § 60 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252360'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
18. Podľa § 61 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252361'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
19. Podľa § 62 ods. 8 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252362'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. 20. Podľa § 134 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252360'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Zákonníka práce Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
21. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
23. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. 24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný vypovedal pracovný pomer a nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, a teda závažným spôsobom porušil pracovnú disciplíny. Z výpovede žalovaného mal za preukázané, že tlačivo - žiadosť o skončení pracovného pomeru dohodou vyplnil sám, to znamená, že musel čítať text žiadosti. Celý text žiadosti je prehľadný a žalovaný pri jeho vypĺňaní musel postupovať systematicky, preto je nepravdepodobné, aby prehliadol nčasť o výpovedi z pracovného pomeru. Je zjavné, že žalovaný chcel pracovný pomer ukončiť a nemal teda iné možnosti, ako dohodu alebo výpoveď. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca neakceptoval jeho návrh na dohodu o ukončení pracovného pomeru, pretože toto stanovisko mu žalobca dal navedomie v oznámení zo dňa 06.06.2012 a doručené mu bolo 11.06.2012. Mal vedomosť teda o tom, že za nezotrvanie v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby mu hrozí sankcia. Súd preto vychádzal z toho, že žiadosť žalovaného zo dňa 04.06.2012 je výpoveď z pracovného pomeru a výpovedná doba začala plynúť XX.XX.XXXX a skončila XX.XX.XXXX. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej dohody že v prípade ak žalovaný počas plynutia výpovednej doby u žalobcu nezotrvá má žalobca právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac a žalovaný po dobu plynutia výpovednej doby u žalobcu ako zamestnávateľa nezotrval, vznikol žalobcovi nárok na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac.
25. V sporovom civilnom súdnom procese sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak nebolia splnené povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hmotného práva je logické že takéto tvrdenia strany ani nemôžu byť preukázané a vo vzťahu k nim unesené dôkazné bremeno., čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v neprospech tejto strany. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
26. V predmetnej veci je jednoznačné že žalobcu v prvom rade zaťažovala povinnosť tvrdenia ohľadne skutočnosti - priemerného mesačného zárobku žalovaného, priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. - takéto tvrdenia zo strany žalobcu sa v žalobe nenachádzajú a taktiež neboli žalobcom prednesené na pojednávaní (po oznámení predbežného právneho posúdenia veci súdom). Žaloba žalobcu obsahuje len všeobecné konštatovanie že sa so žalovaným dohodol že v prípade ak u neho nezotrvá počas plynutia výpovednej doby žalovaný mu zaplatí sankciu - peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku za jeden mesiac. Následne žalobca konštatuje že zaslal žalovanému pokus o zmier v ktorom ho vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 774, 28 Eur. Súd dospel k záveru, že takto vymedzená žaloba neobsahuje skutkové tvrdenie žalobcu o priemernom mesačnom zárobku žalovaného ani tvrdenia o skutočnostiach nevyhnutných podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce na jeho výpočet (priemerný hodinový zárobok a priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca) Priemerný mesačný zárobok nie je možné len odvodzovať od výšky sumy na ktorej zaplatenie žalobca žalovaného vyzval resp. nie je možné vychádzať z výšky sumy uvádzanej žalobcom v petite žaloby. Samotnú skutočnosť, že v mzdovom liste č.l. 18 sa uvádza „brutto mzda mesačná 774,28“ súd sa tvrdenie žalobcu nepovažoval nakoľko ide o obsah listiny predloženej žalobcom ako dôkazný prostriedok v predmetnom konaní. Dôkazy predložené stranami v konaní majú slúžiť na unesenie samotného dôkazného bremena v súvislosti s tvrdeniami žalobcu v žalobe.
27. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
28. Teória procesného práva teda podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
29. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
30. Odhliadnuc od uvedeného záveru súdu o nesplnení povinnosti tvrdenia žalobcu ohľade priemerného mesačného zárobku žalovaného, súd dospel k záveru ,že z listinných dôkazov predložených žalobcom nie je možné jednoznačne ustáliť aká bola výška priemerného mesačného zárobku žalovaného u žalobcu. Zo mzdového listu predloženého žalobcom vyplýva len aké množstvo hodín v ktorom mesiaci žalovaný u žalobcu za obdobie H. XXXX P. Q.N. XXXX odpracoval Nie je z nich však zrejmé aká bola jeho hrubá mzda za jednotlivé mesiace - jeho priemerný hodinový zárobok a a priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Rukou dopísané konštatovanie „Brutto mzda mesačná 774,28“ bez uvedenia meny súd za dostatočný dôkaz o skutočnosti že priemerná mesačná mzda žalovaného bola 774,28 eur súd nepovažuje. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť že žalovaný od H.T. XXXX F. Q. XXXX odpracoval u žalobcu 534,5 hodín resp. 71,27 dní pri v pracovnej zmluve dojednanej hrubej mesačnej mzde 567,60 Eur. Súd má preto vážne pochybnosti že žalovaný pri tak nízkom počte odpracovaných hodín v období takmer 6 tich mesiacov dosiahol priemerný mesačný zárobok vyšší ako bola jeho samotná v pracovnej zmluve dojednaná hrubá mesačná mzda. Žalobca taktiež súdu netvrdil a ani nepreukázal mzdu v akej výške zúčtoval žalovanému v rozhodujúcom období.
31. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že na napriek tomu že v predmetnom prípade ide o pracovnoprávny spor, teda ide o spor s ochranou slabšej strany a súd môže vykonať aj dôkazy zamestnancom - žalovaným nenavrhnuté s poukazom na ust. § 319 C.s.p. Uvedené oprávnenie súdu sa však nepochybne stanovuje len na situácie ak slabšia strana sporu - zamestnanec v konaní tvrdí určité skutočnosti na preukázanie ktorých nenavrhol vykonanie dokazovania. Účelom takejto úpravy je procesná ochrana strany sporu zamestnanca - nie je však možné dôjsť k záveru, že súd môže alebo je dokonca povinný vykonať aj dôkazy žalovaným nenavrhnuté v prípade ak dôkazné bremeno ohľadom tvrdení rozhodných pre rozhodnutie vo veci neuniesol žalobca - zamestnávateľ - takýto postup by bol v priamom rozpore s účelom osobitnej úpravy sporov s ochranou slabšej strany.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný nakoľko žaloba bola zamietnutá a vzhľadom na to by mal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, trovy konania mu teda nevznikli, o čom svedčí aj skutočnosť že si žiadne trovy konania neuplatnil a nezúčastnil sa pojednávania súd prvej inštancie rozhodol, tak že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
35. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovanému 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.