Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-4523-2014.pdf
PDF · 98.25 KB
Case nature
Subarea
16Er/4523/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Volvo Group Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 9, Senec 903 01, IČO: 35 729 066, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát AK, so sídlom Vajnorská 20, Bratislava proti povinnému: Ľ. E., K.. XX.X.XXXX, O. D. XXX, S.H. - R., o vymoženie 655,16 Eur s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Václav Kuna, zastúpený náhradníkom JUDr. Peter Kuna, so sídlom Miletičova 20, Bratislava, pod č. EX 12227/2014, o námietkach oprávneného, takto
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 17.2.2020 pod č. EX 12227/2014 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 9. 7. 2014 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 110463*, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 7. 8. 2014, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Súdny exekútor prvotné poverenie na vykonanie exekúcie prevzal dňa 28.8.2014.
2. Dňa 24.3.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré boli podané v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Oprávnený odôvodnil námietky tým, že napadnuté zastavenie exekúcie je protiústavné, je retroaktívnym uplatňovaním zákona č. 233/20199 Z.z. na toto exekučné konanie, ktoré začalo mnoho rokov skôr ako vošiel do platnosti a účinnosti zákon č. 233/2019 Z.z. Napadnutým zastavením exekúcie bolo porušené základné právo oprávneného vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, bol porušený princíp právneho štátu čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a princíp právnej istoty, došlo k zásahu do základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený citoval nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 6/2016-61 zo dňa 30.1.2019. Podľa oprávneného je protiústavné nútiť oprávneného, aby opakovane podával návrh na vykonanie exekúcie, aby oprávnený platil paušálne trov exekúcie, ktoré pri dodržaní účinného Exekučného poriadku oprávnený nemusel platiť. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku a nie je vylúčené, že povinný sa skôr či neskôr zaradí do spoločnosti a zo svojich príjmov začne splácať pohľadávku. V danom prípade súdny exekútor blokuje majetok povinného avšak v dôsledku nutnosti čakať v poradí na uspokojenie veriteľov, ktorí majú prednosť v uspokojení ich pohľadávky a v dôsledku prieťahov a neefektívnosti v konaní došlo v rozhodnej dobe k vymoženiu aspoň časti pohľadávky. V tomto exekučnom konaní nebolo preukázaná nemajetnosť povinného ani vôľa oprávneného zastaviť toto exekučné konania, tak oprávneného nemožno zaväzovať k úhrade trov exekúcie.
4. Súdny exekútor sa k podaným námietkam vyjadril tak, že navrhuje námietky v plnom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnené, nakoľko sa nedotýkajú okolností, ktoré by spôsobovali zrušenie
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo by neboli naplnené dôvody zastavenia starej exekúcie v zmysle §2 zák. 233/2019 Z. z.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 17.2.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 12227/2014, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.
6. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
8. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
9. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
10. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
11. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
12. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
13. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
14. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
15. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
16. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
17. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
18. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
19. Podľa § 10 ods. 2 Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
20. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t.j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Ustanovenie § 2 ods. 1 ZoUNEK upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. marca 2017. Prvým a hlavným dôvodom zastavenia starej exekúcie je uplynutie rozhodnej doby, ak súčasne nejde o starú exekúciu uvedenú v odseku 2. Rozhodná doba je vymedzená na obdobie piatich rokov, ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Doručenie prvotného poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi (bez ohľadu na zmenu exekútora počas exekučného konania) je moment, ktorý je jednoznačne určiteľný tak z pohľadu súdu, ako aj z pohľadu exekútora. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie (§ 2 ods. 1) priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon, pričom ide o okolnosti uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK. Už samotný vznik vyššie uvedenej relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje), pričom zastavenie starej exekúcie deklaruje (potvrdzuje, osvedčuje a oznamuje) poverený súdny exekútor (§ 5 ods. 1) prostredníctvom upovedomenia o zastavení starej exekúcie.
21. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom poskytuje ZoUNEK oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok (§ 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK). Upovedomením v rozpore so zákonom je také upovedomenie, ktoré bolo vydané napr. predčasne, alebo napriek tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK. Stará exekúcia sa podľa ZoUNEK zastavuje zo zákona, ak vznikne niektorý z dôvodov jej zastavenia taxatívne vymedzených v § 2 ods. 1 ZoUNEK a v prípade zastavenia exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ak vo veci nie je daná niektorá z výnimiek zastavenia podľa §2 ods. 2 ZoUNEK (absolútne výnimky) alebo podľa § 4 ZoUNEK (relatívne výnimky).
22. Súdny exekútor v predmetnom konaní vydal dňa 17.2.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4
ZoUNEK). Na základe uvedeného v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK došlo dňa 1.1.2020 ex lege k zastaveniu predmetnej starej exekúcie.
23. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v režime zákona č. 233/2019 Z. z., súd skúma iba to, či bolo predmetné upovedomenie vydané v súlade s jednotlivými ustanoveniami citovaného zákona, a teda či uplynula rozhodná doba na zastavenie starej exekúcie alebo nastal iný dôvod, s ktorým zákon spája zastavenie exekúcie, či nie sú v exekučnej veci dané absolútne alebo relatívne výnimky zo zastavovania starých exekúcii, či upovedomenie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a podobne. Súd sa však v námietkovom konaní nezaoberá otázkou prípadnej účelnosti a efektivity vykonávania exekúcie zo strany súdneho exekútora.
24. Zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje možnosť podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel. V súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t.j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcii, ak mu oprávnený nepreukázal (neosvedčil) podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný a bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu a pôvodný exekútor je povinný takejto žiadosti vyhovieť a exekučný spis bezodkladne zaslať novému exekútorovi. V prípade, ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť.
25. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že
podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného.
26. Záverom súd dodáva, že exekučné konanie začaté do 31.03.2017 je ovládané dispozičným princípom. Dispozičný princíp sa prejavuje aj v tom, že oprávnený má právo zvoliť si exekútora, ktorému podá návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si tak sám vyberá exekútora, ktorý (podľa vedomostí oprávneného) najlepšie a najrýchlejšie zvládne vykonanie exekúcie. Oprávnený mohol kedykoľvek v priebehu exekučného konania zmeniť exekútora, a to aj bez uvedenia dôvodov návrhu na túto zmenu. Exekučný poriadok zároveň oprávnenému zakotvuje právo požiadať jedenkrát ročne bezodplatne o vyúčtovanie exekučného konania. Cieľom vyúčtovania exekučného konania je poskytnúť informácie o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky, o výške vymoženého plnenia, prípadne o zostatku dlžnej sumy.
27. Je tak možné konštatovať, že oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie nezbavuje povinnosti ďalej sledovať priebeh vykonávania exekúcie. Oprávnený mohol podnikať kroky voči súdnemu exekútorovi - žiadať o vyúčtovanie, podať návrh na zmenu exekútora. Využitím týchto zákonných prostriedkov mohol oprávnený do zastavenia exekúcie docieliť vymoženie pohľadávky v prípade, ak by dôvodom nevymoženia bola len nečinnosť súdneho exekútora. Súčasne je potrebné podotknúť, že zastavením exekúcie nedošlo k zániku pohľadávky a v prípade, ak má oprávnený za to, že povinný je majetný, môže si svoju pohľadávku (vrátane paušálnych trov exekúcie) uplatniť opätovným návrhom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného má súd za to, že skutočne došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, čo bolo deklarované napadnutým upovedomením o zastavení starej exekúcie.
28. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. SOho/52/2010). V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že. strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
29. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie oprávneného, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
30. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu, vydané v súlade so zákonom č. 233/2019, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 242 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (ust. § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (ust. § 240 Civilného sporového poriadku).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (ust. § 243 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (ust. § 244 Civilného sporového poriadku).
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (ust. § 245 Civilného sporového poriadku).