Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/140/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice I, na návrh otca Z. G., J..: XX.XX.XXXX, G. T. XXXX/X, XXX XX K. X, Č. V., Š. Q. N., zastúpený právnym zástupcom JUDr. Martin Friedrich, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, za účasti matky S. K., V.. K., J..: XX.XX.XXXX, Y. G. L. XXX/XX, XXX XX Š. S., Slovenská republika, štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, Prešov, v konaní o nariadenie návratu maloletých O. G., J.. XX.XX.XXXX, N. G., J..: XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť matke trovy konania v sume 288,22 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2018 domáhal nariadenia návratu maloletých detí na územie štátu obvyklého pobytu, mestská časť Praha 13, mestský obvod Praha 5, 150 00 Praha 5, Česká republika, z dôvodu, že maloleté deti boli bez jeho vedomia a súhlasu premiestnené ich matkou v noci, zo dňa 19. na 20. 9. 2018 na územie Slovenskej republiky, kde seba a maloleté deti prihlásila matka na trvalý pobyt.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti pochádzajú z jeho partnerského zväzku s matkou s ktorou žil spoločne s deťmi v Českej republike až do rozchodu, t. j. do času, kedy matka spolu s deťmi odišla bez jeho súhlasu na územie Slovenskej republiky. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na listinné dôkazy, ktoré k návrhu pripojil, v zmysle ktorých sa maloleté deti narodili na území Českej republiky, kde navštevujú materskú škôlku a kde im je pravidelne poskytovaná zdravotná starostlivosť (ftk. rodných listov, email riaditeľky materskej škôlky, ftk. potvrdenia o evidencii maloletých vo Všeobecní zdravotní pojišťovny, etc.). Svoj vzťah s matkou maloletých detí označil ako štandardný vzťah. Za príčinu konfliktov medzi partnermi navrhovateľ označil jeho úmysel kúpiť v Prahe byt, s čím matka maloletých detí nesúhlasila. Vyvrcholením nezhôd bolo podľa navrhovateľa oznámenie matky, v ktorom navrhovateľovi uviedla, že odchádza s deťmi trvale na Slovensko, pričom navrhovateľ na premiestnenie detí nedal nikdy súhlas.

3. Súd v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) uložil Uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.11.2018 matke povinnosť, aby sa v lehote do 7 dní od doručenia uznesenia k návrhu vyjadrila.

4. Dňa 15.11.2018 bolo súdu predložené podanie matky, v rámci ktorého súdu doručila prílohy (elektronickú komunikáciu navrhovateľa adresovanú matke, fotografie pražského spoločného bytu, potvrdenie z Centra psychologicko - sociálneho poradenstva Stredočeského kraja, a iné ). Dňa 16.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu na nariadenie návratu maloletých detí na územie štátu obvyklého pobytu, v ktorom uviedla, že návrh otca a požadovaný návrat mal. detí sú nedôvodne a preto s tým nesúhlasí. Tvrdenia navrhovateľa považuje za nepresné, neúplné, skreslené a celkom zjavne účelové. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že navrhovateľ o presťahovaní matky s deťmi na Slovensko nielenže vedel a s tým súhlasil, ale dokonca sám matku s deťmi na Slovensko posielal. Navrhovateľ podľa vyjadrenia matky telefonicky dňa 17.9.2018 a dňa 18.9.2018 jej opakovane udelil súhlas s odsťahovaním na Slovensko. Potvrdením toho je aj ich vyhodenie z bytu zo strany otca dňa 16.9.2018, ukončenie nájmu v spoločnom byte na Petržílkovej ulici v Prahe a takmer úplné vypratanie bytu otcom, a to ešte pred odchodom matky s deťmi na Slovensko dňa 19.9.2018, ako aj požadovanie od matky, či ona odhlási maloleté deti z českej materskej školy. Dňa 17.9.2018 navštívila matka psychologičku, ktorá jej po prekonzultovaní emailu od navrhovateľa zo dňa 14.9.2018 odporúčala odísť na Slovensko. Následne dňa 18.9.2018 navštívila matka právničku, ktorá ju odkázala na Orgán sociálně - právni ochrany dětí (ďalej len „OSPOD ČR“), pričom tento kompetentný štátny orgán ČR matke odporučil, že sa môže s deťmi vysťahovať do SR, kedy práve toto dobrozdanie považuje matka za ďalší rozhodujúci dôkaz o oprávnenosti premiestnenia s poukazom na čl. 15 Haagskeho Dohovoru (List OSPOD ČR zo dňa 19.9.2018, č. l. 137). Situácia medzi partnermi vyvrcholila tým, že po napadnutí a vyhodení matky spolu s mal. dcérami zo spoločného nájomného bytu zo strany otca dňa 16.9.2018, ich odchode na Slovensko ku rodičom matky dňa 19.9.2018 a incidente s pokusom otca o únos mal. dcéry dňa 20.9.2018 v Prešove na stanici SAD, bol tento hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNSP Prešov. Následne na návrh matky bolo Okresným súdom Prešov vydané uznesenie č. k. 15C 40/2018 - 8 zo dňa 21.9.2018, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného uložil žalovanému zákaz priblížiť sa ku žalobkyni a spol. mal. deťom na vzdialenosť 100 metrov, uložil žalovanému dočasne nevstupovať do obydlia na Záhradnej 343/27, 082 22 Šarišské Michaľany a uložil žalobkyni podať v lehote 30 dní od 21.9.2018 na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia a vylúčenie žalovaného z obydlia. Matka v súdom určenej lehote podala žalobu o upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, o ktorej prebieha súdne konanie (Uznesenie č. k. XX U. XX/XXXX - X zo dňa 21.9.2018, Potvrdenie ORPZ Prešov zo dňa 20.9.2018, Lekárske správy o ošetrení žalobkyne, etc.) S poukazom aj na vyššie uvedené matka vo svojom vyjadrení navrhla, aby konajúci súd návrh otca v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, rozhodol o nenariadení návratu maloletých detí a prisúdil matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 21.11.2018 vyjadril k listinným dôkazom predloženým matkou dňa 15.11.2018, kde uviedol, že sa chce najmä vyjadriť k okolnostiam, ktoré bezprostredne predchádzali odchodu matky na Slovensko, a teda k predmetu konania o návrat maloletých do krajiny obvyklého pobytu. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že dňa 16.9.2018 matka opustila spoločnú domácnosť, no ostala v Prahe. Od 16. do 19. 9.2018 prebiehala medzi partnermi vzájomná komunikácia, kde sa obaja dohodli, že obaja ostanú v Prahe a mimosúdne si upravia styk s deťmi a výživné. Navrhovateľ vo vyjadrení zároveň odkázal na komunikáciu medzi ním a matkou, kde matka uviedla, že v sobotu príde upratať byt a že si zháňa vlastné bývanie. Záverom ďalej uviedol, že ho matka nikdy neinformovala o tom, že sa chce trvalo premiestniť na Slovensko aj s deťmi a rovnako nepožiadala otca o súhlas s premiestnením dcér na Slovensko. Preto listiny predložené matkou nepreukazujú existenciu ktoréhokoľvek z dôvodov pre odmietnutie nariadenia návratu v zmysle čl. 11 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.

6. Správa ustanoveného kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov bola súdu doručená dňa 28.11.2018. Matka pri pohovore uviedla, že na Slovensko pricestovala s deťmi potom, čo ju navrhovateľ dňa 16.9.2018 vyhodil z bytu. Preto odišla bývať ku kamarátke v ČR, kde bola do 19.9.2018. Po sedeniach u psychologičky a právnej zástupkyni na oddelení OSPOD ČR jej bolo odporúčané vycestovať s maloletými deťmi na Slovensko, čím matka následne vzniknutú situáciu aj vyriešila. Podľa matky, nezhody s navrhovateľom trvali dlhšiu dobu, čo sa snažila riešiť už v ČR a dňa 6.9.2018 navštívila Centrum psychologického sociálneho poradenstva, kde im bol daný termín stretnutia, avšak navrhovateľ takú možnosť odmietol. Kolízny opatrovník vo svojej správe ďalej uviedol, že matka spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov, domácnosť je účelne zariadená, po hygienickej stránke v poriadku. Maloletá O. navštevuje materskú školu a maloletá N. je v celodennej starostlivosti matky. Matke je vyplácaný rodičovský príspevok. Otec na výživu maloletých detí prispel matke iba raz a to dňa 7.11.2018 sumou 50 Eur. Matka uviedla, že maloleté deti odmietajú komunikovať s otcom aj prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie - napr. skype, telefón. S maloletou Dominikou matka začala navštevovať psychologičku PhDr. Máriu Sadivovú v Prešove. Na oddelení Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „SPODaSK“) bol s maloletou Dominikou vykonaný pohovor v súlade s jej vekom a mentálnou vyspelosťou bez prítomnosti matky dňa 14.11.2018, kedy maloletá uviedla, že otec jej po stretnutí dňa 20.9.2018 povedal, že príde teta alebo ujo a zoberú ju do ČR, chce bývať s mamkou na Slovensku, otca sa bojí aj preto, že mamku bil. S maloletou N. vzhľadom k jej veku a mentálnej vyspelosti nebol vykonaný pohovor. Po viacerých telefonických hovoroch s navrhovateľom sa pracovníčka oddelenia SPODaSK dohodla s navrhovateľom na osobnom stretnutí. Dňa 20.11.2018 sa na oddelenie SPODaSK dostavil navrhovateľ a pri pohovore uviedol, že nie je ochotný sa zúčastniť žiadnych stretnutí organizovaných spolu s matkou. Chce sa zúčastniť iba stretnutia so psychologičkou, ktorú navštevuje maloletá O. a maloletou O. bez prítomnosti matky. Kolízny opatrovník vo svojej správe záverom konštatoval, že matka má u svojich rodičov vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti, o deti sa vzorné stará a preto navrhuje ponechať maloleté deti na Slovensku a návrh otca na návrat detí zamietnuť.

7. Dňa 28.11.2018 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým súd informoval, že v súlade s § 29 berie svoj návrh na začatie konania o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu v plnom rozsahu späť. Zároveň navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dôvodom späťvzatia návrhu je záujem navrhovateľa na minimalizácii dopadov konania na maloleté deti v spojení so snahou navrhovateľa uzavrieť s matkou dohodu o starostlivosti o maloleté deti. Záverom navrhovateľ súdu navrhol, aby v súlade s § 52 nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

8. Podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 „Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.“

9. K späťvzatiu návrhu sa vyjadrila matka maloletých detí podaním doručeným súdu dňa 30.11.2018, pričom v predmetnom podaní vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu. Okrem súhlasu so späťvzatím matka maloletých detí vo svojom podaní uviedla, že podaný návrh bol nielen od počiatku nedôvodný a neopodstatnený, ale najmä šikanózny. Otec podľa jej názoru nemal nikdy skutočný záujem o návrat maloletých, pričom jeho zámerom bolo podaným návrhom len vyvinúť ďalší nátlak na matku. Za situácie, kedy už matke v tejto súvislosti vznikli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, by nebolo spravodlivé, aby tieto znášala sama. Matka je v súčasnosti nezamestnaná bez príjmu a odkázaná aj na finančnú pomoc najbližšej rodiny, pričom musí výlučne sama zabezpečovať starostlivosť o výživu o maloleté detí, keďže otec od jej odchodu s deťmi zo spoločnej domácnosti jej titulom výživného pre maloleté deti poskytol len sumu vo výške 50 Eur. Navrhovateľov dôvod späťvzatia je podľa matky vágny, všeobecný a predovšetkým potvrdzujúci obavu z možného negatívneho výsledku, preto ma za to, že otec zavinil vznik trov na strane matky. Vzhľadom na to matka navrhuje, aby jej súd voči navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Na základe výzvy súdu sa k späťvzatiu návrhu navrhovateľom vyjadril kolízny opatrovník a to podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018, v ktorom vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu.

11. Navrhovateľ zobral späť návrh v celom rozsahu v konaní, ktoré sa môže začať len na návrh (§125 , pričom ostatní účastníci konania so späťvzatím návrhu súhlasili. Súd preto rozhodol podľa § 29 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.

12. Podľa § 49 ods. 1 „Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.“

13. Podľa § 52 „Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“

14. Podľa § 55 „Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.“

15. Podľa § 57 „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“

16. Podľa § 58 „O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

17. Povinnosť platiť trovy konania je založená na záujmovej zásade. To znamená, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne alebo jeho zástupcovi. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní platil. Zákon však z uvedenej zásady pripúšťa výnimky stanovené v ust. § 53 až 56 CMP. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania je obsiahnutý v ust. § 55 podľa ktorého „Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé“. Pričom je povinnosťou súdu vyhodnotiť okolnosti prípadu, za predpokladu, že si účastník konania uplatnil nárok na náhradu trov konania a nejde o konanie uvedené v § 53 CMP, ako je tomu v prípade náhrady trov konania, ktoré si uplatnila matka podaním zo dňa 30.11.2018 .

18. Pri hodnotení kritéria, či je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, sú relevantné práve okolnosti prejednávanej veci. Medzi okolnosti, keď je možné nárok na náhradu trov konania priznať patrí napríklad šikanózny návrh. Šikanózny je taký výkon práva, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia konajúceho spočíva v úmysle poškodiť alebo znevýhodniť výkonom práva dotknutú osobu. V súdenom prípade rozhodujúce okolnosti záver o takejto motivácii nasvedčujú. Z predloženej komunikácie medzi navrhovateľom a matkou pred dňom 19.9.2018 má súd za preukázané, že navrhovateľ si bol vedomý možnosti odchodu matky s maloletými deťmi na územie Slovenskej republiky, pričom sám viac krát konštatoval, že má za zrejmé, že práve tam sa matka s maloletými deťmi odsťahuje po odchode z ich spoločného nájomného bytu v Prahe. Predmetom komunikácie medzi navrhovateľom a matkou a jej príbuznými bolo okrem iného, výška príspevku na deti v eurách, ktoré chcel navrhovateľ matke vyplácať, odhlásenie maloletých detí zo škôlky, či sťahovanie matky zo spoločného bytu (č. l. 60, 62, 64, 65, 68, 86, 89, 91, 94, 95). Matka, tak mala prinajmenšom konkludentný, ak nie priamo ústny súhlas navrhovateľa na premiestnenie detí na územie Slovenskej republiky (č. l. 68). V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na fakt, že je pravdou, že neexistuje písomné potvrdenie otca o súhlase s premiestnením maloletých, avšak takúto povinnosť žiadny zákon neprikazuje. Prejav vôle osoby je nutné vykladať nie len podľa samotného prejavu, ale aj správania sa osoby. Okolnosti po premiestnení detí a pred podaním návrhu navrhovateľom na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu t. j. neodkladné opatrenie Okresného súdu Prešov zo dňa 21.9.2018, ktorým bol uložený navrhovateľovi zákaz priblížiť sa ku matke a spol. mal. deťom na vzdialenosť 100 metrov a zákaz dočasne vstupovať do obydlia kde bývajú, neprispievanie na výživu maloletých detí navrhovateľom, a následná komunikácia medzi navrhovateľom a matkou po podaní návrhu, kde sa nielen voči matke prejavuje hanlivo a urážlivo (č. l. 109-120), taktiež nasvedčujú motív navrhovateľa znevýhodniť, či až poškodiť výkonom práva matku.

19. Z celkového prístupu navrhovateľa je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení matky navonok na základe čoho možno dôvodne usudzovať, že jeho prístup má charakter šikanózneho výkonu práva. Preto súd o nároku matky na náhradu trov konania rozhodol za použitia ustanovenia § 55 tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a náhradu trov konania jej priznal v rozsahu 100%.

20. Matka si náhradu trov konania v priebehu konania uplatnila, avšak nepredložila súdu ich vyčíslenie. Keďže v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku platí, že o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a keďže týmto uznesením súd rozhoduje o zastavení konania, pri vyčíslení trov konania za daného stavu súd vychádzal z obsahu spisového materiálu.

21. Na základe uvedeného súd vyčíslil trovy konania priznané matke za použitia ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Keďže hodnotu prejednávanej veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, patrí právnemu zástupcovi matky za každý úkon právnej služby v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky tarifná odmena vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorá v roku 2018 predstavovala sumu vo výške 70,85 Eur. Súd priznal matke náhradu trov konania za 3 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia (2018) vo výške 70,85 Eur, vyjadrenie k návrhu (16.11.2018) vo výške 70,85 Eur, vyjadrenie súhlasu so späťvzatím návrhu (30.11.2018) vo výške 70,85 Eur. K vykonaným úkonom súd priznal matke aj náhradu režijných paušálov a to 3 krát v sume 9,21 Eur. Keďže je právny zástupca matky platcom DPH, zvýšil súd priznanú odmenu a náhrady o sadzbu dane 20 %.

22. 100 % náhrady trov konania, tak po vyčíslení predstavuje sumu 288,22 Eur (3 x 70,85 Eur + 3 x 9,21 Eur + DPH). V súvislosti s uvedeným, v spojení s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania a o ich výške tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť matke trovy konania v sume 288,22 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 357 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2 ).