Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-782-2009.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/782/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: G. Z., D.. XX. XX. XXXX, H. A. O. Y. XXXX/XX, XXX XX N. N., v konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou: R. Z., D.. XX. XX. XXXX, H. A. O. Y. XXXX/XX, XXX XX N. N., proti povinnému: S. Z., D.. XX. XX. XXXX, H. A. X. Y. XXXX/XX, XXX XX N.Á. N., na vymoženie zročného výživného a bežného výživného s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Alena Bohovičová, Exekútorský úrad Banská Bystrica, ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 45/09, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti zročného výživného za obdobie od 01. 03. 2009 do 31. 05. 2009 vo výške 255,00 eur, bežného výživného vo výške 85,00 eur mesačne od 01. 06. 2009 do 30. 09. 2018 a v časti príslušenstva pohľadávky vo výške 22,00 eur zastavuje.
II. Súd exekúciu v časti prebiehajúcej na vymoženie bežného výživného vo výške 85,00 eur mesačne počnúc od 01. 02. 2014 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.
III. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1) Maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou dňa 11. 06. 2009 doručil súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky pozostávajúcej zo zročného výživného za obdobie od 01. 03. 2009 do 31. 05. 2009 vo výške 255,00 eur a bežného výživného na čas od 01. 06. 2009 vo výške 85,00 eur mesačne s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/23/2009-35 zo dňa 04. 03. 2009. Poverením č. 5601 048058 * zo dňa 15. 06. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú.
2) Súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že v priebehu exekučného konania došlo k vymoženiu sumy, ktorá bola predmetom vymáhania v časti zameškaného výživného, bežného výživného, príslušenstva a trov exekúcie vrátane DPH. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj skutočnosť, že exekúcie je vykonávaná už len na vymáhanie bežného výživného, ktoré je zo strany povinného hradené priamo k rukám zákonného zástupcu oprávneného, je možné predpokladať, že povinný bude aj naďalej bežné výživné platiť dobrovoľne priamo k rukám zákonného zástupcu oprávneného. Na základe vyššie uvedeného súdna exekútorka žiadala, aby súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie nežiadala rozhodnúť z dôvodu, že tieto boli povinným v priebehu konania uhradené.
3) Zákonná zástupkyňa (matka) oprávneného nesúhlasila so zastavením exekúcie z dôvodu obavy neplatenia výživného pravidelne a načas zo strany povinného.
4) Povinný, v podaní doručenom súdu dňa 13. 08. 2018, uviedol, že výživné uhrádza pravidelne každý mesiac vo výške 100,00 eur na účet matky oprávneného prostredníctvom Slovenskej sporiteľne. Dlh na výživnom nemá. Povinný zároveň súdu predložil dôkazy preukazujúce úhrady bežného výživného za mesiace apríl 2018 až september 2018.
5) Súd zistil, že v priebehu exekúcie došlo k zmene rozsudku, ktorý je exekučným titulom, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/39/2014-51 zo dňa 13. 05. 2014, právoplatným dňa 09. 07. 2014 a vykonateľným do bežného výživného dňa 23. 06. 2014 a do zročného výživného dňa 09. 07. 2014. Prvým výrokom uvedeného rozsudku došlo k zvýšeniu výživného na maloletého oprávneného zo sumy 85,00 eur mesačne na sumu 100,00 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 02. 2014. Druhým výrokom súd povolil povinnému (otcovi) zročné výživné za obdobie od 01. 02. 2014 do 13. 05. 2014 vo výške 45,00 eur splácať v mesačných splátkach po 15,00 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8) Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10) V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
11) V zmysle § 57 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
12) Podľa § 61b Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
13) Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie. (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
14) Súd po oboznámení sa s vyjadreniami zákonnej zástupkyne oprávneného, povinného a súdnej exekútorky ako aj s predloženými dôkazmi (potvrdeniami o zaplatení) považoval za preukázané, že po vydaní exekučného titulu došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom v časti zročného výživného vo výške 255,00 eur aj v časti bežného výživného vo výške 85,00 eur mesačne od 01. 06. 2009 do 30. 09. 2018 splnením. Taktiež bolo uhradené príslušenstvo vymáhanej pohľadávky (náklady oprávneného spojené s uplatnením pohľadávky vynaložené na overenie exekučného titulu 12,00 eur a na spísanie návrhu na vykonanie exekúcie 10,00 eur) aj trovy exekúcie. Uvedená skutočnosť je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzajúc z § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu v časti zročného výživného za obdobie od 01. 03. 2009 do 31. 05. 2009 vo výške 255,00 eur, bežného výživného vo výške 85,00 eur mesačne od 01. 06. 2009 do 30. 09. 2018 a v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky vo výške 22,00 eur zastavil.
15) Súd mal na základe vyššie uvedeného za preukázané, že exekúcia naďalej prebieha len na bežné výživné, ktoré povinný pravidelne a dobrovoľne hradí k rukám zákonnej zástupkyne maloletého oprávneného tak, ako mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o výchove a výžive maloletého dieťaťa (exekučný titul). Túto skutočnosť deklarovala aj súdna exekútorka, ktorá uviedla, že už nevykonáva exekúciu žiadnym spôsobom, pretože povinný výživné hradí priamo matke oprávneného. Navyše, právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/39/2014-51 zo dňa 13. 05. 2014 došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/23/2009-35 zo dňa 04. 03. 2009, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Oprávnený súdu zmenu exekučného titulu neoznámil, ani nepredložil rozsudok č. k. 32P/39/2014-51 zo dňa 13. 05. 2014. Exekúcia teda naďalej prebieha len na podklade rozsudku č. k. 31P/23/2009-35 zo dňa 04. 03. 2009, ktorý sa stal neúčinným v dôsledku jeho zmeny od 01. 02. 2014. Exekučný poriadok (v znení účinnom do 31. 10. 2013) neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné automaticky (t. j. bez toho, že by oprávnený navrhol vymáhanie zvýšeného výživného a pripojil by rozsudok o určení zvýšeného výživného) po zmene rozsudku o určení výživného (exekučného titulu) viesť exekúciu na vymoženie zvýšeného výživného. Tento stav súd vyhodnotil ako dôvod zakladajúci neprípustnosť predmetnej exekúcie. Z uvedených dôvodov súd exekúciu v časti prebiehajúcej na vymoženie bežného výživného vo výške 85,00 eur mesačne počnúc od 01. 02. 2014 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. b), g) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013)
16) Zastavenie predmetnej exekúcie prebiehajúcej len na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/23/2009-35 zo dňa 04. 03. 2009 nie je prekážkou pre prípadné podanie návrhu na vymoženie zvýšeného výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/39/2014-51 zo dňa 13. 05. 2014, ak povinný výživné nebude naďalej pravidelne, dobrovoľne a včas uhrádzať.
17) Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Súdna exekútorka si trovy exekúcie neuplatnila z dôvodu ich úhrady povinným v priebehu exekúcie, preto jej súd ich náhradu nepriznal. Tým nie sú dotknuté nároky súdnej exekútorky za výkon exekučnej činnosti pred zastavením exekúcie.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.