Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37Csp-63-2016.pdf
PDF · 136.44 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, U., prechodne bytom S. A. XX, D., proti žalovanému v 1. rade: N. úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 , so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, a žalovanému v 2. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 , so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený spoločnosťou Tomáš KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí pôžičky, dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalovanému v 1. rade súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanému v 2. rade súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým dňa 30.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že a/ Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 6.6.2008 č. XXXXXXX, b/ Dohoda o uznaní záväzku uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 19.3.2013 č. 2550410, a c/ Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 19.3.2013, sú neplatné. Uviedol že dňa 6.6.2008 uzatvoril žalobca a právny predchodca žalovaného v 1. rade Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalobcovi poskytnutá pôžička právnym predchodcom žalovaného v 1. rade vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 €), s povinnosťou žalobcu vrátiť sumu 124.194,- Sk (4.122,49 €), a to v 42 splátkach po 2.957,- Sk (98,75 €) pri ročnej úrokovej sadzbe 30,39%. Dňa 15.10.2012 postúpil právny predchodca žalovaného v 1. rade svoje pohľadávky voči žalobcovi na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade (ako právny nástupca veriteľa - žalovaného v 1. rade) uzatvoril dňa 19.3.2013 so žalobcom Dohodu o uznaní záväzku č. 2550410, na základe ktorej žalobca uznal svoj dlh vo výške 2.723,05 € (istina), 554,05 € (ostatné príslušenstvo podľa zmluvy), 150,00 € (náklady na inkasné konanie), a úrok z omeškania vo výške 18,25% ročne zo sumy 2.723.05 € od 20.6.2009 do zaplatenia. Dňa 19.3.2013 uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade Rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bolo dohodnuté že spory ktoré medzi nimi vzniknú, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo na príslušnom súde SR. Výzvou zo dňa 24.11.2015 vyzval žalovaný v 2. rade žalobcu, aby uhradil sumu 4.793,35 € (základná pohľadávka 2.583,05 € + 1.506,25 € a ostatné príslušenstvo 704,05 €), a tiež aby označil stály rozhodcovský súd; následne bol žalobcovi oznámený listom zo dňa 11.1.2016 výber stáleho rozhodcovského súdu, a tiež mu bol ponúknutý zmier. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že uhradil právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade a následne žalovanému v 2.
rade viac, ako bol jeho dlh vyčíslený žalovaným v 2. rade. Podľa žalobcu v čase uzatvorenia Dohody o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluvy nebol s týmito listinami riadne oboznámený, nemal možnosť meniť ich znenie - bol vyzvaný obratom ich podpísať napriek tomu, že dlh bol už premlčaný. Žalobca bol v čase uzatvorenia uvedených zmlúv v núdzi (najmä finančnej), bol v komplikovanej životnej a finančnej situácii. Na základe zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky bola žalobcovi poskytnutá pôžička vo výške 2.655,51 € s povinnosťou vrátiť pôvodnému žalovanému v 1. rade sumu 4.122,49 €. t.j. sumu o cca. 35% vyššiu než si požičal. V tejto súvislosti poukázal žalobca na znenie § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný), § 39 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom), § 39a Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyselnosť finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere), § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienka individuálne dojednané.). Naliehavý právny záujem žalobcu je daný vzhľadom k tomu, že žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky a na ňu nadväzujúcich právnych úkonov, keďže potrebuje mať vyriešenú otázku výšky svojho skutočného dlhu nad rámec mu poskytnutých finančných prostriedkov - bez tohto určenia je jeho pozícia nejasná. K žalobe priložil žalobca výpis z Obchodného registra pôvodného žalovaného v 1. rade (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.), výpis z Obchodného registra žalovaného v 2. rade, Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2056126 uzavretú dňa 6.6.2008 medzi právnym predchodcom žalovaného v 1. rade a žalobcom, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, Dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXX uzavretú dňa 19.3.2013 medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade s dotazníkom k dohode, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXX uzavretú dňa 19.3.2013 medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, list žalovaného v 2. rade zo dňa 24.11.2015 a 11.1.2016, pokus o zmier zo dňa 11.1.2016.
2.
Pôvodný žalovaný v 1. rade (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa k návrhu vyjadril - prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 10.4.2017 v ktorom uviedol, že dňa 6.6.2008 uzatvoril žalobca ako dlžník s pôvodným žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky (Zmluva o pôžičke), na základe ktorej pôvodný žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 €), ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v mesačných splátkach vo výške 2.957,- Sk, zaplatiť úroky, a splniť iné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke; zmluva je dojednaná v súlade s platným právom je dostatočne určitá, obsahuje zhodné prejavy vôle strán, a neobsahuje ustanovenia na základe ktorých by ju bolo možné vyhlásiť za neplatnú. Zmluva obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti ako to ukladá zákon, a aj ostatné (vedľajšie) zmluvné dojednania, ktoré sú uzatvorené v súlade s platnými právnymi predpismi, zmluva bola dojednaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne - pôvodný žalovaný v 1. rade nevidí dôvod vyslovenia neplatnosti zmluvy ako celku (neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže mať za následok neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy len v prípade, ak samotná zmluva bez tejto podmienky nemôže obstáť, zmluva o pôžičke však neobsahuje žiadne také neprijateľné podmienky - poukázal na znenie § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sú neplatné niektoré časti zmluvy, mala by sa určiť iba neplatnosť týchto častí, a nie celej zmluvy). Ďalej uviedol že jediným zákonným ustanovením platným v čase podpisu Zmluvy o pôžičke, limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, bolo ustanovenie § 53, ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V predmetnom období bola priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre tento typ spotrebiteľského úveru vo výške 35,36% - RPMN dojednaná v Zmluve o pôžičke vo výške 30,39% teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. K vyjadreniu priložil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008, prehľad úhrad žalobcu.
3.
Žalovaný v 2. rade sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 10.4.2017 v ktorom uviedol, že o nárokoch vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 6.6.2008, resp. o nárokoch vyplývajúcich z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 19.3.2013 bolo už právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž, sp.zn. SRSAspA 09406/16 zo dňa 8.7.2016 (nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2017, vykonateľnosť dňa 26.1.2017) - žalobca bol uvedeným rozsudkom zaviazaný na zaplatenie sumy 3.137,10 € s prísl. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa § 41, ods. 1 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46, ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 46, ods. 1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, podľa § 46, ods. 2 doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku; podľa § 230 Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Rozhodcovský súd pred vydaním rozsudku posúdil nároky žalovaného v 2. rade vyplývajúce zo zmluvy a dohody - v prípade, že sa žalobca nestotožňoval s rozhodnutím rozhodcovského súdu mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však neurobil, preto má rozsudok rozhodcovského súdu rovnaké účinky ako rozsudok súdu; keďže o veci bolo už raz právoplatne rozhodnuté, nemôže sa prejednávať znova. Podľa žalovaného v 2. rade nie sú dané dôvody na určenie neplatnosti zmluvy - tvrdenie žalobcu o tom, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko potrebuje mať vyriešenú otázku výšky svojho skutočného dlhu a bez tohto určenia je jeho pozícia nejasná je účelové, nakoľko žalobca je v zmysle právoplatného rozsudku povinný žalovanému v 2. rade zaplatiť sumu 3.137,10 € s prísl., a z uvedeného je potom zrejmé že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko ani prípadné určenie neplatnosti zmluvy by neovplyvňovalo skutočnosť, že je na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku povinný splniť svoj dlh voči žalovanému v 2. rade. V súdenej veci preto chýba jedna z podstatných čŕt naliehavého právneho záujmu, a to ohrozenie práva, alebo právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktoré nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom. K návrhu priložil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSAspA 09406/16 zo dňa 8.7.2016.
4.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Projekt rozdelenia zlúčením uzavretý dňa 11.12.2017 s prílohou, Delimitačný protokol zo dňa 24.1.2018 s prílohou.
5.
Uznesením č. 37Csp/63/2016-64 zo dňa 30.8.2018 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.
6.
Žalobca sa na pojednávanie konané dňa 7.1.2019 nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie nebolo na adresu jeho trvalého pobytu ani na adresu jeho prechodného pobytu, uvedené v Registri obyvateľov SR doručené z dôvodu, že „adresát zásielky je neznámy“ - súd v zmysle § 111, ods. 3, v spojení s § 106, ods. 1, písm. a) Civilného sporového poriadku považuje zásielku žalovanému za doručenú dňom 13.12.2018; žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 7.1.2019 uviedol, že čo sa týka zmluvy o úvere, vyslovením jej neplatnosti ako celku by neprišlo k vyriešeniu vzťahu medzi stranami sporu; žalobca sa mohol domáhať určenia, že úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, čo sa týka splátok ktoré neboli v zmluve určené, podľa názoru NS SR absencia rozpisu splátok nezakladá neplatnosť zmluvy, takisto výška úroku dohodnutá v zmluve nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti zmluvy ako celku, iné eventuálne neprijateľné podmienky, ktoré by sa mali nachádzať v
zmluve žalobcom neboli tvrdené. Z uvedeného dôvodu žiada návrh v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy zamietnuť. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 7.1.2019 uviedol, že čo sa týka úverovej zmluvy stotožňuje sa s vyjadrením žalovaného v1. rade. Čo sa týka návrhu na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, voči ktorému žalobca nepodal návrh na jeho zrušenie; podľa žalovaného v 2. rade neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko akýmkoľvek rozhodnutím súdu sa právne postavenie žalobcu nezmení. Čo sa týka návrhu na vyslovenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku, podľa žalovaného v 2. rade uviedol, že táto dohoda spĺňa všetky náležitosti, poukázal na skutočnosť že v samotnej dohode bol žalobca upozornený na skutočnosť, že ním uznávaný dlh je v čase uznávacieho prejavu premlčaný (bod 2, posledná veta dohody). Uviedol tiež že v čase po podaní žaloby bol na žalobcu vyhlásené oddlženie konkurzom, pod sp.zn. 28OdK/124/2018 - vyhlásené bolo dňa 27.7.2018, ukončené dňa 9.11.2018.
7.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, oboznámil sa s návrhom a s vyjadreniami žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca a právny predchodca žalovaného v 1. rade (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorej právnym nástupcom sa v dôsledku rozdelenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavreli dňa 6.6.2008 Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky (t.j. zmluvu o úvere) č. 2056126 (ktorej neplatnosti ako celku sa žalobca domáha), na základe ktorej právny predchodca žalovaného v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 80.000,- Sk / 2.655,51 €, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 2.957,- Sk / 98,15 €, celková suma pôžičky bola v zmluve uvedená vo výške 124.194,- Sk / 4.122,49 €, ročná úroková sadzba uvedená vo výške 30,39%, priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nebola, RPMN bola uvedená vo výške 30,39%. Žalobca z titulu splácania úveru preukázateľne uhradil žalovanému v 1. rade, resp. jeho právnemu predchodcovi, resp. žalovanému v 2. rade sumu 608,57 €. Žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 19.3.2013 Dohodu o uznaní záväzku (ktorej neplatnosti sa žalobca domáha z dôvodu, že dlh bol v čase uznania premlčaný) - v nej žalobca uznal svoj dlh voči žalovanému v 2. rade vo výške 2.723,05 € ako istiny, príslušenstva vo výške 554,05 €, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,00 €, a úroku z omeškania vo výške 18,25% ročne zo sumy 2.723,05 € od 20.6.2009 do zaplatenia. Žalobca v dohode prehlásil že si je vedomý premlčania dlhu a následkov. Žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 19.3.2013 Rozhodcovskú zmluvu (ktorej neplatnosti sa žalobca domáha z neuvedených dôvodov) - v nej žalobca a žalovaný v 2. rade dohodli rozhodcovský súd, dohodli že spory medzi nimi bude riešiť tento súd. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž rozhodol v spore žalobcu a žalovaného v 2. rade rozhodnutím sp.zn. SRSAspA 09406/16 zo dňa 8.7.2016 (nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2017, vykonateľnosť dňa 26.1.2017) - žalobca bol uvedeným rozhodnutím zaviazaný na zaplatenie sumy 3.137,10 € s prísl.; žalobca v určenej lehote nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd pred vydaním rozsudku posúdil nároky žalovaného v 2. rade vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dohody o uznaní záväzku - ak by sa žalobca nestotožňoval s rozhodnutím rozhodcovského súdu mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však neurobil.
8.
Podľa § 11, ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Podľa § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35, ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 38, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 30.10.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 30.10.2008) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 30.10.2008) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 2, ods. 1 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. Podľa § 3 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1. Podľa § 41, ods. 1 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 46, ods. 1, a ods. 2 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9.
Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým - v zmysle § 11, ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľ sa vždy môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pojem „dobré mravy” Občiansky zákonník nedefinuje, jednak preto že podliehajú spoločenskému vývoju, a tiež preto že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie - je to teda súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel / noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores). Za právny úkon možno považovať konanie pri ktorom subjekt práva prejaví vôľu (navonok) v dostupnej, vnímateľnej forme. Prejav vôle sa môže uskutočniť buď výslovne (ústne či písomne), alebo konkludentným činom (t. j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel účastník prejaviť). Ak právny úkon trpí vadami vôle (napr. nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (napr. nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný; právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať, toto právo sa nepremlčuje a nezaniká (pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani ratihabíciou ani konvalidáciou). Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle) ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (alebo aj zo strany tretej osoby), ak o tom druhý účastník vedel a využil to - nátlakom môže byť fyzické donútenie (vôľa konajúceho účastníka je nahradená vôľou donucovateľa) alebo bezprávna vyhrážka (jedná sa o psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka). Právny úkon nie je urobený vážne ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu nemožno ustáliť čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, ale jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretácie. Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a konanie v omyle nemá samo osebe za následok neplatnosť právneho úkonu - v prvom prípade možno od zmluvy odstúpiť, v druhom prípade ten kto je takým právnym úkonom dotknutý, môže sa relatívnej neplatnosti dovolať. Absolútne neplatný je tiež právny úkon ktorý nie je dovolený - o takúto nedovolenosť ide vtedy keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem) alebo keď zákon obchádza. O nedovolenosť (a teda aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide tiež v prípade keď sa tento prieči dobrým mravom
- ide o prípady keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektami). Právny úkon môže byť neplatný v celom rozsahu ak dôvodom jeho neplatnosti je jeho podstatná náležitosť (tzv. essentalia negotii), alebo môže byť neplatný len v časti na ktorú sa dôvod neplatnosti vzťahuje, ak túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, a to vzhľadom na jeho povahu, obsah alebo okolnosti za ktorých bol urobený. Otázku možnosti či nemožnosti oddelenia časti právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti - treba pritom prizerať aj na vôľu účastníkov právneho úkonu. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon (okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznať možno aj premlčaný dlh, uznávací prejav dlžníka však bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel že dlh je premlčaný; ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nemôže brániť námietkou premlčania.
10.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, ani v jednom z ním formulovaných petitov - t.j. určenie že a/ Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade (Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 6.6.2008 č. 2056126, b/ Dohoda o uznaní záväzku uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 19.3.2013 č. XXXXXXX, a c/ Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 19.3.2013, sú neplatné. V prvom rade súd poznamenáva, že podľa jeho názoru žalobca mal na požadovanom určení v zmysle § 11, ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v spojení s § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku právny záujem, nakoľko z citovaného ustanovenia zák.č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ sa vždy (nie je k tomuto jeho oprávneniu žiadne obmedzenie) môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru), pričom aj § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku v texte za bodkočiarkou uvádza že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu - z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu teda žaloba zamietnutá (ako to požadovali žalovaní) byť nemohla. Čo sa týka napádanej neplatnosti zmluvy o úvere (časť žaloby týkajúca sa žalovaného v 1. rade) súd zistil, že žalobca a právny predchodca žalovaného v 1. rade (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorej právnym nástupcom sa v dôsledku rozdelenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavreli dňa 6.6.2008 Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky (t.j. zmluvu o úvere) č. XXXXXXX (jej neplatnosti ako celku sa žalobca domáha), na základe ktorej právny predchodca žalovaného v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 80.000,- Sk / 2.655,51 €, ktorý sa žalobca
zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 2.957,- Sk / 98,15 €, celková suma pôžičky bola v zmluve uvedená vo výške 124.194,- Sk / 4.122,49 €, ročná úroková sadzba uvedená vo výške 30,39%, priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nebola, RPMN bola uvedená vo výške 30,39%; žalobca z titulu splácania úveru preukázateľne uhradil žalovanému v 1. rade, resp. jeho právnemu predchodcovi, resp. žalovanému v 2. rade sumu 608,57 €. Žalobca dôvodil neplatnosť zmluvy tým, že v čase jej uzatvorenia mal byť údajne v núdzi (finančnej), bol v komplikovanej životnej a finančnej situácii. Žalobcovi bola poskytnutá pôžička vo výške 2.655,51 € s povinnosťou vrátiť pôvodnému žalovanému v 1. rade sumu 4.122,49 €. t.j. sumu o cca. 35% vyššiu než si požičal; žalobca tvrdí že právny úkon neurobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka), právny úkon svojim obsahom, účelom odporuje zákonu, obchádza ho, prieči sa dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pri vykonaní právneho úkonu bola zneužitá tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyselnosť, finančná závislosť, neschopnosť plniť záväzky žalobcu (§ 39a Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu dojednanie odplaty za úver vo výške „cca. 35%“ (čo bol vlastne jediný žalobcom tvrdený dôvod neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu jej obsahu) sa nedá považovať za protizákonné, resp. za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko v dobe uzatvárania zmluvy bola priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre tento typ spotrebiteľského úveru vo výške 35,36%, pričom RPMN dojednaná v napadnutej zmluve o úvere bola dohodnutá vo výške 30,39% - nemôže byť preto považovaná za neplatne dojednanú, a už vôbec nie za rozpornú s dobrými mravmi. Ak by tomu aj teoreticky bolo, potom tento dôvod nemôže viesť k vyhláseniu úverovej zmluvy za neplatnú ako celku, nakoľko táto časť zmluvy je časťou oddeliteľnou od ostatného znenia a významu zmluvy, a preto v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka je možné spomínanú časť zmluvy oddeliť, a ostatok zmluvy by mal ostať v platnosti (žalobca sa teoreticky mohol domáhať iba vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti napadnutej zmluvy z dôvodu jej prípadného čiastočného nesúladu so zákonom!). Ďalšie žalobcom uvádzané dôvody, podľa ktorých mala byť úverová zmluva neplatná preto, že žalobca právny úkon neurobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, že právny úkon svojim obsahom, účelom odporuje zákonu, obchádza ho, prieči sa dobrým mravom, resp. že vykonaní právneho úkonu bola zneužitá tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyselnosť, finančná závislosť, neschopnosť plniť záväzky žalobcu, žalobca vôbec nekonkretizoval a nešpecifikoval (neuviedol ani žiadne vecné tvrdenia v tomto smere!), a hlavne ich nijakým spôsobom nepreukázal (ani sa len o to nepokúsil!). Po preskúmaní uvedenej zmluvy o úvere tak súd nezistil také jej chyby a vady, ktoré by mali viesť k jej vyhláseniu za neplatnú ako celku, preto žalobu v tejto časti zamietol. Čo sa týka napádanej dohody o uznaní záväzku (časť žaloby týkajúca sa žalovaného v 2. rade) súd zistil, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 19.3.2013 Dohodu o uznaní záväzku - jej neplatnosti sa žalobca domáha z dôvodu, že sa jednalo o „formulárový“ text, a že dlh bol v čase uznania už premlčaný. V tejto súvislosti súd uvádza, že predmetnou dohodou žalobca uznal svoj dlh voči žalovanému v 2. rade vo výške 2.723,05 € ako istiny, príslušenstva vo výške 554,05 €, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,00 €, a úroku z omeškania vo výške 18,25% ročne zo sumy 2.723,05 € od 20.6.2009 do zaplatenia; žalobca v dohode výslovne prehlásil, že si je vedomý premlčania dlhu a následkov (viď poslednú vetu bodu 2 Dohody o uznaní záväzku). Po preskúmaní uvedenej dohody o uznaní záväzku súd dospel k záveru, že dohoda spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, žalobca bol oboznámený že v čase jej podpisu bol ním uznávaný dlh premlčaný - súd tak nezistil také chyby a vady dohody o uznaní, ktoré by mali viesť k jej vyhláseniu za neplatnú, preto žalobu aj v tejto časti zamietol. Čo sa týka napádanej rozhodcovskej zmluvy (časť žaloby týkajúca sa žalovaného v 2. rade) súd zistil, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli dňa 19.3.2013 Rozhodcovskú zmluvu, v ktorej žalobca a žalovaný v 2. rade dohodli rozhodcovský súd, a že spory medzi nimi bude riešiť tento súd. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácií pre arbitráž rozhodol v spore žalobcu a žalovaného v 2. rade rozhodnutím sp.zn. SRSAspA 09406/16 zo dňa 8.7.2016 (nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2017, vykonateľnosť dňa 26.1.2017) - žalobca bol uvedeným rozsudkom zaviazaný na zaplatenie sumy 3.137,10 € s prísl.; žalobca v určenej lehote nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd pred vydaním rozsudku posúdil nároky žalovaného v 2. rade vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dohody o uznaní záväzku - ak by sa žalobca nestotožňoval s rozhodnutím rozhodcovského súdu mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo však neurobil. Neplatnosti rozhodcovskej zmluvy sa žalobca domáha z dôvodu, že sa jednalo o „formulárový“ text; iné jej nedostatky neuvádza. Podľa názoru súdu napádaná rozhodcovská zmluva je plne v súlade so zákonom, súd nezistil žiadne jej obsahové alebo právne nedostatky, ktoré by mali viesť k jej vyhláseniu za neplatnú, naviac žalobca
sa súdnou cestou v určenej lehote ani nedomáhal zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku (na základe napádanej rozhodcovskej zmluvy) , preto žalobu aj v tejto časti zamietol. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal v rozsahu 100%. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému v 2. rade priznal v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.