Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-11-2017.pdf
PDF · 89.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-11Er/11/2017
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti povinnému: O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zorou Ferdinandy, Exekútorský úrad so sídlom Štefánikova 6, 040 01 Košice, pod č. EX 1484/2016, o vymoženie 1.172,78 € s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 11Er/11/2017-37 zo dňa 27. 9. 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie vo výroku, ktorým súd námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel, m e n í tak, že námietkam povinného proti exekúcii v časti prevyšujúcej sumu 1.022,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.222,32 € od 1. 6. 2009 do 4. 2. 2011, zo sumy 1.218,78 € od 5. 2. 2011 do 4. 4. 2011, zo sumy 1.213,78 € od 5. 4. 2011 do 6. 10. 2011, zo sumy 1.198,78 € od 7. 10. 2011 do 4. 11. 2011, zo sumy 1.183,78 € od 5. 11. 2011 do 5. 12. 2011, zo sumy 1.168,78 € od 6. 12. 2011 do 4. 1. 2012, zo sumy 1.153,78 € od 5. 1. 2012 do 3. 2. 2012, zo sumy 1.138,78 € od 4. 2. 2012 do 5. 3. 2012, zo sumy 1.123,78 € od 6. 3. 2012 do 13. 4. 2012, zo sumy 1.108,78 € od 14. 4. 2012 do 4. 6. 2012, zo sumy 1.093,78 € od 5. 6. 2012 do 17. 7. 2012, zo sumy 1.078,78 € od 18. 7. 2012 do 10. 9. 2013, zo sumy 1.063,78 € od 11. 9. 2013 do 20. 1. 2015, zo sumy 1.048,78 € od 21. 1. 2015 do 17. 2. 2015, zo sumy 1.033,78 € od 18. 2. 2015 do 17. 3. 2015, zo sumy 1.022,78 € od 18. 3. 2015 do zaplatenia, trov základného konania 171,25 € a trov exekúcie v y h o v u j e .
II. Sťažnosť povinného proti výroku uznesenia, ktorým bol návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietnutý, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že povinný vo svojich námietkach uviedol, že oprávneným neboli započítané všetky jeho úhrady, ale len úhrady vo výške 41,00 €, hoci on oprávnenému zaplatil o 150 € viac. Zároveň požiadal o čiastočné zastavenie exekúcie čo do výšky 150,00 € a o úpravu úrokov z omeškania. Súd však po preskúmaní námietok povinného zistil, že všetky úhrady, ktoré povinný uviedol, boli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené. Úhrady spolu vo výške 150 € boli započítané na úhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom, ktoré sú v exekučnom konaní vymáhané vo výške 97,75 €. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/93/2011 bola oprávnenému priznaná náhrada trov konania pred súdom vo výške 321,25 €, pozostávajúca zo súdneho poplatku vo výške 73,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 247,75 €. Po odpočítaní sumy 150,00 € sa v exekučnom konaní správne vymáha náhrada trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom vo výške 97,75 €. Zvyšné úhrady vo výške 41,00 € boli zohľadnená pri výpočte neuhradenej istiny, ktorá sa vymáha vo výške 1.172,78 € (1.213,78 € - 41,00 €), ako aj pri úrokoch z omeškania, ktoré sú po započítaní jednotlivých splátok
vymáhané od 21. 1. 2015 do 17. 2. 2015 zo sumy 1.198,78 €, od 18. 2. 2015 do 17. 3. 2015 zo sumy 1,183,78 € a od 18. 3. 2015 do zaplatenia zo sumy 1.172,78 €. Vzhľadom k uvedenému súd námietkam povinného nevyhovel a zamietol aj návrh na čiastočné zastavenie exekúcie čo do sumy 150,00 €.
2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť s odôvodnením, že v zmysle § 556 ods. 2 (správne má byť § 566 ods. 2 - poznámka súdu) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") v spojení s § 121 ods. 3 OZ, pri čiastočnom splnení peňažného dlhu, o čom v jeho prípade rozhodne šlo, sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a až následne potom na úroky, resp. príslušenstvo pohľadávky, kam patria aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, teda aj trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté uznesenie súdu zmeniť a jeho námietkam proti exekúcii, ako aj návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, vyhovieť.
3. Oprávnený vo vyjadreniu k sťažnosti povinného poukázal na obsah svojho žalobného návrhu v základnom konaní, v ktorom žiadal, aby žalovaný (povinný) uhradil dlžnú sumu na účet žalobcu (oprávneného) vedený v ING Bank N. V. a len trovy právneho zastúpenia žiadal uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu (oprávneného). Predmetný žalobný návrh bol v priebehu základného konania žalovanému (povinnému) doručený, preto má oprávnený za to, že povinný mal vedomosť o tom, kam mal svoj dlh plniť. Ďalej uviedol, že Občiansky súdny poriadok, účinný v čase vydania exekučného titulu, neupravoval v žiadnom svojom ustanovení povinnosť uvádzať vo výroku súdneho rozhodnutia bližšie špecifikované údaje k plneniu priznaného dlhu. Z tohto dôvodu mal oprávnený za to, že v prípade, ak súd v rozsudku uviedol číslo bankového účtu spolu s variabilným symbolom právneho zástupcu žalobcu (oprávneného), neznamenalo to, že by mal byť celý dlh uhradený v prospech právneho zástupcu žalobcu (oprávneného). Z dôvodu, že povinný začal vykonávať mesačné úhrady na účet právneho zástupcu žalobcu (oprávneného) a nie priamo v prospech účtu žalobcu (oprávneného), ktorý bol uvedený v žalobnom návrhu, oprávnený nesúhlasil s názorom povinného, že by boli čiastočné úhrady započítané v rozpore s vôľou povinného.
4. Povinný v stanovisku k vyjadreniu oprávneného uviedol, že exekučným titulom mu súd uložil povinnosť uhradiť celú pohľadávku na presne špecifikovaný účet právneho zástupcu oprávneného. Skutočnosť, že číslo bankového účtu oprávnenému nebolo premietnuté do výroku rozhodnutia, by mu nemala byť na škodu. On totiž plnil len to, čo mu súd prikázal. Ak by plnil na iný bankový účet, bolo by reálne, že by oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že povinný nerešpektoval rozhodnutie súdu a neplnil splátky riadne a včas. Vzhľadom k uvedenému na obsahu svojej sťažnosti zotrval.
5. Súd prvej inštancie po preskúmaní napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je čiastočne dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 50 ods. 1 prvá a druhé veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej len "EP"), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
8. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 5 EP).
9. Podľa § 566 ods. 1 a 2 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
10. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).
11. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
12. Ako už bolo uvedené vyššie, sťažnosťou napadnutým uznesením súd nevyhovel námietkam povinného proti exekúcii a zamietol aj jeho návrh na čiastočné zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinným poukázané platby na úhradu pohľadávky z exekučného titulu boli oprávneným započítané v plnej výške a správnym spôsobom. V podanej sťažnosti povinný uvedený záver spochybnil, keď uviedol, že pri čiastočnom splnení peňažného dlhu, o čom v jeho prípade rozhodne šlo, sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a až následne potom na úroky, resp. príslušenstvo pohľadávky, a to s poukazom na § 566 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 3 OZ a ďalej, že pohľadávku oprávneného plnil spôsobom, aký vyplýva z exekučného titulu.
13. K uvedenému považuje súd za potrebné v prvom rade uviesť, že platná právna úprava ako aj právna teória robí rozdiel medzi "čiastkovým" plnením a plnením "čiastočným". O tzv. čiastkové plnenie sa jedná v prípade, kedy je záväzok podľa dohody strán, zo zákona alebo rozhodnutia súdu prípadne iného štátneho orgánu rozdelený na niekoľko relatívne samostatných zreteľne oddelených plnení, ktorých splatnosť (väčšinou postupne) nastáva samostatne (napr. plnenie dlhu v dojednaných splátkach alebo plnenie v splátkach na základe výroku súdneho rozhodnutia). Naproti tomu o čiastočné plnenie ide vtedy, ak dlžník poskytne veriteľovi na splnenie svojho záväzku len časť predmetu plnenia bez toho, aby takéto rozdelenie plnenia vyplývalo z dohody, zo zákona alebo z rozhodnutia súdu prípadne iného štátneho orgánu (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/5227/2009 zo dňa 30.08.2011, či Števček M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, Str. 1991). V prvom rade je teda potrebné uviesť, že pokiaľ bolo povinnému v exekučnom titule umožnené uhradiť dlžnú pohľadávku v mesačných splátkach po 15 €, povinným realizované plnenie takto určených splátok nepredstavuje čiastočné plnenie peňažného dlhu (tak, ako ho má na mysli § 566 OZ), ale ide o jeho čiastkové plnenie, tak ako ho predpokladá napr. § 53, § 521, či § 565 OZ.
14. Občiansky zákonník (a ani Občiansky súdny poriadok, na základe ktorého § 160 bola povinnému možnosť pohľadávku uhrádzať v splátkach uložená) nemá osobitné ustanovenia o spôsobe započítania čiastkových plnení (v zmysle aká časť splátky má byť pripísaná na istinu, aká na úroky, na sankcie za porušenie zmluvných povinností prípadne na iné účely), keď ust. § 566 OZ pojednáva len o spôsobe započítania čiastočných plnení. Otázku započítania čiastkových plnení je možné nepochybne riešiť dohodou zmluvných strán (napr. pri uzatváraní zmluvy, z ktorej povinnosti má dlžník plniť v splátkach). To však nie je dobre možné vtedy, ak možnosť úhrady pohľadávky v splátkach vyplýva z autoritatívneho súdneho rozhodnutia, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Preto podľa názoru súdu je cestou analogie legis (§ 853 ods. 1 OZ) potrebné na spôsob započítania čiastkových plnení (povolených splátok pohľadávky priznanej právoplatným súdnym rozhodnutím) aplikovať ustanovenie § 566 ods. 2 OZ, ktoré podľa názoru súdu upravuje vzťah obsahom a účelom najbližší, a to započítanie čiastočného plnenia (k uvedenému pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/464/2013 z 16.10.2013).
15. Z už vyššie citovaného ust. ods. 2 § 566 OZ vyplýva, že v prípade, ak dlžník poskytuje veriteľovi čiastočné plnenie, má v prvom rade možnosť určiť, ako bude toto jeho čiastočné plnenie započítané. V prípade, že dlžník neurčí inak, uplatní sa dispozitívna úprava, v zmysle ktorej sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky. Hoci predmetné ustanovenie nepojednáva výslovne aj o iných zložkách príslušenstva pohľadávky (a to o úrokoch z omeškania, poplatku z omeškania a nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky), podľa názoru súdu, opierajúcom sa aj o závery vyslovené doktrínou (napr. Števček M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, Str. 1994, kde sa uvádza, že : "nedostatkom aktuálnej normatívy § 566 ods. 2 je opomenutie iných zložiek príslušenstva okrem úrokov, a to úrokov z omeškania, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tieto nároky veriteľa v zásade nemôžu, v priamom rozpore so znením zákona, predstihnúť istinu a úroky a zaniknúť bez ďalšieho plnením započítaným prednostne na im zodpovedajúce sumy. Pri čiastočnom peňažnom
plnení teda zaniká istina pohľadávky a následne jej príslušenstvo, v rámci ktorého prednostne zanikajú úroky. Zvyšná časť plnenia sa započíta na zostatok príslušenstva až po uspokojení úrokov.", či Fekete I.: Občianky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 1659, v zmysle ktorého "úroky z omeškania a ďalšie príslušenstvo sa zrejme započítavajú až na treťom mieste") však citované ustanovenie jednoznačne vyjadruje vôľu zákonodarcu vo vzťahoch, na ktoré sa Občiansky zákonník vzťahuje, vychádzať pri započítaní z prednosti započítania na istinu pred započítaním na príslušenstvo pohľadávky a v prípade započítavania len na príslušenstvo pohľadávky z priority započítavania na úroky, všetko okrem prípadu, ak by dlžník prejavil svoju vôľu, že mieni úhradu dlhu použiť na úhradu príslušenstva.
16. Ďalej preto súd zameral svoju pozornosť na zisťovanie, či povinný vôľu svojimi splátkami uhrádzať najskôr náklady spojené s úhradou pohľadávky a až potom jej istinu, prejavil. Podľa názoru súdu však zo samotnej skutočnosti, že povinný začal pohľadávku z exekučného titulu uhrádzať na účet právneho zástupcu žalobcu (oprávneného), jeho vôľu uhrádzať najskôr príslušenstvo pohľadávky (konkrétne náklady spojené s uplatnením pohľadávky) vyvodiť nemožno. V prejednávanej veci povinný pristúpil k úhrade judikovanej pohľadávky spôsobom, aký vyplýva z exekučného titulu, t. j. v splátkach po 15 € mesačne na účet právneho zástupcu oprávneného, čo vo vyjadrení k sťažnosti, ako aj vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii, uviedol aj samotný oprávnený. Na uvedený účet pohľadávku uhrádzal až do okamihu, kým bol listom oprávneného požiadaný, aby ďalšie splátky uhrádzal priamo na účet oprávneného (viď. prvá strana vyjadrenia oprávneného k námietkam povinného proti exekúcii). Povinný tak plnil svoju povinnosť z exekučného titulu spôsobom, ktorý z exekučného titulu vyplýva a až na výslovnú žiadosť oprávneného spôsob splnenia dlhu zmenil. Z uvedeného, ako aj zo skutočnosti, že nie žalobný návrh v základom konaní, ale súdne rozhodnutie, nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda aj záväznosť voči stranám sporu, potom nemožno v žiadnom prípade vyvodiť úmysel povinného plniť svoj dlh v splátkach na účet právneho zástupcu oprávneného z dôvodu, že mienil uhrádzať v prvom rade trovy základného konania. Naopak, z vyššie uvedených skutočností, ako aj zo samotnej skutočnosti, že povinný aj v súčasnosti trvá na započítaní jeho platieb výlučne na istinu, možno vyvodiť, že mienil uhrádzať svoju pohľadávku z exekučného titulu spôsobom, ktorý bol v exekučnom titule uvedený (t. j. v splátkach po 15 € mesačne na účet právneho zástupcu oprávneného) a následne po tom, ako mu bola doručená žiadosť oprávneného o zmenu účtu, na ktorý má povinný tieto splátky uhrádzať, na účet, ktorý oprávnený uviedol. Povinný tak vo vzťahu k splátkam, ktoré uhrádzal v období od 6. 10. 2011 do 17. 3. 2015 svoju vôľu, akým spôsobom sa majú započítavať, v čase, keď tieto splátky uhrádzal, neprejavil. Vzhľadom k uvedenému je potrebné súhlasiť s názorom povinného, že s poukazom na § 566 ods. 2 OZ a pri absencii prejavu vôle povinného k tomu, ako sa majú jeho splátky započítavať, mal oprávnený tieto úhrady v celkovej výške 191 € (150 € + 41 €) započítať v plnom rozsahu na istinu, a pokiaľ tak čo do sumy 150 € neurobil (túto započítal na úhradu trov základného konania, čo malo priamy vplyv aj na výšku uplatňovaných úrokov z omeškania), v exekúcii toho času vymáha voči povinnému aj časť pohľadávky, ktorá ešte pred začatím exekúcie dobrovoľným plnením (solúciou) zanikla.
17. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým sa námietkam povinného nevyhovelo, s poukazom na § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") zmenil tak, že námietkam povinného proti exekúcii v časti prevyšujúcej sumu 1.022,78 € (1.172,78 - 150) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.222,32 € od 1. 6. 2009 do 4. 2. 2011, zo sumy 1.218,78 € od 5. 2. 2011 do 4. 4. 2011, zo sumy 1.213,78 € od 5. 4. 2011 do 6. 10. 2011, zo sumy 1.198,78 € od 7. 10. 2011 do 4. 11. 2011, zo sumy 1.183,78 € od 5. 11. 2011 do 5. 12. 2011, zo sumy 1.168,78 € od 6. 12. 2011 do 4. 1. 2012, zo sumy 1.153,78 € od 5. 1. 2012 do 3. 2. 2012, zo sumy 1.138,78 € od 4. 2. 2012 do 5. 3. 2012, zo sumy 1.123,78 € od 6. 3. 2012 do 13. 4. 2012, zo sumy 1.108,78 € od 14. 4. 2012 do 4. 6. 2012, zo sumy 1.093,78 € od 5. 6. 2012 do 17. 7. 2012, zo sumy 1.078,78 € od 18. 7. 2012 do 10. 9. 2013, zo sumy 1.063,78 € od 11. 9. 2013 do 20. 1. 2015, zo sumy 1.048,78 € od 21. 1. 2015 do 17. 2. 2015, zo sumy 1.033,78 € od 18. 2. 2015 do 17. 3. 2015, zo sumy 1.022,78 € od 18. 3. 2015 do zaplatenia, trov základného konania 171,25 € a trov exekúcie vyhovuje.
18. Pokiaľ sa jedná o návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie z rovnakého titulu, tomuto nebolo možné v tejto fáze konania vyhovieť, nakoľko z § 50 ods. 5 EP vyplýva, že súd môže exekúciu (čiastočne) zastaviť až potom, čo rozhodnutie, ktorým sa námietkam (čiastočne) vyhovelo nadobudne právoplatnosť. Preto súd sťažnosť povinného proti výroku, ktorým bol návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietnutý, s poukazom na § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti výroku I tohto rozhodnutia j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Veľký Krtíš.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Proti výroku II tohto rozhodnutia odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .