Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-98-2020.pdf
PDF · 126.73 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/98/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: AZ KLIMA SK, s.r.o., Nová Rožňavská 3018/134A, Bratislava, IČO: 35 796 944, zastúpený: PROLEGAL, s.r.o., Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanému: Energetika stavebníctvo financovania, a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 723 149, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, o zaplatenie 9.220,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.236,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.220,75 Eur od 22.03.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.016,- Eur od 16.02.2020 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,- Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 19.12.2019 doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, v ktorom žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.220,75 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu na dodávku a montáž vzduchotechnických zariadení pre stavbu: „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne“ na základe objednávky žalovaného č. IngPF/38/2017 zo dňa 28.06.2017 v znení neskorších objednávok. Žalobca v roku 2018 vystavil žalovanému faktúry znejúce spolu na sumu 104.082,91 Eur. V roku 2019 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 21910059 na sumu 9.220,75 Eur, ktorú žalovaný neuhradil.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal dňa 22.01.2020 v upomínacom konaní pod sp. zn. 24Up/2/2020 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva a to z dôvodu, že žalovanému nebola riadne doručená faktúra, žalobca nedoložil všetky prílohy vymienené v objednávke a zároveň si ako kompenzačnú námietku uplatnil voči žalobcovi svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s dodaním diela.
4. Žalobca v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde.
5. Žalobca v priebehu konania ďalej uviedol, že dňa 31.12.2018 vystavil žalovanému faktúru č. 21810584 na sumu 16.237,15 Eur (suma k úhrade 15.425,30 EUR po odpočítaní zádržného). Žalovaný následne požiadal v e-mailovej komunikácii zo dňa 22.03.2019 (p. B. L.) o rozdelenie doručenej faktúry č. 21810584 na dve časti (faktúry) podľa objednávok (č. obj. Ing/PF/57/2018) a (č. obj. Ing/PF/38/2017). Žalobca žalovanému vyšiel v ústrety, uskutočnil storno faktúry č. 21810584 a namiesto pôvodnej faktúry vystavil a doručil obratom žalovanému súčasne dve faktúry a to faktúru č. 21910080 na sumu 6.531,10 Eur (suma k úhrade 6.204,55 Eur a zádržné 326,55 Eur). Žalovaný z tejto faktúry uhradil dňa 05.06.2019 sumu vo výške 6.204,55 Eur a faktúru č. 21910059 na sumu 9.706,05 Eur (suma k úhrade 9.220,75 Eur a zádržné vo výške 485,30 Eur). Žalovaný túto faktúru neuhradil a jej úhrada je predmetom tohto súdneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný z celkovej pôvodne fakturovanej sumy 15.425,30 Eur uhradil sumu 6.204,55 Eur a to bez výhrad a tvrdení, že mu chýba faktúra či prílohy, a to napriek tomu, že mu bola doručená spolu s faktúrou, o ktorej tvrdí, že ju nedostal a že k nej nedostal prílohy. Toto tvrdenie zároveň odporuje tvrdeniu z emailu, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi, dňa 22.03.2019, v ktorom pracovníčka žalovaného jasne uvádza, že dostala všetky podklady, vrátane faktúry, ktorú ale žiadala z neznámych dôvodov rozdeliť. Z predloženej faktúry je zrejmé, že obsahovala všetky náležitosti a aj prílohy. Žalovaný v minulosti nenamietal doručenie faktúry, ani jej chýbajúce prílohy (ani v odpore neuviedol ktorá príloha mala chýbať). Naopak, dňa 25.04.2019 žalovaný (p. L.) emailom a telefonicky navrhol žalobcovi splátkový kalendár vo forme „Dohody o vyrovnaní pohľadávok/záväzkov
- splátkový kalendár“ (v znení pripravenom Žalovaným), v ktorom bola zahrnutá aj žalovaná Faktúra. Žalobca jeho návrhu vyhovel, išlo ale o zjavnú špekuláciu zo strany žalovaného, ktorý reálne nemal nikdy záujem dohodu podpísať, keďže ju nezaslal podpísanú späť. Žalobca zároveň upozornil na skutočnosť, že žalovaný zahrnul predmetnú faktúru riadne do svojho kontrolného výkazu DPH a uplatnil si z nej odpočet DPH, pričom tvrdí, že faktúru nedostal. K obrane žalovaného spočívajúcej v zápočte zádržného žalobca uviedol, že vystavil žalovanému faktúry v súhrnnej výške 104.082,91 Eur a to dňa 19.12.2017 faktúru č. 21710480 na sumu 40.668,99 Eur (suma k úhrade bez zádržného 38.635,54 Eur). Žalovaný uhradil z tejto sumy celkovo 38.635,54 Eur, dňa 28.02.2018 faktúru č. 21810070, celková fakturovaná suma 63.413,92 Eur (suma k úhrade bez zádržného 60.243,22 Eur). Žalovaný uhradil z tejto sumy celkovo 60.243,22 Eur. Zádržné bolo z vystavených faktúr č. 21710480 a 21810070 žalobcom riadne odpočítané a nebolo zo strany žalovaného uhradené. Žalobca považoval za fiktívnu pohľadávku, aj nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že až do podania odporu žalovaný sám navrhoval splátkové kalendáre a nikdy za celé dlhé mesiace ani raz neoznámil žalobcovi, že je v omeškaní s dodaním diela. Podľa žalobcu tak nemohol urobiť, nakoľko v omeškaní bol žalovaný. Dielo bolo dodané po termíne uvedenom v objednávke, nakoľko žalovaný vyzval žalobcu na zastavenie prác, a to v septembri 2018. Konkrétne dôvody na zastavenie prác žalobca nepozná, nakoľko šlo o dôvody na strane žalovaného. Ten mal zjavne problém so stavbou od samotného začiatku, pričom nakoniec došlo z jeho strany k vypovedaniu zmluvy s investorom diela. Žalovaný zastavil práce na dobu neurčitú, pričom žalobca opakovanie žiadal o vysvetlenie a oznámenie kedy bude možné dielo dokončiť. Túto informáciu žalovaný žalobcovi neposkytol.
6. Žalovaný v priebehu konania ďalej uviedol, že faktúra č. 21810584 mala zjavnú vadu, ktorú spôsobil žalobca nekorektným uvedením čísla objednávky (uviedol číslo objednávky IngPF/38/2017). Bolo povinnosťou žalobcu vystaviť korektnú faktúru v zmysle ustanovení čl. 4. objednávky č. IngPF/38/2017 ako aj objednávky č. IngPF/57/2018. Žalobca preto predmetnou faktúrou nesprávne a v rozpore s obomi objednávkami (zmluvami o dielo) účtoval svoje nároky, čo však priamo vylučuje validnosť takejto faktúry. Z toho dôvodu nemožno považovať samotné doručenie faktúry č. 21810584 za relevantné, nakoľko táto vystavená v zjavnom rozpore s uvedenými objednávkami. Žalovaný na vyššie uvedené pochybenie žalobcu upozornil e-mailom a žiadal, aby túto faktúru rozdelil v zmysle jednotlivých objednávok. Táto požiadavka žalovaného bola zjavne legitímna, nakoľko je potrebné v obchodno-záväzkových vzťahoch trvať na zásade pacta sund servanda s cieľom dosiahnutia efektívneho plnenia vzájomných záväzkov zmluvných strán. Uvedenú zásadu je potrebné rešpektovať aj vo vzťahu k požiadavke žalovaného prezentovanej v oboch objednávkach zhodne v čl. 4. vyjadrenej tým, že prílohou každej faktúry žalobcu mali byť okrem iného aj protokoly o odovzdaní a prevzatí prác a Súpis vykonaných prác a dodávok s originálmi podpisov oprávnených osôb. Podľa čl. 10 objednávky IngPF/38/2017 bola takouto osobou za žalovaného osoba I.. C.. Podľa čl. 10 objednávky IngPF/57/2018 bola takouto osobou za žalovaného pán L.. Žalobca predložil do konania okrem iného aj Protokol prevedených prác, vzduchotechnika k decembru 2018, kde však absentuje podpis oprávnenej osoby za žalovaného. Obdobne je tak tomu aj na ďalších žalobcových dôkazoch, konkrétne Protokol o odovzdaní prác podľa ZoD č. .... obj. č. Ing.PF/38/2017 zo dňa 31.12.2018, Zisťovací protokol o vykonaných stavebných a montážnych
prácach zo dňa 31.12.2018, kde absentujú akékoľvek podpisy oprávnených osôb žalovaného. Na zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach z Januára 2019 k objednávke č. IngPF/57/2018 je za žalovaného podpis len stavbyvedúceho I.. Š., avšak absentuje tu podpis oprávnenej osoby žalovaného, ktorá mala podľa objednávky IngPF/57/2018 legitimáciu na podpísanie príloh k fakturácii, t.j. tu absentuje podpis pána L.. Na tomto doklade je taktiež zjavne uvedené, že I.. Š. odsúhlasil len vecné objemy, t.j. nie reálne prestavané objemy. Obdobne tak na zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach z januára 2019 k objednávke č. IngPF/38/2017 je za žalovaného podpis len stavbyvedúceho I.. Š., avšak absentuje tu podpis oprávnenej osoby žalovaného, ktorá mala podľa objednávky IngPF/37/2017 legitimáciu na podpísanie príloh k fakturácii, t.j. tu absentuje podpis pána I.. C.. Na tomto doklade je taktiež zjavne uvedené, že I.. Š. odsúhlasil len vecné objemy, t.j. nie reálne prestavané objemy. Z týchto skutočností preto podľa žalovaného vyplýva, že žalobca do konania nepredložil relevantné dôkazy, ktoré mali byť dokladmi spôsobilými na uplatnenie žalovaných nárokov. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal riadne doručenie faktúry č. 21910059, dokonca ani jej odoslanie žalovanému. Zamestnanec žalobcu T. U. poslala e-mailom zo dňa 22.03.2019 len samotné faktúry, bez akýchkoľvek príloh. Žalovaný však v dobrej viere už reflektoval faktúru č. 21910059 v samotnom návrhu dohody, avšak taktiež legitímne očakával jej riadne doručenie podľa objednávky, čo sa však nestalo. Z toho dôvodu preto ani nemohol žalovaný predmetnú dohodu podpísať. Tvrdenie, že žalovaný potvrdil riadne doručenie faktúry s prílohami v emaily zo dňa 22.03.2019 nie je pravdivé, pretože z textu e-mailu takáto skutočnosť vôbec nevyplýva. K nároku na zmluvnú pokutu žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že bol žalovaným vyzvaný na zastavenie prác v septembri 2018 sú podľa neho nepreukázané.
7. Podaním, ktoré bolo súd doručené dňa 08.09.2021 požiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.236,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.220,75 eur od 22.03.2019 do zaplatenia a zo sumy 6.016,- od 16.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Súd žalobcom navrhovanú zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 30Cb/98/2020-197 zo dňa 17.09.2021.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z faktúry č. 21910059 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému dodávku a montáž vzduchotechniky v celkovej sume 9.706,05 Eur. Suma k úhrade bola znížená o zádržné v rozsahu 5% fakturovanej sumy. Súčasťou faktúry bol protokol o vykonaných stavebných a montážnych prácach, protokol prevedených prác podpísané pracovníkom žalovaného I.. T. Š..
10. Z objednávky č. IngPF/38/2017 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal dodávku a montáž vzduchotechnických zariadení v zmysle priloženej cenovej ponuky pre stavbu „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne. Platobné podmienky boli vymedzené v bode 4 objednávky nasledovne: „splatnosť fa 21 dní“. Súčasťou faktúry mali byť podpísané - zisťovací protokol, protokoly o odovzdaní a prevzatí prác, súpis vykonaných prác a dodávok. Termín začatie realizácie diela bol stanovený na deň 12.07.2017 a termín ukončenia diela na deň 21.09.2017.
11. Z objednávky č. IngPF/57/2017 súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal dodávku a montáž zariadení v súvislosti s doplnením merania a regulácie v zmysle priloženej cenovej ponuky pre stavbu „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne. Platobné podmienky boli vymedzené v bode 4 objednávky nasledovne: „splatnosť fa 21 dní“. Súčasťou faktúry mali byť podpísaný zisťovací protokol, protokoly o odovzdaní a prevzatí prác a súpis vykonaných prác a dodávok. Termín začatie realizácie diela bol stanovený na deň 10.09.2018 a termín ukončenia diela na deň 21.09.2018.
12. Z e-mailu zo dňa 08.10.2019 odoslaného pracovníkom žalovaného U. L. súd zistil, že pracovník žalovaného v tomto e-maily oznámil konateľke žalobcu, že na základe rozhodnutia predsedu predstavenstva žalovaného vie žalovaný zrealizovať splátku druhej splátky v sume 9.220,75 Eur do 31.10.2019. U. L. v tomto e-maily zároveň uviedol, že žalovaný vypovedal zmluvu s investorom stavby Hasičská stanica v Dolnom Kubín a nedokončená stavba bude v najbližšej dobe odovzdaná. Zároveň navrhol, aby bolo dielo prevzaté v termíne odovzdania stavby investorovi.
13. Z e-mailu zo dňa 09.10.2018 súd zistil, že projektový manažér žalobcu odoslal žalovanému e-mail, v ktorom ho žiadal o informáciu kedy bude pokračovať realizácia stavbou v Kubíne, nakoľko stavbyvedúci mu povedal, že na istý čas sa stavba znova zatvára. Zároveň požiadal o uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo, nakoľko zadané termíny už nie sú platné.
14. Z e-mailu zo dňa 03.01.2019 súd zistil, že projektový manažér žalobcu opätovne žiadal žalovaného o termín ukončenia a odovzdania stavby.
15. Z e-mailu zo dňa 03.01.2019 súd zistil, že projektový manažér žalobcu žiadal o oznámenie termínu odovzdania stavby investorovi.
16. Z e-mailu zo dňa 08.11.2019 súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu o zabezpečenie účasti jeho zástupcov na odovzdaní stavby „Prestavba a dostavba Hasičskej stanice v Dolnom Kubíne“ a to dňa 13.11.2019.
17. Z faktúry č. 21810584 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému na základe objednávky č. IngPF/38/2017 dodávku a montáž vzduchotechniky na stavbe „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne“ sumu 16.237,15 Eur, suma k úhrade bola znížená o zádržné vo výške 5%.
18. Z faktúry č. 21910080 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému na základe objednávky č. IngPF/38/2017 dodávku a montáž vzduchotechniky na stavbe „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne“ sumu 6.531,10 Eur, suma k úhrade bola znížená o zádržné vo výške 5%.
19. Z faktúry č. 21810070 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému na základe objednávky č. IngPF/38/2017 dodávku a montáž vzduchotechniky na stavbe „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne“ sumu 63.413,92 Eur, suma k úhrade bola znížená o zádržné vo výške 5%.
20. Z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2021 súd zistil, že žalovaný ako zhotoviteľ vypovedal ku dňu 31.07.2019 investorovi zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli práce na stavbe „Prístavba a dostavba HS Dolný Kubín“. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uhradilo žalovanému všetky fakturované a zrealizované práce na vzduchotechnike.
21. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
22. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
23. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
24. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
25. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
26. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
27. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
28. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
29. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
30. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
31. Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
32. Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
33. Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
34. Nie je sporné, že akceptáciou objednávok č. IngPF/38/2017 a IngPF/57/2017 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ zmluvy o dielo, ktorých predmetom bola dodávku a montáž vzduchotechnických zariadení v zmysle priloženej cenovej ponuky pre stavbu „Prestavba a dostavba hasičskej stanice v Dolnom Kubíne, resp. dodávka a montáž zariadení v súvislosti s doplnením merania a regulácie v zmysle priloženej cenovej ponuky pre rovnakú stavbu. Uzatvorením zmluvy o dielo žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikla povinnosť dielo v dohodnutom rozsahu vykonať a žalovanému vznikla povinnosť uhradiť dohodnutú cenu diela.
35. Žalobca sa svojou žalobou domáhal úhrady vykonaného diela. Konkrétne sa žalobca domáhal úhrady faktúry č. 21910059 vystavenej za dodávku a montáž vzduchotechniky. Po rozšírení žaloby sa žalobca domáhal aj úhrady zádržného, teda úhrady časti faktúry č. 21910059 v sume 485,30 Eur, faktúry č. 21710480 v sume 2.033,45 Eur, faktúry č. 21810070 v sume 3.170,70 Eur, faktúry č. 21910080 v sume 326,55 Eur. Spolu „zadržaná časť“ ceny diela predstavovala sumu 6.016,- Eur. Žalovaný vykonanie prác a ich kvalitu žiadnym spôsobom nespochybnil. Napriek tomu nárok žalobcu neuznávala to z dôvodu, že faktúra č. 201910059 mu mala byť doručená, neobsahovala prílohy tak, ako boli vymedzené v objednávke a taktiež si ako kompenzačnú námietku voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu na vykonanie diela žalobcom nerozporoval.
36. Žalovaný samotné popieral doručenie faktúry č. 2190059, na strane druhej vo svojich vyjadreniach sám uviedol, že predmetnú faktúru mu doručila dňa 22.03.2019 zamestnankyňa žalobcu T. U.. Tým vysvetľoval aj skutočnosť, prečo predmetnú faktúru uviedol v návrhu dohody so žalobcom o spôsobe jej úhrady. Zo skutkových tvrdení žalovaného tak vyplýva, že faktúru č. 21910059 v elektronickej forme prijal a túto aj spracoval a zahrnul do svojho účtovníctva, keďže ju uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Podľa § 71 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Faktúra môže mať listinnú formu alebo elektronickú formu. Zákon teda priznáva elektronickej faktúre rovnakú právnu relevanciu akú priznáva aj faktúry vystavenej v listinne. Za elektronickú faktúru je nutné považovať faktúru obsahujúcu údaje podľa § 74 citovaného zákona, ktorá je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte. Výber formátu nie je stanovený ale závisí záleží od zdaniteľných osôb. Môže ísť o faktúry ako štruktúrované správy, napríklad XML, alebo iné typy elektronického formátu, ako napr. PDF. Zákon o dani z pridanej hodnoty podmieňuje vyhotovenie elektronickej faktúry súhlasom príjemcu tovaru alebo služby.
Neurčuje však žiadne náležitosti formy alebo obsahu akou má byť tento súhlas vyjadrený. Súhlas s elektronickou formou faktúry môže byť vyjadrený písomne, elektronicky - emailom, ústne alebo aj samotným spracovaním faktúry zo strany príjemcu alebo jej úhradou.
37. Spracovanie faktúry žalovaným a jej uvedenie v kontrolnom výkaze nemožno považovať za nič iné ako za súhlas s jej elektronickou formou. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s elektronickou formou faktúry alebo pokiaľ nesúhlasil so samotnou fakturáciou tovarov a služieb nebol oprávnený túto faktúru zahrnúť do svojho účtovníctva a kontrolného výkazu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva daňovému subjektu povinnosť faktúru, ktorú neprijal spracovať a zahrnúť do svojho účtovníctva a to aj vtedy, ak ju nepovažuje za prijatú z dôvodu nesúhlasu s jej elektronickou formou. Naopak z ustanovenia § 78a zákona o DPH sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje z prijatých faktúr, to znamená, že pokiaľ žalobca tieto údaje uviedol, faktúru musel prijať a jej prijatím zároveň vyjadriť aj svoj súhlas s jej elektronickou formou.
38. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný odmietal žalobcom uplatňovanú sumu uhradiť bola skutočnosť, že faktúry neboli žalovanému doručené spolu s prílohami. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa bodu 4 objednávok mali byť súčasťou každej faktúry aj protokoly o odovzdaní a prevzatí prác a súpis vykonaných prác a dodávok s originálmi podpisov (za žalovaného) oprávnených osôb. Uvedenú argumentáciu považoval súd vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť za bezpredmetnú.
39. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Obchodný zákonník v citovanom ustanovení viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela na splnenie povinnosti vykonať dielo, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Je potrebné zdôrazniť, že pri zmluve o dielo sa prejavuje zásada zmluvnej voľnosti vo veľmi širokom rozsahu, pretože okrem základného ustanovenia, ktoré je kogentné, ostatné ustanovenia majú dispozitívnu povahu. Nie je preto vylúčené, aby si účastníci zmluvy dohodli aj určité odkladacie podmienky pre vznik splatnosti ceny diela. Takéto podmienky ale musia byť v zmluve výslovne uvedené. Splatnosť ceny diela je viazaná na predloženie určitých listín, iba vtedy ak to zo samotného znenia zmluvy výslovne vyplýva. Je síce pravdou, že žalovaný vo svojich objednávkach vymedzil aj rozsah príloh, ktoré mu má zhotoviteľ spolu s faktúrou doručiť, avšak zo znenia bodu 4 objednávok nie je možné vyvodiť, že bez ich doručenia nemôže nastať splatnosť fakturovanej ceny diela. Splatnosť jednotlivých faktúr bola stanovená lehotou 21 dní a táto sa aj v zmysle objednávky žiadnym spôsobom neviaže na doručenie príloh k faktúre. Pokiaľ neboli prílohy žalovanému doručené neznamená to, že nie je povinný uhradiť cenu diela, pokiaľ bolo dielo skutočne vykonané. Žalovaný by sa mohol iba domáhať doručenia týchto príloh, ale nebol by oprávnený odmietnuť úhradu ceny diela.
40. Opačný záver žalovaného nenachádza oporu v texte objednávok. Objednávky neustanovujú doručenie príloh k faktúre ako jednu z podmienok vyplatenia fakturovanej časti ceny diela. Netreba opomínať ani skutočnosť, že znenie objednávky koncipoval žalovaný a jej ustanovenia nie sú jednoznačné. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1 M Obdo4/2014, uviedol, že interpretácia zmluvných podmienok výkladom contra proferentem vyplýva z ustanovení § 35 ods. 2,§ 37 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka, § 266 Obchodného zákonníka. Princíp zmluvnej interpretácie contra proferentem (lat. tiež contra stipulatorem), podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy, obsiahnutý v ustanovení § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, treba aplikovať ako všeobecnú výkladovú metódu interpretácie právnych úkonov. Výkladové pravidlo contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy použité pri formulovaní zmluvy, vykladať na ťarchu tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz. Z nálezu Ústavného súdu SR z 19. júna 2008 (sp. zn. I.ÚS 243/07) vyplýva, že pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila, sa má, hoci je uvedené iba v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a v § 54 Občianskeho zákonníka, aplikovať ako všeobecná metóda výkladu právnych úkonov. Ústavný súd v tomto náleze odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany.
41. Ako už bolo uvedené nie je vylúčené, aby účastníci zmluvy o dielo viazali splatnosť ceny diela na splnenie určitých odkladacích podmienok. Za takéto odkladacie podmienky možno považovať napr. aj predloženie súpisu vykonaných prác. Podľa objednávok bol zhotoviteľ povinný predložiť návrh súpisu vykonaných prác stavbyvedúcemu, ktorým bol pracovník žalovaného), následne mal tento predložiť inému pracovníkovi žalovaného - rozpočtárovi a následne po podpise súpisu vykonaných prác rozpočtárom, predložiť stavbyvedúcemu na podpis zisťovací protokol o vykonaných stavebných a montážnych prácach a protokol o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré následne musel schváliť ešte ďalší pracovník žalovaného - manažér stavby. Ak zmluva o dielo obsahuje dojednanie o spôsobe určenia rozsahu vykonaných prác, podľa ktorého zhotoviteľ môže žiadať zaplatenie ceny diela, iba ak disponuje dokumentmi odsúhlasenými a podpísaným tromi pracovníkmi žalovaného, by mohla nastať situácia, že nepodpísaním týchto listín čo i len jedným z nich, by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty za dielo, hoci reálne ho vykonal. Takéto praktiky však nemôžu požívať súdnu ochranu - okrem toho, že sú v rozpore s kogentným ustanovením § 536 Obchodného zákonníka, odporujú aj zásadám poctivého obchodného styku. Z uvedeného dôvodu by súd na nedoručenie príloh v zmysle bodov 4 objednávok nemohol prihliadať ako na dôvod nevyplatenia ceny diela, aj keby boli v zmluve formulované ako podmienka jej splatnosti. (obdobne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/67/2020 z 28. októbra 2020)
42. Žalovaný si v rámci svoj obrany uplatnil voči žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zmluvnú pokutu mal žalovanému vzniknúť v dôsledku omeškania žalovaného so zhotovením diela. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa zaviazal dielo zhotoviť do 22.09.2018, pričom dielo bolo odovzdané až 20.02.2019. Žalovanému tak podľa bodu 8.3 objednávky mal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% denne z celkovej ceny predmetu objednávky a to za obdobie od 22.09.2018 do 22.02.2019.
43. Zmluvná pokuta bola obsiahnutá v 8.4 objednávky. Zmluvná pokuta bola dohodnuté pre prípad nedodržania dohodnutých termínov realizácie diela. Nárok na zmluvnú pokutu samozrejme nemôže vzniknúť vtedy, ak k omeškaniu s odovzdaním diela došlo z dôvodov na strane zhotoviteľa. Pokiaľ omeškanie zapríčinil samotný žalovaný, nemôže sa domáhať nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca na skutkové tvrdenia žalovaného o oneskorenom zhotovení diela reagoval vlastnými skutkovými tvrdeniami, v ktorých uviedol, že k omeškaniu došlo z dôvodu, že bol práve žalovaným vyzvaný na zastavenie prác. Žalobca tieto ním tvrdené skutočnosti riadne preukázal predloženou mailovou komunikáciou uskutočnenou medzi žalobcom a žalovaným. Z tejto zároveň jednoznačne vyplýva, že žalobca žalovaného dopytoval kedy sa bude pokračovať v zhotovovaní diela. Žalovaný označil skutkové tvrdenia žalobcu za nepodložené nepreukázané, pričom k predloženej komunikácii žiadne právne relevantné argumenty neuviedol. Súd preto dospel k záveru, že žalobca preukázal, že práce na zhotovovaní diela boli prerušené práve z dôvodu, že žalobcu o prerušenie prác požiadal práve žalovaný.
44. Žalobca si po rozšírení žaloby voči žalovanému uplatňoval aj nárok na zaplatenie zádržného z faktúr č. 21910059, č. 21710480, 21810070 a č. 21910080. Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník neobsahujú osobitnú úpravu tzv. zádržného. Napriek tomu sa zádržné často vyskytuje najmä v zmluvách o dielo, kde má predstavovať určitú zábezpeku pre objednávateľa pre prípad existencie vád na zhotovovanom diele. Zádržné je teda inominátny zabezpečovací prostriedok, ktorý môže vzniknúť výlučne na základe zmluvy. Vo svojej podstate je zádržné dohodou zmluvných strán o predĺžení splatnosti časti ceny diela. Rovnako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Zádržné predstavovalo 5% z každej fakturovanej sumy. Splatnosť tejto časti ceny diela mala nastať15 dní od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa odovzdania diela investorovi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ vypovedal zmluvu s investorom ku dňu 31.07.2019. Uvedený deň je potrebné považovať aj za deň, kedy začala plynúť lehota splatnosti záložného v zmysle bodu 6 objednávky nakoľko najneskôr v tento deň bol žalovaný povinný odovzdať stavbu investorovi. Skutočnosť, že žalovaný dielo: Prístavba a dostavba HS Dolný Kubín“ nedokončil a od zmluvy odstúpil jednoznačne preukazuje aj list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 06.04.2021. Žalovaný počas plynutia lehoty podľa bodu 6 objednávky nevytkol žalobcovi žiadne vady diela a preto sa časť ceny diela označená ako zádržné stala splatnou najneskôr dňa 15.02.2020. Bezpredmetnou je samozrejme aj obrana žalovaného, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že žalobca mu z objednávky č. IngPF/38/2017 vyfakturoval sumu 104.082,91 Eur, ktorá nebola znížená o sumu zádržného.
45. Ako už bolo uvedené, zádržné tak, ako bolo dohodnuté medzi stranami sporu, predstavovalo dohodu o odklade splatnosti časti ceny diela. Pokiaľ by žalovaný uhradil celú faktúru z objednávky č. IngPF/38/2017 neznamenalo by to nič iné ako to, že si splnil svoj záväzok pred lehotou jeho splatnosti. Takéto plnenie nemá charakter plnenia bez právneho dôvodu a dlžník nemá právo na jeho vrátenie. Úhradou pohľadávky pred lehotou jej splatnosti dlžníkovi nevzniká pohľadávka voči veriteľovi, nakoľko samozrejme nemá žiaden právny nárok na jej vrátenie. Z vykonaného dokazovania navyše vyplýva, že žalovaný faktúry vystavené na základe objednávky č. IngPF/38/2017 uhradil iba do výšky 95%. Zádržné teda v skutočnosti neuhradil.
46. Žalovaný namietal spôsob vykonania listinného dôkazu - listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.02.20021, ktorý bol vykonaný jeho prečítaním na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 01.03.2022. Spôsob vykonania listinného dôkazu upravuje Civilný sporový poriadok v § 204, v zmysle ktorého sa dôkaz listinou zásadne vykoná tak, že sa táto listina alebo jej časť prečíta alebo sa oznámi jej obsah, pričom presne takýmto spôsobom bol predmetný listinný dôkaz aj vykonaný. Neschopnosť právneho zástupcu žalovaného vyjadriť sa k obsahu tohto listinného dôkazu nie je dôvodom na odročenie pojednávania. K odročeniu pojednávania môže súd pristúpiť len z dôležitých dôvodov vymedzených v ustanoveniach civilného sporového poriadku. Predmetný listinný dôkaz navyše iba preukazoval skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že k zániku zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným ako zhotoviteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako objednávateľom, ktoré bolo už obsahom jeho návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu. Tento návrh bol právnemu zástupcovi žalovaného riadne doručený spolu s uznesením, ktorým bola zmena žaloby pripustená. Žalovaný toto skutkové tvrdenie nepoprel a ani sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril. Z vykonaného listinného dôkazu navyše vyplýva, že to bol práve žalovaný, kto zmluvu vypovedal. Žalovanému teda predmetné skutočnosti museli byť známe a mohol a mal sa k nm vyjadriť, ak by rešpektoval ustanovenie čl. 8 a § 150 C.s.p.
47. Žalovaný zároveň mal za to, že súd nemôže predmetný dôkaz vykonať pretože mu v tom bráni sudcovská koncentrácia konania. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoky (medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 C.s.p.) včas. Prostriedky procesného útoku obrany nie sú predložené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018). Súd pri listinnom dôkaze, ktorý bol súdu predložený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 01.03.2022 neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko vykonanie tohto dôkazu si nevyžadovalo odročenie pojednávania a nebolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
48. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného dlhu zaviazal ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých nárokov. Súd zároveň v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. aj na úhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.
49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.