Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Er/181/2013

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: EUROMONT TO, s.r.o., IČO: 36 555 444, Obchodná 39, Bratislava 811 06, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2020,74 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Anna Michnicová, sídlo exekútorského úradu Sartorisova 21, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 493,30 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov- výkazov nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 1209080213 zo dňa 15.02.2012, číslo 1209011913 zo dňa 05.01.2012, číslo 1109240913 zo dňa 24.11.2011, číslo 1109220813 zo dňa 26.10.2011 pre vymoženie sumy 2020,74 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 10.6.2013 pod číslom 5406 046834.

2. Dňa 3.12.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.

3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2013, § 243 b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie

niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

6. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Súd mal preukázanú nemajetnosť povinného: v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, voči povinnému je vedených niekoľko ďalších exekučných konaní.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 5 ods. 1 EP odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa § 16 ods. 2 EP ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/288/20090101.html> s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu. Podľa § 7 ods. 1, 4 až 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších právnych predpisov, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“). Cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“). Podľa § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

8. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 517,48 Eur, pozostávajúcej z odmeny 361 eur (20 % z vymoženej sumy 1803 eur), náhrady hotových výdavkov - poštovné 13,15 eur, poplatky ODI 0,20 eur, budúce poštové výdavky 5 eur ( 1,90 eur - zaslanie spisu na súd, 1,55 eur - vrátenie poverenia, 1,55 eur vyúčtovanie - oprávnený), archivácia spisu 10 eur, cestovné náhrady 36,60 eur (200 km x 0,183 eur), náhrady za stratu času 5,28 eur (4 x 1,32 eur), 20 % DPH v sume 86,25 eur.

9. Z predloženého exekučného spisu a v zmysle vyjadrení oprávneného zo dňa 6.8.2014, 1.10.2014, 20.10.2014, mal súd preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní bola od povinného vymožená suma 1803 eur podľa tvrdení súdneho exekútora. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 vyhlášky má preto súdny exekútor nárok na odmenu 20 % zo základu 1803 eur v sume 361 eur + 20 % DPH.

10. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučného spisu EX 606/2013 nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovného v ním vyčíslenej sume. Z pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2013 2 x doporučenú zásielku do vlastných rúk, v roku 2014 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk a v roku 2018 1 x zásielku á 2,60 eur - zaslanie exekučného spisu súdu - cena poštovného podľa odtlačku podacej pečiatky pošty. Súdny exekútor žiadal priznať poštovné v sume 13,15 eur (9 x 1 eur, 1x 1,60 eur, 1 x 1,55 eur, x 1,55 eur). Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého cena doporučenej zásielky do vlastných rúk v roku 2013 a 2014 bola vo výške 1,70 eur + 2,90 eur. Súd tak mal preukázané poštové výdavky len v sume 8 eur. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. Ako už súd uviedol, je úlohou súdneho exekútora vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne tak, aby výška požadovaných trov exekúcie bola preukázaná v exekučnom spise. Súd nepriznal exekútorovi budúce výdavky na poštovné v sume 3,10 eur + DPH pri zastavení exekúcie - poštovné v sume 1,55 eur - vyúčtovanie exekúcie, 1,55 eur - vrátenie poverenia, nakoľko tieto budúce možné výdavky sú v štádiu rozhodovania súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie nepreskúmateľné, preto ich náhradu súd exekútorovi nemohol priznať.

11. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za archivovanie spisu v sume 10 eur, nakoľko podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce spojené s exekučnou činnosťou.

12. Súd priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v sume 36,60 eur (200 km x 0,183 eur) a náhradu za stratu času v sume 5,28 eur (8 polhodín x 0,66 eur podľa podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky) + 20 % DPH, nakoľko z obsahu exekučného spisu EX 606/2013 a úradného záznamu zo dňa 24.3.2014 mal súd preukázané zisťovanie majetku povinného v sídle povinného.

13. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 493,30 eur pozostávajúce z odmeny v sume 361 eur, náhrady hotových výdavkov náhrady- poplatok ODI v sume 0,20 eur, poštovného 8 eur, cestovné náhrady 36,60 eur (200 km x 0,183 eur), náhrady za stratu času 5,28 eur (8 x 0,66 eur), 20 % DPH, ktoré sú v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.