Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18T-113-2018.pdf
PDF · 82.01 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/113/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, sudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou, v trestnej veci obžalovanej: N. P., J.. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.01.2019 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Obžalovaná N. P., J.. XX.XX.XXXX I. X., Y. G. Ž. XX/XX, I. S.,
sa uznáva za vinnú, že
dňa 17. augusta 2018 v čase okolo 10:00 hod. v predajni spoločnosti Billa, s.r.o., Bratislava, na námestí Bélu Bartóka vo Veľkom Mederi, v okrese Dunajská Streda, si z regálov vložila do nákupného košíka rôzny tovar, následne na pokladničný pás z nákupného košíka vyložila len časť z vybraného tovaru, ktorý zaplatila, pričom v nákupnom košíku ponechala jedno balenie pečeného mäsa, vrecko zemiakov, jeden kroasant, štyri rožky a dva energetické nápoje v celkovej hodnote 10,60 eur a bez toho, aby za označený tovar tiež zaplatila, pokúsila sa predajňu opustiť, pri čom bola prichytená pracovníkom bezpečnostnej služby, čím poškodenému - spoločnosti Billa, s.r.o., Bratislava spôsobila škodu vo výške 10,60 eur, konala tak i napriek tomu, že za obdobný čin, právne kvalifikovaný ako priestupok proti majetku § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bola dňa 24.07.2018 v blokovom konaní vedenom pod sp. zn. H 0145918 - H 0145920 postihnutá pokutou vo výške 30,- eur,
teda
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacov postihnutá,
čím spáchala
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.
Za to jej súd ukladá:
Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/, § 38 odsek 2, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonávať trest povinnej práce osobne a vo voľnom čase bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 09.11.2018 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv 479/18/2201-8 na obžalovanú pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, spáchaného v štádiu dokonaného trestného činu, jedným páchateľom vo veci.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.01.2019 prijal vyhlásenie obžalovanej v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (§ 257 ods. 7 Trestného poriadku), že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a na všetky otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedala kladne. Súd preto vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, resp. náhrade škody, či ochrannom opatrení.
Obžalovaná N. P. uviedla, že je vydatá, má 4 deti, nepracuje, je na materskej dovolenke, najmladšie dieťa má 10 mesiacov. Motívom jej konania bolo, že malá začala plakať, že je hladná, že nič nemá. Nemala peniaze na jedlo. Svoje konanie veľmi ľutuje.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-642/VM- DS-2018 v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, resp. v rozsahu, aký bol potrebný na rozhodnutie vo veci.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mala obžalovaná evidovaný 1 priestupok (rok 2015) s blokovou pokutou 30,- eur za krádež šiat z kontajnera.
Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 7krát súdne trestaná (za majetkovú trestnú činnosť - krádeže, za volebnú korupciu, obmedzovanie osobnej slobody, marenie výkonu úradného rozhodnutia,...).
Podľa správy o povesti obžalovaná je vydatá, spolu s manželom vychovávajú 5 detí (syn K. podľa vyjadrenia obhajkyne zomrel), obžalovaná je pravdepodobne na materskej dovolenke, majetok nemá. Správa uvádza, že obžalovaná v mieste svojho nepožíva dobrú povesť. Nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Na základe vykonaného dokazovania, resp. najmä s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o svojej vine, považoval súd vinu obžalovanej za žalovaný skutok za jednoznačne preukázanú v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie.
Obžalovaná svojím protiprávnym konaním popísaným vo výroku rozsudku naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, keď si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá. Obžalovaná je plne trestnoprávne zodpovedným subjektom. Konala úmyselne, pričom vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie zákonom chránených záujmov spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Zákonom chráneným záujmom je v prejednávanej veci záujem štátu na ochrane súkromného vlastníctva, majetok iných.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 54 Trestného zákona trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20190101>, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a/ nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto, že mu v tejto dobe práca nebola určená, b/ vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby, c/ zdržiaval sa v cudzine, d/ bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.
Podľa ods. 3 trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa ods. 4 ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovanou, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a ich pomer, na osobu páchateľky, jej pomery a možnosti jej nápravy.
Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd obžalovanej trest povinnej práce podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na prejednávaný skutok, t. j. podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona. U obžalovanej bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznala a svoje spáchanie oľutovala a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 36 písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená. Pri ukladaní trestu potom súd postupoval podľa § 38 ods. 2 vzhľadom na rovnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Súd obžalovanej uložil trest povinnej práce v zmysle § 54 a nasl. Trestného zákona, keď takýto trest považoval za dostatočný vzhľadom na jej osobu a predchádzajúci život i s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu za zákonný a primeraný. U obžalovanej súd prihliadol predovšetkým na jej rodinnú situáciu, keď jej najmladšie dieťa ešte nemá ani jeden rok, je na matku trvalo odkázané a uloženie nepodmienečného trestu by negatívne zasiahlo celú rodinu obžalovanej. Je zrejmé, že obžalovaná nie je prvotrestanou osobou, avšak v danej konkrétnej veci a v momentálnej situácii by uloženie nepodmienečného trestu bolo v rozpore s § 34 ods. 3 Trestného zákona a nepodmienečný trest by mal vplyv predovšetkým na jej rodinu a blízke osoby. Obžalovaná nahradila spôsobenú škodu v plnom rozsahu, svoj skutok jednoznačne úprimne priznala a oľutovala v prípravnom konaní i pred súdom. Súd preto pristúpil k uloženiu alternatívneho trestu.
O náhrade škody súd nerozhodoval, lebo táto bola v celom rozsahu nahradená obžalovanou v prípravnom konaní..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého smeruje na Krajský súde v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po jeho vyhlásení. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).