Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/1649/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: B.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX A., zast.: JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlboká cesta 1719/4, 931 01 Šamorín, IČO: 51 338 602, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. F./ XX, 97X XX O. D., o vymoženie výživného s prísl., o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1649/2018 zo dňa 12. decembra 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1649/2018 zo dňa 12. decembra 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.11.2018, domáha od povinného vymoženia výživného na mal. dieťa na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8P/80/2012

- 38 zo dňa 03.07.2012.

2. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 12Ek/1649/2018 zo dňa 12. decembra 2018 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri vymáhaní pohľadávky výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca

- rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. V návrhu na vykonanie exekúcie bola ako osoba oprávnená uvedená matka, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené súd konajúci vyšším súdnym úradníkom pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku a nakoľko išlo o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku ohľadom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že vydané rozhodnutie je nesprávne a nezákonné. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu adresoval súdu opravu vád návrhu zo dňa 24.11.2018, kde v časti A) oprávnený uviedol správne maloleté dieťa a ako zákonného zástupcu uviedol matku. Týmto úkonom oprávnený v zastúpení právnym zástupcom odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica napriek uvedenému vydal uznesenie zo dňa 12.12.2018, ktorým návrh na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že v časti A) oprávnený bola uvedená matka ako zákonný zástupca namiesto maloletého dieťaťa. Takéto tvrdenie vyššieho súdneho úradníka v predmetnom uznesení je však nesprávne, nakoľko vady návrhu boli odstránené dňa 24.11.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že nie sú splnené dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnený žiada konajúci súd, aby vydané uznesenie zmenil tak, že návrhu na vykonanie exekúcie vyhovuje.

5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

13. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

14. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

15. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v rozsahu podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

18. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie výživného na základe exekučného titulu, a to rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8P/80/2012 - 38 zo dňa 03.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.2012. Predmetným rozsudkom (vo výroku III.) bola povinnému (v procesnej pozícii odporcu) uložená povinnosť platiť výživné na mal. dieťa mesačne v sume 500,- eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávneného (v procesnej pozícii navrhovateľa). V posudzovanej veci však nie je sporné, že v návrhu na vykonanie exekúcie nie je ako oprávnená osoba, ktorej svedčí hmotné právo z exekučného titulu, uvedené maloleté dieťa, ale jeho matka.

19. Vyšší súdny úradník v tejto súvislosti v bode 19. napadnutého uznesenia správne konštatoval, že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, takýto rodič je však len tzv. platobným miestom, pretože výživné je aj naďalej nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý ho zastupuje. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v danom prípade došlo zrejme k nesprávnemu pochopeniu postavenia matky v relevantných hmotno-právnych i procesno-právnych vzťahoch. Výživné nie je výsledkom realizácie právneho vzťahu, ktorého by matka detí bola subjektom v postavení oprávneného. Oprávneným z výživného podľa tretej časti prvej hlavy prvého oddielu zákona o rodine (§ 62 - § 65) sú výlučne deti. To sa potom odráža v rovine procesno-právnej tak, že aktívne vecne legitimovanými v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha zameškané výživné, sú len deti. Iba z dôvodu nedostatku spôsobilosti maloletých detí na procesno-právne úkony (teda nedostatku procesnej legitimácie) je potrebné, aby boli zastúpené rodičom, ktorý ich je oprávnený zastupovať. Vyšší súdny úradník preto správne konštatoval rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (bod 22. uznesenia), čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, pretože nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie. Aj keď sa teda súd nestotožnil s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého vyšší súdny úradník v danom prípade návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, použitie nesprávneho ustanovenia Exekučného poriadku v podanej sťažnosti oprávnený nenamietal. A keďže preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka, t.j. vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti, súd sa uvedeným bližšie nezaoberal.

20. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že oprávnený dňa 23.11.2018 odoslal na súd opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom na to určeného formulára, v zmysle ktorej ako oprávneného uviedol už maloleté dieťa, t.j. osobu, ktorá je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Oprava návrhu na vykonanie exekúcie totiž prichádza do úvahy postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, a to vtedy, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie čo do nejasnosti alebo neúplnosti označenia účastníkov konania spočíva v tom, ak je niektorý z identifikačných znakov použitý vadne (skomolene, s pisárskou chybou, vynechaním slova vo viacslovnom názve) a neúplne, ak niektorý z týchto znakov v návrhu chýba. Avšak označenie subjektu, ktorému neprislúcha právo z exekučného titulu, nemožno považovať za nejasnosť alebo neúplnosť návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 52 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu nepovažuje súd výzvu súdu, konajúceho vyšším súdnym úradníkom, na odstránenie vád návrhu zo dňa 22.11.20018 za účelnú. Navyše akceptovaním predmetnej opravy návrhu na vykonanie exekúcie by došlo k zámene účastníkov konania (účelom práve tohto inštitútu bola konvalidácia nedostatku vecnej legitimácie účastníka), ktorý inštitút Exekučný poriadok nepozná (zmena osoby oprávnenej v exekučnom konaní prichádza do úvahy len postupom podľa § 36 a nasl. Exekučného poriadku). Zmenu v okruhu účastníkov konania vykonaním tzv. zámeny účastníkov bolo možné vykonať len postupom podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). S účinnosťou od 01.07.2016 však OSP nahradil CSP, ktorý však už inštitút zámeny účastníkov konania nepozná, čo zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie "pokračovaním" pôvodného sporu.

21. Keďže oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1649/2018 zo dňa 12. decembra 2018, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.