Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-70-2021.pdf
PDF · 164.62 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu HIRK spol. s r.o., so sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, zastúpený advokátskou kanceláriou Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášiková 10/B, 821 03 Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100732231/2021 zo dňa 3.5.2021 t a k t o
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100732231/2021 zo dňa 03.05.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100732231/2021 zo dňa 3.5.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101694195/2020 zo dňa 6.11.2020 vyrubujúce mu rozdiel dane v sume 26.955,23 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018 na základe neuznania odpočítania dane z nákupu motorovej nafty a motorového benzínu od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o.
2. Uvádzal, že vyrubenie rozdielu dane správca dane v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil tým, že žalobca porušil pri uplatnení nároku na odpočítanie dane za dodávku tovaru (pohonných hmôt) od dodávateľov - spoločností Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Toto porušenie vidí správca dane v zásade v tom, že v oboch prípadoch išlo o tzv. reťazový obchod, podľa posúdenia správcu dane miesto dodania tovaru nebolo na území Slovenskej republiky, ale miesto dodania tovaru bolo v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, keď začala preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), a preto podľa názoru správcu dane boli faktúry vystavené spoločnosťami Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie DPH, nesprávne.
3. Správca dane pritom nespochybňuje samotné dodanie tovaru, ani vykonané prepravy, správca dane nepochybuje o existencii dodávok a služieb. Sporná zostala otázka miesta dodania tovaru.
4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí vychádza z toho, že v posudzovanom prípade išlo o tzv. reťazový obchod, pri ktorom sa dodávky tovaru, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, považujú za časovo nasledujúce. Správca dane uvádza, že každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto
právo predtým získal od svojho dodávateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
5. Žalovaný sa v zásade stotožnil s posúdením veci správcom dane a uviedol, že miestom dodania nebola Slovenská republika, pretože z dôkazov získaných správcom dane, ktoré je nutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, možno konštatovať, že daňový subjekt (žalobca) získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, teda nie v tuzemsku.
6. Podľa názoru žalovaného z predložených dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) získal prvého nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať, pričom tento záver odôvodňuje žalovaný tým, že tovar bol prepravovaný (buď žalobcom alebo prepravcom O.G. TRANS s.r.o.) z miesta nakládky tovaru - rafinérie OMV Lobau v Rakúsku priamo daňovému subjektu (žalobcovi). Ďalej žalovaný poukazuje na to, že preprava bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľmi Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o., pričom uvedení dodávatelia nenadobudli tovar na území Slovenskej republiky, pretože im bol tovar predaný ešte na území iného členského štátu bez prepravy. Z uvedeného žalovaný odvodil právny záver, že miesto dodania tovaru pre žalobcu nebolo na území Slovenskej republiky, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt (žalobca) a jeho dodávatelia mali vedomosť o tom, ako a kto bude reálne zabezpečovať prepravu a z toho žalovaný vyvodil záver, že tovar bol predaný žalobcovi predtým, ako opustil členský štát dodania.
7. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
8. Žalobca poukazoval na to, že dlhodobo podniká v oblasti distribúcie pohonných hmôt, ktoré nakupuje od rôznych dodávateľov podľa možností na trhu v Slovenskej republike v danom čase. V posudzovanom zdaňovacom období nakupoval žalobca pohonné hmoty aj (ale nie výlučne) od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. Žalobca v danom období nemal možnosť nakupovať tovar (pohonné hmoty) priamo od prvotného dodávateľa (výrobcu) OMV, preto ho musel nakupovať od iných dodávateľov, v tomto prípade od Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. Žalobca mal samozrejme vedomosť o tom, že tieto pohonné hmoty pochádzajú od výrobcu OMV, Rakúsko, avšak nemal vedomosť o iných dodávateľoch, ktorí figurovali na medzistupňoch v dodávateľskom reťazci a vzťahoch medzi jednotlivými dodávateľmi v reťazci. Žalobca potrebuje informáciu o pôvode tovaru, keďže ide o pohonné hmoty, a to z dôvodu zachovania požadovaných kvalitatívnych vlastností tovaru, ako aj z hľadiska plnenia povinností v oblasti spotrebnej dane z minerálnych olejov, ktorej tento druh tovaru podlieha.
9. Žalobca dodávateľom Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. za dodávky tovaru, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, riadne zaplatil kúpnu cenu vrátane DPH. Tento tovar následne ako distribútor pohonných hmôt ďalej predal svojim odberateľom, ktorým fakturoval cenu tovaru vrátane DPH a túto DPH riadne vykázal v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Zároveň si uplatnil nárok na odpočítanie dane na vstupe za prijaté plnenia od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože toto plnenie použil ako platiteľ DPH na dodanie zdaniteľných plnení svojim odberateľom.
10. Podstata napadnutých rozhodnutí spočíva v tom, že správca dane zamietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH na základe faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2018. Správca dane, ani žalovaný nespochybnili samotné dodanie tovaru. Avšak sporné dodávateľské faktúry posúdili tak, že tieto boli vystavené na dodávku tovaru s miestom dodania mimo územia Slovenskej republiky, preto uvedení dodávatelia mali podľa žalovaného fakturovať žalobcovi dodanie tovaru správne bez DPH. K takémuto záveru žalovaný a správca dane dospeli iba na základe toho, že žalobca mal vedomosť o tom odkiaľ (z akého miesta a od akého prvotného dodávateľa) tovar pochádza a ďalej na základe určitých skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru.
11. Podľa žalobcu napriek pomerne rozsiahlemu odôvodneniu napadnutých rozhodnutí, nie je v týchto rozhodnutiach dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov dospel správca dane k záveru, kedy žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Išlo pri tom o kľúčovú otázku rozhodujúcu pre právne posúdenie veci. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené ďalej aj z toho dôvodu, že sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu, ktoré žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol k sporným dodávateľom vo vzťahu k posúdeniu otázky prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.
12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadne dostatočne presvedčivé odôvodnenie, na základe čoho mal za preukázané, že daňový subjekt (žalobca) získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, teda nie v tuzemsku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (obdobne aj správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia) zjednodušuje túto otázku iba na posúdenie toho, že žalobca mal informáciu, odkiaľ tovar pochádza a na posúdenie skutočnosti, kedy žalobca v niektorých prípadoch fyzicky začal nakladať s tovarom. Z hľadiska posudzovanej otázky je však rozhodujúce, kedy žalobca začal nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedenú časť definície správca dane vo svojom odôvodnení prehliada a v tomto odôvodnení absentuje dostatočné vysvetlenie, na základe čoho podľa názoru žalovaného žalobca už v momente začatia prepravy nakladal s tovarom ako jeho vlastník.
13. Žalobca poukazoval na to, že Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre určil princípy, akým spôsobom sa majú posudzovať prípady, ak dve po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru zakladajú jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva.
14. Ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby, týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane za uplatnenia článku 28c A písm. a) prvého pododseku šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ
- má právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy (rozsudky zo 6. apríla 2006, EMAG Handel Eder, C-245/04, EU:C:2006:232, bod 45 a zo 16. decembra 2010, Euro Tyre Holding, C-430/09, EU:C:2012:592, bod 21)
15. Aby bolo možné určiť to z dvoch dodaní, ktoré je prepravou v rámci Spoločenstva, je potrebné uskutočniť všeobecné posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci (rozsudky Euro Tyre Holding, bod 27 a z 27. septembra 2012, VSTR, C-587/10, EU:C:2012:592, bod 32).
16. Na účely tohto posúdenia je najmä potrebné určiť, v ktorom momente bolo druhýkrát prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník na koncového príjemcu. Za predpokladu, že by sa druhý prevod tohto práva, teda druhé dodanie, uskutočnil skôr ako preprava v rámci Spoločenstva, nemožno o takejto preprave hovoriť v súvislosti s prvým dodaním uskutočneným v prospech prvého nadobúdateľa.
17. Pokiaľ ide o miesto týchto dvoch dodávok, Súdny dvor EÚ zastáva názor, že ak dodávka, ktorá zakladá odoslanie alebo prepravu tovarov v rámci Spoločenstva a ktorá teda má za dôsledok nadobudnutie v rámci Spoločenstva zdaňované v členskom štáte určenia predmetnej dodávky alebo predmetnej prepravy, je prvou z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, druhá dodávka sa považuje za nachádzajúcu sa v mieste nadobudnutia v rámci Spoločenstva, ktoré jej predchádzalo, teda v členskom štáte určenia. Naopak, pokiaľ dodávka, ktorá zakladá odoslanie alebo prepravu tovarov v rámci Spoločenstva, je druhou z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok, prvá dodávka, ku ktorej za takého predpokladu došlo pred odoslaním alebo prepravou tovarov, sa považuje za nachádzajúcu sa v členskom štáte odoslania tejto zásielky alebo začatia prepravy.
18. Čo sa týka kritérií posúdenia, ktoré môžu byť uplatnené, Súdny dvor už rozhodol, že ak prvý nadobúdateľ získal právo nakladať s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvej dodávky, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo
pre DPH pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, preprava v rámci Spoločenstva sa musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva.
19. Súdny dvor však takisto spresnil, že o taký prípad nejde, ak po prevode práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa bol dodávateľ vykonávajúci prvú dodávku týmto nadobúdateľom informovaný o tom, že tovar bude opätovne predaný inej zdaniteľnej osobe predtým, než opustí členský štát dodania.
20. V prípade dvoch za sebou nasledujúcich dodaní, v súvislosti s ktorými možno hovoriť len o jednej preprave v rámci Spoločenstva, je potrebné na účely zistenia, ktoré z dvoch dodaní je takouto prepravou, určiť, či sa uvedená preprava uskutočnila po druhom dodaní. Ak by to tak bolo, malo by sa ako dodanie v rámci Spoločenstva kvalifikovať iba druhé dodanie, na ktoré by sa prípadne malo vzťahovať oslobodenie uvedené v článku 138 ods. 1 smernice o DPH (rozsudok z 26. júla 2017, Toridas, C-386/16, EU:C:2017:599, bod 37).
21. Správca dane a žalovaný aplikovali ním citované ustanovenia zákona o DPH v rozpore s ustálenými princípmi vyplývajúcimi najmä z citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ.
22. Správca dane tvrdí, že k prevodu práva nakladať ako vlastník na žalobcu (teda k dodaniu tovaru) došlo ešte pred fyzickou prepravou do iného členského štátu (do Slovenskej republiky), a to tak v prípade dodania od Laser Systems s.r.o. ako aj v prípade dodania od L production s.r.o. S týmito závermi sa stotožnil aj žalovaný.
23. Uvedený záver je nesprávny a nemá oporu v dôkazoch získaných počas výkonu daňovej kontroly a ide skôr iba o domnienky správcu dane. Správca dane opakovane poukazuje na to, že tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi (žalobcovi), a to sčasti vlastnými vozidlami žalobcu a sčasti prostredníctvom prepravnej spoločnosti O.G. TRANS s.r.o. Na rovnaké skutočnosti poukazuje aj žalovaný v rozhodnutí o odvolaní. Z citovanej judikatúry je jednoznačné, že k viacerým dodaniam tovaru môže dôjsť aj v rámci jednej fyzickej prepravy bez jej prerušenia. Preto vyššie uvádzané konštatovania správcu dane nemôžu viesť k záveru, že z tohto dôvodu k dodaniu tovaru s prepravou došlo až posledným dodaním v reťazci, teda dodaním tovaru žalobcovi od bezprostredných dodávateľov žalobcu.
24. Žalobca tovar vo všetkých prípadoch prevzal až na území Slovenskej republiky. Pokiaľ bola dodávka tovaru v poriadku, na základe tzv. stáčacieho lístka, vytlačeného overeným meradlom nainštalovaným na autocisterne, potvrdil dodací list a na základe následne vystavenej faktúry cenu tovaru uhradil. Všetky tieto úkony sa diali až po ukončení prepravy, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky. Do tejto doby nemal žalobca žiadne práva k tovaru, nenakladal s ním ako vlastník, nebol oprávnený dávať pokyny prvotnému dodávateľovi (výrobcovi), ako má s tovarom nakladať.
25. Vzhľadom na to, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu došlo až v čase, keď sa už tovar nachádzal na Slovensku, nešlo o dodanie, ktoré by sa uskutočnilo skôr ako preprava v rámci Spoločenstva, a preto je potrebné prepravu pripísať skoršiemu dodaniu uskutočnenému v prospech niektorého skoršieho nadobúdateľa tovaru.
26. Žalobca dostatočne jasne vysvetlil a listinnými dôkazmi preukázal skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru. V prípade dodávok od spoločnosti Laser Systems s.r.o. v niektorých prípadoch fyzickú prepravu vykonal žalobca a v ostatných prípadoch iný prepravca (O.G. TRANS s.r.o.). Žalobca Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2018 a Zmluvou o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau /Rakúsko/ zo dňa 23.1.2018 preukázal, že žalobca síce v niektorých prípadoch vykonával prepravu, avšak nešlo o prepravu vlastného tovaru, ale vykonával ju iba ako prepravca pre spoločnosť Laser Systems s.r.o. V prípade dodávok od spoločnosti L production s.r.o. všetky prepravy vykonával iný prepravca.
27. Pokiaľ žalobca zabezpečoval v zmysle uvedeného prepravu tovaru, dodávateľ Laser Systems s.r.o. poskytol žalobcovi ID kód potrebný na odobratie pohonných hmôt v mieste nakládky, ale nie z dôvodu, aby s týmto tovarom žalobca nakladal ako vlastník, ale z dôvodu, že na základe dohody vyplývajúcej z Čl. VI. bodu 4. písmena b) Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2018 išlo o prípady, kedy žalobca
pre Laser Systems s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. Žalovaný uvedené právne úkony (dohodu o zabezpečení prepravy žalobcom obsiahnutú v rámcovej kúpnej zmluve) nebral do úvahy pri posudzovaní otázky prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, resp. tieto úkony vykladal inak, ako tvrdil žalobca a ako to vyplývalo z doslovného obsahu týchto úkonov.
28. Nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným v tejto súvislosti spočíva v tom, že žalovaný v rozpore s obsahom Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2018 a Zmluvy o vyúčtovaní prepravy PHM z Lobau (Rakúsko) zo dňa 23.1.2018 neprimerane extenzívne aplikoval právomoc daňových orgánov posudzovať skutočný obsah uvedených právnych úkonov, v tomto prípade otázku prechodu práva nakladať ako vlastník s tovarom. Je pravdou, že táto zásada vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), avšak ani jej uplatňovanie nemôže byť neobmedzené a svojvoľné. Ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2008, sp. zn. I. ÚS 241/07: „Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio mitius“ (bod 14. citovaného nálezu).
29. Pokiaľ preto existovali pochybnosti o tom, ktorým momentom prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu a zo strany žalovaného a správcu dane nebolo jednoznačne preukázané, že tento prevod nastal pred začatím prepravy, mal žalovaný v zmysle citovaného princípu postupovať miernejšie
- v prospech žalobcu. Zdôrazňujeme pritom, že zo strany žalobcu nešlo o žiadne podvodné konanie, ani o neoprávnené získanie daňovej výhody, ani nemal vedomosť o žiadnom takomto konaní na inom stupni dodávateľského reťazca (to v plnom rozsahu akceptuje aj žalovaný, str. 16, predposledný odsek napadnutého rozhodnutia), neexistovali preto žiadne dôvody, prečo by sa v prípade pochybností o mieste dodania tovaru malo postupovať prísnejšie v neprospech žalobcu.
30. V jednej z vecí týkajúcich sa problematiky určenia miesta dodania Súdny dvor Európskej únie posúdil okolnosti prípadu tak, že dotknutá spoločnosť začala prepravu pohonných hmôt tým, že prvému hospodárskemu subjektu v reťazci transakcií nákupu a ďalšieho predaja zaplatila zálohovú faktúru ešte predtým, než boli tieto pohonné hmoty naložené na miestach nachádzajúcich sa v členských štátoch odoslania, zabezpečila ich prepravu svojimi vlastnými vozidlami a nefakturovala cenu ich prepravy (rozsudok z 23. apríla 2020, Herst, C-401/18, EU:C:2020:295, bod 49). Z uvedeného vyplýva, že aj okolnosť, v akom momente bola zaplatená kúpna cena tovaru a akým spôsobom bola riešená úhrada ceny za prepravu, môžu byť podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátny súd rozhodujúce pri posúdení všetkých osobitných okolností na to, aby sa za týchto okolností určilo, ktorému z nadobudnutí, o ktoré ide vo veci samej, sa musí pripísať jediná preprava v rámci Spoločenstva a ktoré sa preto musí ako jediné považovať za nadobudnutie v rámci Spoločenstva.
31. Na účely zamietnutia práva odpočítať DPH zaplatenú na vstupe skutočnosť, že k nadobudnutiu tovaru došlo v rámci reťazca transakcií v podobe po sebe nasledujúcich predajov medzi viacerými osobami a že zdaniteľná osoba nadobudla držbu dotknutého tovaru v sklade osoby zúčastnenej na tomto reťazci, ktorá sa nezhoduje s osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, sama osebe nepostačuje na konštatovanie existencie zneužívajúceho konania zo strany zdaniteľnej osoby alebo iných osôb zúčastnených na uvedenom reťazci, pretože príslušný daňový orgán je povinný preukázať existenciu neoprávnenej daňovej výhody, ktorú získala táto zdaniteľná osoba alebo tieto iné osoby (rozsudok z 10. júla 2019, SIA „Kuršu zeme“, C-273/18, bod 42).
32. Je pravdou, že žalobca zabezpečoval v niektorých prípadoch (nie vo všetkých) prepravu tovaru dodávaného spoločnosťou Laser Systems s.r.o. a v tejto súvislosti disponoval ID kódom potrebným na čerpanie pohonných hmôt (poskytol mu ho dodávateľ). Pohonné hmoty zo skladu rafinérie OMV Lobau mohli objednávať a čerpať len zmluvní partneri tohto výrobcu, ktorí mali prístup do objednávkového systému OMV, žalobca priamo takúto možnosť nemal. Či dodávateľ žalobcu zadával údaje do objednávkového systému OMV priamo alebo cez ďalšieho dodávateľa, o tom žalobca nemal žiadne
informácie, keďže podstatné pre žalobcu bolo až dodanie tovaru a jeho prevzatie na mieste určenia v Slovenskej republike. Samotný ID kód nezakladal právo nakladať s tovarom ako vlastník, išlo iba o technický prostriedok, ktorý umožňuje načerpanie pohonných hmôt. ID kódom musí vždy disponovať určitá fyzická osoba (vodič cisterny), to ale neznamená, že vodič na základe toho nakladá s tovarom ako vlastník. Spoločnosť Laser Systems s.r.o. žalobcovi síce tento ID kód poskytla, ale nie z dôvodu, že by tým naňho previedla právo nakladať ako vlastník, ale z dôvodu, že na základe dohody vyplývajúcej z Čl. VI. bodu 4. písmena b) Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.20218 išlo o prípady, kedy žalobca pre Laser Systems s.r.o. mal zabezpečiť prepravu tovaru. Avšak aj po poskytnutí ID kódu mohol s príslušným tovarom ďalej nakladať len Laser Systems s.r.o. na základe svojich zmluvných vzťahov (resp. zrejme jeho dodávatelia, o tom žalobca ale nemal žiadne informácie) a žalobca v danom momente iba zabezpečoval prepravu tovaru.
33. V prípade dodávok od spoločnosti L production s.r.o. všetky prepravy vykonával iný prepravca a žalobca nemal vôbec žiadny vplyv na odber tovaru zo skladu rafinérie OMV Lobau, na objednávanie prepravy, ani na jej priebeh.
34. Žalobca nebol v žiadnom vzťahu s prvotným dodávateľom pohonných hmôt, ani s inými skoršími dodávateľmi v reťazci, a ani si nemohol u nich priamo uplatňovať akýkoľvek nárok na tovar. Žalobca ani nemal nikdy vedomosť (správca dane opak nepreukázal) o tom, akí ďalší dodávatelia vstupujú do dodávateľského reťazca medzi prvotným dodávateľom a spoločnosťami Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o.
35. Žalobca nikdy neuhradil cenu tovaru predtým, ako bola začatá preprava, teda ID kód vôbec nebol generovaný v závislosti od úhrady žalobcu. Žalobca cenu tovaru uhradil vždy najskôr po tom, ako vozidlo (a s ním aj tovar) ukončil prepravu, teda až vtedy, keď už sa tovar nachádzal na území Slovenskej republiky (preukázané listinnými dôkazmi).
36. Žalobca namietal aj porušenie princípov právnej istoty a legitímnych očakávaní spočívajúcich v tom, že správca dane v obdobných prakticky identických prípadoch odpočítanie dane žalobcovi priznal (zdaňovacie obdobia september 2016, jún 2017, júl 2017, september 2017), doklady o tom predložil s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu.
37. Predmetom uvádzaných iných kontrol bolo vždy zisťovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom pre správne určenie dane nie je možné obísť ani preverenie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane, v rámci zisťovaní a kontrol správca dane preveroval okrem iného aj dodávateľské faktúry dodávateľa K2-trading, s.r.o., z ktorých si žalobca uplatňoval (podobne ako v posudzovanom prípade) odpočítanie DPH, teda predmetom preverovania správcu dane muselo byť aj to, či odpočítanie dane z týchto faktúr bolo oprávnené. Bez preverenia týchto skutočností by nemohol správca dane riadne vyhodnotiť, či výška daňovej povinnosti uvedená žalobcom v priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie bola správna. V prípade dodávateľa K2-trading, s.r.o. pritom išlo o dodávky tovaru výrobcu pohonných hmôt OMV z rafinérie v Lobau v Rakúsku rovnakým spôsobom, ako to bolo aj pri posudzovaných dodávkach od dodávateľa Laser Systems s.r.o.
38. Z týchto dôvodov nie je možné súhlasiť s tým, že by predmetom preverovania týchto obdobných daňových konaní bola iná situácia, ako v posudzovanom prípade. Napadnuté rozhodnutie je v časti týkajúcej sa tejto odvolacej námietky žalobcu v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z administratívnych spisov a je nedostatočne odôvodnené, pretože sa žalovaný podstatou tejto námietky vôbec nezaoberal.
39. Žalobca poukazoval tiež na to, že rozhodnutie žalovaného v obdobnej veci, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2017, súd rozsudkom č. k. 14S/104/2019 zo dňa 7.5.2020 zrušil spolu s rozhodnutím správcu dane.
40. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, okrem iného, že v danom prípade žalobca ako aj jeho deklarovaný dodávatelia mali vedomosť o tom, ako a kto bude reálne zabezpečovať prepravu, ako aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia, vzhľadom k tomu, že tovar bol prepravovaný priamo žalobcovi alebo jeho odberateľom. Za takýchto okolností miesto dodania v reťazci nemožno určiť bez zohľadnenia relevantných objektívnych
skutočností, ktoré boli známe dodávateľom a nadobúdateľovi - žalobcovi, a nemôže závisieť výlučne od posúdenia prvého dodania prvým dodávateľom, ktoré uskutočnil na základe nesprávnych informácií poskytnutých prvým nadobúdateľom v reťazci. Ak by bol prvý dodávateľ informovaný o tom, že tovar bude predtým, ako opustí členský štát dodania, opäť predaný inej osobe, bol by tento považovaný za zdaniteľnú osobu na účely platby DPH z tejto transakcie. Ak totiž tovar predtým, ako opustí členský štát dodania, predaný inej osobe, nie je možné hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou, ktoré by bolo oslobodené od dane v členskom štáte dodania, keďže ešte k fyzickej preprave tovaru nedošlo. Takýto prijatý záver nemôže ovplyvniť ani skutočnosť, že prvý dodávateľ nebol informovaný o tom, že prvý nadobúdateľ tovar ďalej predá ďalšiemu kupujúcemu pred akoukoľvek prepravou v rámci Spoločenstva a prvý nadobúdateľ predložil prvému dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH vydané členským štátom určenia prepravy v rámci Spoločenstva.
41. Z uvedeného je jednoznačné, že v danom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný vyhodnotili všetky zistené skutočnosti komplexne, vo vzájomných súvislostiach a v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj právom EÚ a teda rozhodnutia sú vecne správne. Vykonanou daňovou kontrolou bol dostatočne preverený pohyb a prepravu tovaru v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
42. V súvislosti s právom nakladať s tovarom ako vlastník žalovaný uvádza, že z výkladu Súdneho dvora EÚ vyplýva, že prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Nevyžaduje sa, aby strana, na ktorú bol majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo, aby jej bol fyzicky doručený, a ani prepravu tovaru nemožno považovať za rozhodujúcu na určenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť právnu situáciu daného tovaru, najmä rozhodnutie o jeho predaji (pozri napr. rozsudok C-401/18 vo veci Herst s. r. o., bod 36, 37, 38, C-414/17 AREX CZ, bod 75).
43. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov.
44. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný posudzovali moment prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice, zákona o DPH a judikatúry Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru.
45. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že skutkový stav nebol zistený správne a došlo k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu. Závery uvedené v odôvodnení žalovaného rozhodnutia sú vyvodené z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Závery sú formulované na základe presne identifikovaných dôkazov. Žalované ako aj prvostupňové rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom jednotlivé vymenované skutočnosti žalovaný vyhodnotil vo vzťahu k predmetu konania, o čom to-ktoré skutkové zistenie svedčí. Prvostupňový orgán vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, daňovú kontrolu vykonával v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Prvostupňový orgán vykonal dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku v súlade so zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku; záver ktorý vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Výsledky dokazovania bez pochybností nepreukazujú, že dodanie tovaru bolo uskutočnené tak, ako deklarujú sporné faktúry vo vzťahu k deklarovaným obchodom. Žalované ako aj prvostupňové rozhodnutie v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutí zakladá, v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi bol riadne zistený skutkový stav potrebný na rozhodnutie v danej veci.
46. Žalovaný opakovane uvádzal, že v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To zn., že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo preukázané v predmetnej veci u žalobcu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi.
47. Ide o implementáciu čl. 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov.
48. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní žalovaný uvádzal, že v každom daňovom konaní (v predmetnej daňovej kontrole, aj v konaniach, na ktoré poukazuje žalobca), je/bolo vykonané samostatné daňové konanie a zistené skutočnosti boli vyhodnotené poverenými zamestnancami v jednotlivých konaniach v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Zamestnanci daňového úradu vykonávajúci daňovú kontrolu a následné vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie jún 2018 nie sú viazaní vyhodnotením v predchádzajúcich daňových konaniach, pretože boli posudzované rôzne zdaňovacie obdobia, ktorých závery môžu byť odlišné. Žalovaný dodáva, že z dôvodu ochrany fiškálnych záujmov štátu a správneho určenia dane, správca dane je oprávnený uplatniť príslušné procesné postupy, ktoré upravuje daňový poriadok, aby bola zabezpečená správna aplikácia právnych predpisov aj na predchádzajúce zdaňovacie obdobia.
49. Odkaz žalobcu na Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019-166 zo dňa 07.05.2020 považuje žalovaný za predčasný, z dôvodu, že zo strany žalovaného bola proti predmetnému rozsudku podaná kasačná sťažnosť.
50. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok - SSP) :
1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
51. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
52. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
53. Podľa § 163 daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
54. Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul prítomného žalobcu, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomnom podaní, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
55. Podľa obsahu spisového materiálu prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 3.5.2021 konštatoval, okrem iného, že správny postup pri uplatňovaní režimu dane z pridanej hodnoty je u reťazových obchodov podmienený aplikáciou ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré definujú miesto dodania tovaru (§ 13 zákona o DPH). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane. Ustanovenie § 13 zákona o DPH definuje miesto dodania tovaru, ktoré je rozhodujúce pri vybratí dane. Predmetom dane je totiž dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Základným pravidlom pre určenie miesta dodania pre tovar je miesto, kde sa tovar nachádza v čase jeho dodania, ak ide o dodanie tovaru bez prepravy a ak ide o dodanie tovaru s prepravou alebo odoslaním, miesto dodania je miesto, kde sa začína preprava alebo odoslanie. V danom prípade nie je rozhodujúce, kto vykonáva prepravu. Môže to byť dodávateľ, odberateľ alebo tretia osoba na účet dodávateľa alebo odberateľa. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov § 13 ods. 1 písm. a) a c) upravuje miesto dodania tovaru v závislosti od toho, či je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, resp. bez odoslania alebo prepravy tovaru. Ak je dodanie tovaru spojené s jeho prepravou alebo odoslaním, potom miesto dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, potom miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Ak bol tovar predtým, ako opustil členský štát dodania, predaný inej osobe (od SP Consulting s.r.o. Bratislava pre Laser Systems s.r.o. Bratislava a od Lase Systems s.r.o., Bratislava pre HIRK spol. s r.o., Sereď), t. j. došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu, nie je možné v zmluvnom vzťahu SP Consulting s.r.o. Bratislava pre Laser Systems s.r.o. Bratislava hovoriť o dodaní tovaru s jeho prepravou. V takom prípade spoločnosť SP Consulting s.r.o. predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do SR a teda pri dodaní toho istého tovaru spoločnosťou pre Laser Systems s.r.o., Bratislava miesto dodania nebolo n území SR. Spoločnosť Laser Systems s.r.o. Bratislava tento tovar predala v Rakúsku a spoločnosť HIRK, spol. s r.o. Sereď ho doviezla svojimi automobilmi na územie SR. Až toto dodanie od spoločnosti Laser Systems s.r.o. Bratislava pre spoločnosť HIRK spol. sr.o. Sereď možno považovať za dodanie spojené s prepravou. Daňové subjekty SP Consulting s.r.o. Bratislava a Laser Systems s.r.o. Bratislava mali byť registrované pre daň z pridanej hodnoty v Rakúsku. Nakoľko dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce subjekty SP Consulting s.r.o. Bratislava a Laser Systems s.r.o. Bratislava predmetné PHM nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte na území Rakúskej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Pokiaľ (ktorémukoľvek) dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, vyplýva z toho, že jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnení odpočítanie dane (fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre). Dodanie tovaru (pohonných hmôt) medzi spoločnosťou Lase Systems s.r.o., Bratislava a spoločnosťou HIRK spol. s r.o., Sereď je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou tovarov), to znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Skutočnosť, že doprava je ďalej prefakturovaná samostatne nemá vplyv na posúdenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky. Pod reťazovým obchodom treba chápať dodanie toho istého tovaru, pričom vznikne viac dodávateľsko- odberateľských vzťahov, ale fyzická dodávka tovaru smeruje od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi. Ten istý tovar mení vlastnícke právo deklarovanými faktúrami dodávateľov, avšak jeho fyzická dodávka je len jedna. Čiže tovar je v reťazci dodávateľsko-odberateľských vzťahov s jedinou fyzickou prepravou.
Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je viazaná a spojená len s dodaním tovarov v tuzemsku, s ktorým je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov upravuje v predmetom ustanovení, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovarov v tuzemsku. V prípade predaja pohonných hmôt medzi Laser Systems s.r.o., Bratislava a HIRK spol. s r.o. Sereď správca dane konštatuje, že k dodaniu tovaru nedošlo na území Slovenskej republiky. Dodávateľskej spoločnosti Laser Systems s.r.o. Bratislava nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Deklarované dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Laser Systems s.r.o. Bratislava neboli predmetom dane v tuzemsku, t. j. neboli predmetom dane v Slovenskej republike v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a tak tuzemskému dodávateľovi Laser Systems s.r.o. Bratislava nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a daňový subjekt HIRK spol. s r.o. Sereď nemá právo uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
56. Obdobné závery prvostupňový správny orgán prijal v súvislosti s deklarovanými plneniami dodávateľom žalobcu L production s.r.o.
57. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 3.5.2021 konštatoval, že odvolacie námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Z predloženého administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u daňového subjektu správca dane skonštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH § 49 v nadväznosti na § 51. Podstatnou skutočnosťou bolo že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. K námietkam daňového subjektu týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena odvolací orgán uvádzal, že z vyjadrení daňového subjektu, ako aj z predložených dokladov vyplýva, že miestom dodania nebola Slovenská republika. Vecné dôvody napadnutého rozhodnutia zodpovedajú adekvátnej aplikácii ustanovení zákona o DPH, ktoré poukazujú na tzv. osobný charakter zdaniteľných obchodov pri DPH. Z dôkazov získaných správcom dane, ktoré je nutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, možno konštatovať, že daňový subjekt získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, teda nie v tuzemsku. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa § 19 ods. l zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník" vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce aby, došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako. vlastník, tak ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci u daňového subjektu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi. Ide o implementáciu čl. 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov. Zákon o DPH v § 8 definuje dodanie tovaru. ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník dňom dodania tovaru.
Podľa vyjadrení a dokladov predložených daňovým subjektom a získaných správcom dane vyplýva, že tovar bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru RAFF LAGER LÓBAU, A-1220 Wien na Slovensko priamo daňovému subjektu. Z uvedeného vyplýva, že ide o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme v rovnaký deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám alebo bola zabezpečená prepravnou spoločnosťou O.G. TRANS s.r,o. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dodávky ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže pre jesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Z vyššie uvedeného, z predložených dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb vyplýva, že daňový subjekt získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Podľa žalovaného nie je pravdou, že správca dane vôbec neposudzoval otázku, kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského štátu. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení daňového subjektu vyplýva, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou došlo v Rakúsku. Odvolávanie sa daňového subjektu na bod 35 rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019-166 zo dňa 07.05.2020. odvolací orgán považuje za predčasné, pretože uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave nie je konečným rozhodnutím v predmetnej veci a odvolací orgán zastáva názor, že správca dane sa jednoznačne vyjadril, kedy prešlo vlastnícke právo k tovaru na daňový subjekt. V rozsudku č. C-245/04 (EMAG Handel Eder OHG proti Finanzlandesdirektion für Karnten),ESD stanovil, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky za úhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby týkajúce sa toho istého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu týchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý predajca, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ- má právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy. Na základe uvedeného rozsudku možno konštatovať, že v prípade daňového subjektu ide o tzv. reťazový obchod medzi subjektmi. ktoré obchodovali s tým istým tovarom ktorý je predmetom len jediného pohybu tovaru od prvého dodávateľa k poslednému kupujúcemu. V rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava - z Lobau Rakúsko priamo daňového subjektu. Túto prepravuje je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase keď sa preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Ďalšie zmluvné vzťahy sa považujú za tzv. nepohyblivú dodávku kde miestom dodania tovaru je miesto kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Zo zistení správcu dane je zrejmé že preprava bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi daňovým subjektom a dodávateľmi Laser Systems s.r.o. a L production s.r.o. Uvedení dodávatelia nenadobudli tovar na území Slovenskej republiky, pretože im bol predaný ešte na území iného členského štátu bez prepravy. Miestom dodania tovaru pre daňový subjekt nebolo na území Slovenskej republiky, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. l zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Na daný prípad je aplikovateľný aj rozsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2018 vo veci AREX CZ a.s. C-414/17, v ktorom Súdny dvor rozhodol, že článok 2 ods. 1 písm. b) bod iii) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade existencie reťazca po sebe idúcich transakcií, ktoré viedli len k jednej preprave výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v rámci Spoločenstva v režime pozastavenia spotrebnej dane sa nadobudnutie uskutočnené osobou povinnou zaplatiť spotrebnú daň v členskom štáte určenia zásielky alebo prepravy týchto výrobkov, nemôže kvalifikovať ako nadobudnutie v rámci Spoločenstva podliehajúce dani z pridanej hodnoty podľa tohto ustanovenia, pokiaľ túto prepravu nemožno priradiť tomuto nadobudnutiu. Žalovaný zdôrazňoval, že daňový subjekt ako aj jeho deklarovaní dodávatelia mali vedomosť o tom, ako a kto bude zabezpečovať prepravu, ako aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia, vzhľadom k tomu, že príjemcom uvádzaným na hárkoch na zber údajov bol uvedený daňový subjekt. Ak totiž tovar predtým, ako opustí členský štát dodania, predaný inej osobe, nie je možné hovoriť o dodaní tovaru s
jeho prepravou, ktoré by bolo oslobodené od dane v členskom štáte dodania, pretože ešte k fyzickej preprave tovaru nedošlo.
58. Podľa zistenia súdu medzi účastníkmi v konaní neboli sporné, otázky skutkového charakteru týkajúce sa deklarovaných nadobudnutí pohonných hmôt žalobcom od dodávateľov L production s.r.o. a Laser Systems s.r.o. (teraz Lase Systems s.r.o. v likvidácii). Žalobca sám, hoci ako jeden z ním tvrdených dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovaného označil aj nedostatočnosť skutkových zistení orgánu verejnej správny na riadne posúdenie veci, nekonkretizoval, ktorú skutkovú okolnosť s významom pre rozhodnutie veci považuje za nie dostatočne objasnenú, ani nenamietal nevykonanie niektorého ním navrhnutého dôkazu či dôkazu, vykonanie ktorého by do úvahy prichádzalo bez návrhu kontrolovaného daňového subjektu.
59. Sporným zostalo posúdenie okamihu dodania tovaru ako doby kedy žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý, v súlade so súvisiacou právnou úpravou (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) žalobca a správne orgány oboch stupňov označili za otázku zásadného významu pre záver o existencii alebo neexistencii práva žalobcu na odpočítanie dane.
60. Napriek zásadnému významu tejto otázky správne orgány oboch stupňov v obsahu svojich rozhodnutí zrozumiteľne nevysvetlili, ako pri jej posudzovaní vyhodnotili zistené skutkové okolnosti, vrátane zistení týkajúcich sa realizovaných úhrad kúpnej ceny tovaru, zmluvných dojednaní vo vzťahu dodávateľ-odberateľ, ale aj konkrétnych úkonov žalobcu alebo tretej osoby pri realizovaní prepravy tovaru, a neozrejmili, v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou pre odôvodnenie rozhodnutia z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku (vzťahuje sa nepochybne primerane aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, s výnimkou rozhodnutia, ktorým sa vyhovuje odvolaniu), akými úvahami sa pri vyhodnocovaní dôkazov riadili.
61. Žalovaný síce v obsahu rozhodnutia uviedol, že z „dôkazov získaných správcom dane, ktoré je nutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti, možno konštatovať, že daňový subjekt získal právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, teda nie v tuzemskú“, a na inom mieste, že „z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení daňového subjektu vyplýva, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou došlo v Rakúsku“, ale bez toho, aby konkretizoval, z ktorých dôkazov, ktorých vyjadrení žalobcu, a akým spôsobom boli tieto dôkazy vyhodnotené.
62. Žalobca zdôvodňoval, že daňový subjekt a jeho dodávatelia mali vedomosť o tom, ako a kto bude reálne zabezpečovať prepravu ako aj úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia (?) vzhľadom k tomu, že príjemcom uvádzaným na hárkoch na zber údajov bol uvedený daňový subjekt, rovnako však bez ozrejmenia súvislostí s posudzovanou okolnosťou prípadu.
63. V súlade s názorom žalobcu je pritom potrebné za nedostatočne zrozumiteľné považovať aj vysvetlenie poskytnuté žalovaným v obsahu jeho rozhodnutia k námietke týkajúcej sa porušenia princípu právnej istoty v súvislosti s obdobnými obchodnými prípadmi, odpočítanie dane z ktorých mu správca dane v iných daňových obdobiach priznal.
64. Všeobecne možno súhlasiť s tým, že išlo o samostatné daňové konania a zistené skutočnosti boli vyhodnocované v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, čo však neposkytuje odpoveď na otázku, prečo správca dane zvolil v tomto prípade iný prístup ako v prípadoch obdobného charakteru (žalovaný nepoprel, že išlo k rovnaký spôsob obchodovania).
65. Princíp právnej istoty úzko súvisiaci s princípom legitímneho očakávania našiel svoje vyjadrenie v ustanovení § 2 ods. 5 správneho poriadku (aj keď sa na daňové konanie tento všeobecný podpis o správnom konaní nevzťahuje, princípy konania orgánu verejnej správy v ňom formulované platia aj pre daňové orgány) ako pravidlo, podľa ktorého majú správne orgány povinnosť dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Uplatnenie týchto princípov teda neznamená nemožnosť správneho orgánu rozhodnúť aj v obdobných prípadoch rozdielne, ale od správneho orgánu požaduje rozdielny spôsob rozhodnutia odôvodniť.
66. Pokiaľ pritom žalovaný rozdielny spôsob rozhodovania správcu dane vysvetľoval prakticky iba tým, že išlo o samostatné daňové konania so samostatným vyhodnocovaním zistených skutočností, tomuto „vysvetleniu“ chýba akákoľvek výpovedná hodnota vo vzťahu k tomu, aký je dôvod rozdielnosti prístupu daňového orgánu k posudzovaniu inak skutkovo podobných prípadov alebo v čom spočívajú prípadné rozdiely v jednotlivých konaniach odôvodňujúce rozdielny prístup.
67. Žalovaný tak v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytuje jasné odpovede na zásadné otázky daňového konania súvisiace so žalobcom uplatneným nárokom na odpočítanie dane a zrozumiteľné argumentácie k nie zjavne nedôvodným námietkam účastníka konania.
68. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, výsledkom ktorého po vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu musí byť rozhodnutie odôvodnené tak, aby po všetkých stránkach zodpovedalo ako všeobecným požiadavkám na jeho jasnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, tak aj požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku.
69. Vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave prípadných pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 6.11.2020.
70. Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
71. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
Podľa § 8 písm. a) v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. v znení zákona č. 9/2021 Z.z. lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú (v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.