Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu H. N. Y. G. C. K. U. K. , U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/XX, L. - E. G., prechodne bytom Fakľová 20, Košice, zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom kancelárie v Bardejove, Na hradbách 5, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopravných evidencií, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.02.2018 č. KRPZ-KE-KDI2-3/2018-P takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 08.02.2018 č. KRPZ-KE-KDI2-3/2018-P a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

l. Žalobca podal na tunajší súd správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 12.04.2018 (doručenú súdu 17.04.2018), v ktorej navrhol, aby správny súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.02.2018 č. KRPZ-KE-KDI2-3/2018-P ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 16.11.2017 č. ORPZ-KE-ODI1-864/2017-P, resp. upustil od uloženia sankcie, pretože dĺžka konania a s tým súvisiaca aktuálna doba odobratia vodičského oprávnenia je v spojení s prejednaním veci a jeho časovým aspektom totožná s dobou, na ktorú mu bol odobratý vodičský preukaz. Oprávnenosť podanej žaloby odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení a tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, následkom čoho je výrok preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nezákonný.

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.02.2018 č. KRPZ-KE-KDI2-3/2018-P ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov na základe odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, pod č.: ORPZ-KE-ODI1-864/2017-P zo dňa 16.11.2017 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) a podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o priestupkoch“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ako aj zaviazal účastníka konania uhradiť trovy správneho konania vo výške 16,- eur. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca dňa 20.07.2018 v čase okolo 15:47 hod. viedol v Košiciach po ulici Fakľovej motorové vozidlo značky BMV ev.č. L. XXXDV, kde pri manévrovaní počas vchádzania do svojej garáže narazil do tam zaparkovaného motorového vozidla značky Honda ev.č. L. XXXJL majiteľa D. U. a následne vošiel do garáže. Pri tejto dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osoby, u žalobcu nebola vykonaná dychová skúška a odhadovaná škoda na vozidle bola vyčíslená na sumu cca 1.000,- eur. Správny orgán prvého stupňa konanie žalobcu kvalifikoval ako porušenie § 4 ods.1 písm. c/, § 66 ods.2 písm.a/, d/, e/, i/ a § 66 ods.6 s poukazom na § 137 ods.2 písm.c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o cestnej premávke“), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. b/, g/ zákona o priestupkoch. Žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu podal včas odvolanie, v ktorom uviedol „ten sused robil problémy od prvého dňa, kedy ten dom kúpil - cca pred dvoma rokmi. Parkoval a parkuje stále priamo pred mojou garážou, takže máme problém dostať sa do garáže. Auto už viackrát muselo ostať na ulici. Raz som ho poprosil, aby parkoval aspoň dva metre ďalej - odpovedal, že to je verejný priestor. Vo februári 2017 som zavolal dopravnú hliadku, ale nič sa nedialo - neporušuje žiadny predpis a je to záležitosť medziľudských vzťahov. Začal sa mi vyhrážať, že ma zničí. Začal som sa mu vyhýbať, ale v 06/2017 ma zastihol pred domom a cez ulicu na mňa kričal, že ma uvarí, ako sliepku a voda sa vraj už varí. Potom bola tá údajná nehoda a ja si myslím, že si to urobil sám a iba to narafičil ako poistnú udalosť. Ja som sa ho autom - do jeho auta ani nedotkol a nesedí ani výška údajného poškodenia môjho zadného svetla. Okrem toho mám 12 cm nárazník, ktorý ma nepustí na jeho auto. Nehoda nebola riadne vyšetrená, nikdy som nebol predvolaný na rekonštrukciu autonehody a moje auto bolo odfotené na Mäsiarskej bez mojej prítomnosti a vedomia. A to všetko len preto, že ten dotyčný je policajt. Minimálne čo by mal odvolací orgán urobiť je prekvalifikovať to, pretože ja som z miesta nehody neušiel, pretože k žiadnej nedošlo. Z uvedených dôvodov žiadam odvolací orgán o zrušenie rozhodnutia ako je uvedené hore.“ Dňa 05.12.2017 žalobca doplnil podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom namietal najmä nesprávny postup vyšetrovateľa pri objasňovaní priestupku vo vzťahu k svedkovi M. N., ktorého výsluch bol vykonaný v rozpore so zákonom, pretože okrem iného mu boli kladené aj sugestívne a kapciózne otázky. Po oboznámení sa s rozhodnutím tento svedok podal správnemu orgánu čestné prehlásenie, v ktorom popiera obsah svojej výpovede tak, ako bol uvedený v rozhodnutí, a to aj z dôvodu, že obsah jeho výpovede bol vyhodnotený v neprospech obvineného výpovede svedkov na obidvoch stranách, t.j. majiteľa poškodeného vozidla ako aj žalobcu boli protichodné, preto podľa zástupcu žalobcu nie je možné z takýchto výpovedí vyvodiť záver o spôsobení dopravnej nehody žalobcom. Žalobca tvrdil, že k poškodeniu zadného svetla jeho vozidla došlo oveľa skôr ako v deň udávaný poškodeným a bez súvisu s jeho osobou či vecou. Vozidlo žalobcu má pomerne hlboký nárazník, a preto je vylúčené, aby došlo ku kontaktu vozidiel v oblasti svetiel tak, ako to bolo konštatované v priebehu vyšetrovania. Žalobca tvrdil, že otec poškodeného na mieste v momente nehody ani nebol, vznikajú preto pochybnosti o zistenom skutkovom deji, ako ja prijatých skutkových záverov. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, ani to, ako sa správny orgán vysporiadal s vyhrážkou poškodeného adresovanou žalobcovi cca týždeň pred nehodou. Žalobca namietal aj zaujatosť správneho orgánu, pretože po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa dozvedel, že poškodený má byť policajtom, a preto vyšetrovanie vedeného kolegami, či jeho známymi nemôže byť objektívne, preto z tohto dôvodu vzniesol námietku zaujatosti a požadoval, aby vyšetrovanie vykonal dopravný inšpektorát, v obvode ktorého nie je miesto výkonu práce poškodeného. Žalobca tvrdil, že žiadneho priestupku sa nedopustil, nespôsobil žiadnu škodu na motorovom vozidle poškodeného a miesto dopravnej nehody, ku ktorej vôbec ani nedošlo, neopustil. Zmätočnosť a zaujatosť celého vyšetrovania i výšky škody na vozidle poškodeného podľa žalobcu dokazoval aj spôsob jej vyčíslenia, ktorý sa pohyboval na viacerých úrovniach počnúc začatím konania až samotným rozhodnutím, pričom poškodenie vozidla poškodeného nemôže objektívne presiahnuť 100,- eur. V závere odvolania namietal aj proti neprimerane vysokému trestu za údajnú spôsobenú škodu.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a nezistil žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu, z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. K jednotlivým námietkam v podanom odvolaní uviedol, že v príslušných ustanoveniach zákona o cestnej premávke je uložená povinnosť účastníka škodovej udalosti zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa použitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Žalobca však v prípade škodovej udalosti zo dňa 20.07.2017 (ktorú zavinil), tak nepostupoval a po poškodení motorového vozidla poškodeného odišiel, čím sa dopustil vytýkaného priestupku. Námietku o vzťahoch žalobcu s poškodeným správny orgán vyhodnotil ako nesúvisiacu s uvedenou dopravnou nehodou a zdôraznil, že z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu nevyplýva, že na uvedenej ulici by bola osadená dopravná značka, ktorá by zakazovala zastaviť a stáť motorovým vozidlám. Ide pritom o pozemnú komunikáciu, na ktorej môže motorovým vozidlom zastaviť a stáť ktokoľvek. Vo vzťahu k námietke, že motorové vozidlo žalobcu bolo sfotografované na Mäsiarskej ulici bez jeho prítomnosti a vedomia žalovaný poukázal na obsah zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 20.07.2017, v ktorej je uvedené: „Miesto dopravnej nehody tvorí miestna zástavba rodinných domov, šírka vozovky pre oba smery je 5,5 m, na oboch stranách je chodník. Zistené stopy: Stopa č.7, druh stopy: iná stopa. Z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody zo dňa 20.07.2017 foto č. 6-7, úlomky červenej farby z poškodeného svetla motorového vozidla. Z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody zo dňa 20.07.2017 foto č. 3-5 pohľad na poškodenie vozidla Honda. Foto č. 5 drobné úlomky červenej farby zaseknuté v laku motorového vozidla Honda. Foto č. 8-11 pohľad na poškodenie motorového vozidla Honda a zameranie výšky poškodenia uvedeného vozidla (70 cm). Foto č. 12 - 15 pohľad na vozidlo BMV s výškou poškodenia (70 cm). Foto č. 15 detailný záber na zadné svetlá motorového vozidla BMV s poškodeným zadným svetlom červenej farby vo výške 70 cm.“ Žalovaný ďalej nesúhlasil ani s námietkou, že pri objasňovaní priestupku žalobcu nebol dodržaný zákonný postup, a poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa konanie o priestupku prerušil, pretože bolo potrebné dopočuť svedkov M. N. a Y. N., vypočutie ktorých navrhol žalobca. Svedok M. N. nie je pozbavený svojprávnosti, aj keď je zdravotne ťažko postihnutý, s rečovou vadou, preto pred podaním vysvetlenia bol zákonne poučený, čomu porozumel. Otázky mu boli kladené vždy rovnakou formuláciou, niekedy aj opakovane a niektoré odpovede písal dobrovoľne na papier. Správny orgán k tomu prispôsobil aj otázky s možnosťou odpovede „áno - nie“. Žalovaný poprel, aby došlo k manipulácii s otázkami, prípadne k zneužitiu jeho zdravotného stavu. Výpovede svedkov správny orgán vyhodnotil ako ktorýkoľvek iný dôkaz vykonaný riadnym procesným spôsobom v súlade so zákonom.

4. Žalovaný vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti poukázal na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02. 01. 2018, v ktorom je uvedené: „V uvedenej veci nemám žiadny vzťah k veci samotnej ani k účastníkovi konania. Necítim sa byť v prejednávanej veci zaujatá. Ku skutočnostiam uvádzaným H. N., že poškodený má byť policajtom a preto vyšetrovanie vedeného kolegami či známymi nemôže byť objektívne uvádzam, že absolútne nemám vedomosť o tom, že poškodený by mal byť policajtom. Túto skutočnosť, pokiaľ sa to zakladá na pravde, som sa dozvedela až z písomného vyjadrenia H. N., ktoré uviedol v odvolaní. Zároveň uvádzam, že spisový materiál mi bol pridelený priamym nadriadeným a na základe skutočností uvádzaných v priestupkovom spise mám za to, že som rozhodla v zmysle platných právnych predpisov podľa svojho vedomia a svedomia, nezávisle na prejednávanej veci.“ Ako nedôvodnú žalovaný hodnotil aj námietku žalobcu, že ak by aj ďalším dokazovaním bola preukázaná jeho vina, tak to nemôže byť vo vzťahu k opusteniu miesta dopravnej nehody, ktoré bolo pred jeho vlastným domom. Žalovaný zdôraznil, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, a tým, že žalobca nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, ani sa hneď nedohodol s poškodeným D. U., v danom prípade tak nešlo o škodovú udalosť, ale o dopravnú nehodu. Takéto konanie žalobcu preto správny orgán kvalifikoval ako priestupok, na spáchanie ktorého stačí aj zavinenie z nedbanlivosti. Tvrdenie a námietky, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v ich komplexe odvolací orgán hodnotil ako neopodstatnené a obranu žalobcu považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vo vzťahu k ukladaniu sankcie za daný priestupok žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch správny orgán mohol uložiť pokutu v rozsahu od 300 - 1 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 1 do 5 rokov. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadal na závažnosť priestupkov, spôsob spáchania, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj na osobu páchateľa. Prihliadal aj na to, že žalobca svojím konaním porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, pričom zavinil dopravnú nehodu, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku a v neposlednom rade to, že si nesplnil zákonom stanovené povinnosti účastníka dopravnej nehody. V prospech žalobcu zohľadnil, že tento ako držiteľ vodičského oprávnenia od roku 1984 v sledovanom období dvoch rokov nemá žiaden záznam o porušení pravidiel cestnej premávky a práve aj z týchto dôvodov žalobcovi bola uložená najnižšia možná pokuta, ako aj najnižší možný zákaz činnosti viesť motorové vozidlo za daný priestupok.

5. Žalobca v správnej žalobe s takýmito skutkovými a právnymi závermi žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil. Tvrdil, že k poškodeniu jeho vozidla na zadnom svetle došlo oveľa skôr, ako v deň udávaný poškodeným, a to bez súvisu s jeho osobou či vecou. Jeho vozidlo má pomerne hlboký nárazník a preto je vylúčené, aby došlo ku kontaktu vozidiel v oblasti svetiel tak, ako to bolo zistené v priebehu vyšetrovania. Z týchto dôvodov žalobca popieral, aby došlo k škodovej udalosti spôsobom opísaným v preskúmavanom rozhodnutí, resp. rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej namietal, že ak existujú také závažné pochybnosti o priebehu dopravnej nehody, pričom žalobca tvrdí, že otec poškodeného na mieste a v momente údajnej nehody nebol, tak v pochybnostiach je potrebné prihliadať v prospech páchateľa, čo je všeobecným pravidlom aj pri priestupkovej zodpovednosti. Vytýkal správnemu orgánu, že z obsahu jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s vyhrážkami poškodeného na jeho adresu a vyslovil pochybnosti o nezaujatosti správneho orgánu, pretože po doručení prvostupňového rozhodnutia sa dozvedel, že poškodený má byť policajtom a preto vyšetrovanie vedené jeho kolegami či známymi nemôže byť objektívne. Práve z tohto dôvodu vzniesol námietku zaujatosti a žiadal, aby vyšetrenie vykonal dopravný inšpektorát, v obvode ktorého nie je miesto výkonu práce údajného poškodeného. Za situácie, ak nebolo preukázané spôsobenie škodovej udalosti, nemôže byť naplnená ani skutková podstata daného priestupku, pretože miesto nehody, ktorej si nebol ani vedomý, opustiť nemohol. Ak by aj ďalším dokazovaním bola jeho vina preukázaná, nemôže tak byť vo vzťahu k opusteniu miesta dopravnej nehody, ktoré sa nachádzalo bezprostredne pred jeho domom, a z obavy pre vyhrážky poškodeného zotrval do príchodu polície v dome a vyšetrovaniu žiadnym spôsobom nebránil. V závere správnej žaloby preto zdôraznil, že vykonaným dokazovaním administratívnymi orgánmi nebolo preukázané, žeby sa dopustil označeného priestupku, a zmätočnosť a zaujatosť celého vyšetrovania odvodzoval i od v priebehu vyšetrovania sa meniaceho rozsahu údajnej škody na motorovom vozidle poškodeného. Mal za to, že bol krivo obvinený a to z dôvodu pretrvávajúcich susedských sporov s poškodeným, a len z dôvodu zaujatosti správneho orgánu bol neprávom a mimoriadne prísne sankcionovaný, čím boli porušené jeho zákonné práva.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 05. 2018 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, skutkový stav o spáchaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom považoval za dostatočne preukázaný s tým, že správne orgány vec aj správne právne posúdili a uložili zákonnú sankciu. K tvrdeniu žalobcu o zaujatosti správneho orgánu a k vznesenej námietke zaujatosti (ktorú žalobca vzniesol už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) žalovaný opätovne poukázal na vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02. 01. 2018 a uviedol, že ani žalovaný nemá žiaden vzťah k účastníkom konania, účastníkov konania nepozná, nevie kde účastníci konania pracujú a nebol dôvod na vylúčenie zamestnanca správneho orgánu podľa § 9 Správneho poriadku z prejednania a rozhodovania vo veci, keďže nemá pomer k veci, k účastníkom konania a ani k ich zástupcom. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z obsahu celého spisového materiálu, ktorý preukazuje spoľahlivo zistený skutkový stav, zistený na základe zákonných dôkazov a svedčiaci o porušení príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke žalobcom, čím spáchal označený priestupok.

7. Správny súd v konaní podľa § 177 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa podľa správnych orgánov mal žalobca dopustiť dňa 20. 07. 2017 na ulici Fakľovej v Košiciach tým, že pri manévrovaní počas vchádzania do svojej garáže narazil do tam zaparkovaného motorového vozidla patriaceho poškodenému a nezotrval na mieste škodovej udalosti.

9. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 10.12.2018 žalobca zotrval na správnej žalobe v celom rozsahu, ako aj na jej dôvodoch a alternatívne navrhol, aby súd po preskúmaní veci upustil od uloženia sankcie. Tento alternatívny návrh odôvodnil tým, aby žalobca nebol neprimerane postihovaný, pretože od okamihu, kedy mu bol zadržaný vodičský preukaz už uplynula pomerne dlhá doba. Opakovane namietal nedostatočne zistený skutkový stav a z toho vyplývajúce nesprávne skutkové závery vedúce k uloženiu sankcie. Žalobca vo svojej výpovedi pred správnym súdom uviedol, že podľa jeho názoru k žiadnej dopravnej nehode nedošlo a zo strany správnych orgánov ide iba o šikanu a vykonštruovanú záležitosť. Tvrdil, že k fyzickému stretu jeho motorového vozidla s motorovým vozidlom nemohlo dôjsť ani vzhľadom na technické obmedzenie - šírku nárazníka jeho motorového vozidla. V čase, keď vozidlo zaparkoval do svojej garáže, zadné svetlo jeho vozidla rozbité nebolo. Poškodenie zistil asi až o týždeň v Maďarskej republike, keď boli s rodinou na kúpalisku v Miskolci. Namietal aj proti výške uloženej sankcie, ktorú považoval za neprimerane vysokú. Na otázku sudcu, aby sa vyjadril k tomu, prečo nereagoval na zvonenie policajtov, ktorí po údajnej dopravnej nehode mali zvoniť pri dverách jeho rodinného domu, uviedol, že spolu s manželkou boli na záhrade, kde zvonček nebolo počuť. Vyslovil pochybnosť aj o tom, ako sa policajt mohol dozvedieť jeho aktuálne telefónne číslo, ktoré aj skutočne používa.

10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom trvala na všetkých vyjadreniach, ako aj písomných podaniach doručených správnemu súdu a nemala žiadne návrhy na vykonanie dokazovania v tejto veci.

11. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

14. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej : - a/ sa usmrtí alebo zraní osoba,

- b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, - c/ uniknú nebezpečné veci alebo - d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody podľa trestného zákona.

15. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak : - a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, - b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich použitia alebo - c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou (ods. 3 označeného ustanovenia zákona).

16. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou podpísané tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 22 ods.1 písm. b/ zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastaví vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by bolo na ujmu zistenie, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody.

18. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

19. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

20. Podľa § 9 ods.1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

21. Podľa § 12 ods.1 Správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhodne orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods.1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho ukončenia ďalšieho konania.

22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

24. Z citovaného ust. § 51 zákona o priestupkoch vyplýva, že na konanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto, alebo inom zákone ustanovené inak. Takáto výluka však v zákone vo vzťahu k priestupkom definovaným v ust. 22 nie je, preto na konanie o tejto kategórii priestupkov pred orgánmi policajného zboru s poukazom na ust. § 52 ods. 2 zákona o priestupkoch sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní.

25. Uvedené v praxi znamená, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní o priestupkoch je postupovať aj podľa jednotlivých ustanovení Správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania. Správny orgán je pri svojom rozhodovaní viazaný zásadou zákonnosti ( § 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný zachovávať procesnoprávne ako aj hmotnoprávne predpisy.

26. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správneho orgánu prvého stupňa ( č.p. : ORPZ-KE- OI1-864/2017-P) a žalovaného (č.p. : KRPZ - KE- KDI2 - 3/2018-P), ako aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je preukázané, že žalobca v odvolaní zo dňa 22.11.2017 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietku jeho zaujatosti , ktorú odôvodnil tým, že : „po doručení rozhodnutia sa dozvedel, že poškodený má byť policajtom, a preto vyšetrovanie vedeného kolegami či známymi nemôže byť objektívne, preto vznáša námietku zaujatosti a požaduje, aby vyšetrovanie vykonal dopravný inšpektorát, v obvode ktorého nie je miesto výkonu práce poškodeného“.

27. Správny súd k tomu zdôrazňuje, že k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza formou rozhodnutia, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a 47 Správneho poriadku v prípadoch, keď podnet na vylúčenie zamestnanca uplatnil účastník konania. Takýmto spôsobom sa musí postupovať aj v prípadoch, keď sa podnet na vylúčenie zamieta. Keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok a takéto rozhodnutie je vylúčené aj z preskúmavacej právomoci súdov. Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca sa musí účastníkovi predpísaným spôsobom oznámiť (§ 51). Ak sa účastník konania domnieva, že správny orgán pri vylúčení zamestnanca nepostupoval v súlade so zákonom, môže túto skutočnosť namietať až v odvolacom konaní proti meritórnemu rozhodnutiu. V prípade ak dochádza k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu na základe oznámenia tohto zamestnanca (§ 11 ods.1), alebo z vlastného podnetu správneho orgánu, pri vylúčení sa postupuje neformálnym spôsobom a rozhodnutie sa nevydáva. Táto skutočnosť sa účastníkom konania ani neoznamuje.

28. Správny súd konštatuje, že administratívne orgány v konaní o prejednaní priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalobca nepostupovali zákonným spôsobom, ak neboli dodržané procesnoprávne predpisy a nebolo osobitným rozhodnutím rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti. Žalovaný naviac ani v preskúmavanom rozhodnutí nedal odpoveď na žalobcove tvrdenia uvedené v námietke zaujatosti správneho orgánu prvého stupňa, pretože do pozornosti dal iba vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.01.2018 bez toho, aby k nemu zaujal svoje stanovisko, prípadne tvrdenia žalobcu nejakým spôsobom vyhodnotil. Uvedené zopakoval aj vo vyjadrení k správnej žalobe, bez toho, aby zaujal stanovisko k tomu, či poškodený je policajtom, prípadne, kde vykonáva služobný pomer. Uvedené nie je možné zistiť ani z obsahu administratívnych spisov, pretože poškodený v jednotlivých listinách svojho zamestnávateľa neuviedol.

29. Podľa názoru správneho súdu takýto nesprávny procesný postup žalovaného vyvoláva aj pochybnosť o objektivite správneho konania v preskúmavanej veci, preto týmto nesprávnym procesným postupom boli v danej veci porušené zákonné práva žalobcu.

30. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods.1 písm. g/ SSP ( zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude povinnosťou administratívnych orgánov postupovať podľa § 12 Správneho poriadku a rozhodnúť o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a podľa výsledku takéhoto rozhodnutia potom vo veci ďalej konať zodpovedajúcim procesným postupom.

31. Správny súd vzhľadom na okolnosti veci rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezrušil s poukazom na ustanovenie § 191 ods.3 SSP.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods.1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia spôsobom uvedeným v ustanovení § 175 ods.2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.