Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-64-2018.pdf
PDF · 120.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/64/2018
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci žalobkyne: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XXX, zastúpená Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, sídlo Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., IČO: 50 361 368, sídlo Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, za účasti zamestnávateľa žalobkyne: Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, IČO: 00 648 124, sídlo Úzka 49, 982 01 Tornaľa, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Zamestnávateľovi žalobkyne: Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb, IČO: 00 648 124, sídlo Úzka 49, 982 01 Tornaľa, ukladá povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 1301752607 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej neukladá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33,- Eur na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa podala dňa 30.11.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č.. uzatvorenej dňa 06.08.2007 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Domáhala sa tiež uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne, ktorého účasť v konaní bližšie neodôvodnila, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy a navrhla, aby jej súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa názoru žalobkyne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je aj neplatná pre neurčité vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, dohoda o zrážkach zo mzdy so žalobkyňou nebola vopred individuálne dojednaná, musela ju akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by jej úver poskytnutý nebol, ide o formulárovú zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Dohoda odkazuje na obchodné podmienky, ktoré žalobkyni poskytnuté neboli, spísaná je miniatúrnym písmom. Výška poskytnutého úveru bola 50.000,- Sk, pričom podľa listu žalovaného zo dňa 19.10.2018, žalovaný požaduje zaplatiť ešte 5.163,32 Eur. Žalobou vo veci samej sa žalobkyňa mienila domáhať určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy resp. určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vydania prípadne vzniknutého bezdôvodného obohatenia. 2.Pred rozhodnutím o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručil podaný návrh žalovanému, ktorý sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 15.12.2018 tak,
že žalobkyňa doteraz uhradila celkovo 1.295,50 Eur, výška celkových nákladov úveru je okrem iného spôsobená aj zaokrúhľovaním na celé eurá, ohľadom priebehu uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaný poukázal na ustanovenia obchodných podmienok, podľa ktorých po akceptácii zmluvy bankou banka po podpise klienta doplní do zmluvy údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami, uzatvorenie zmluvy žalobkyňa odsúhlasila telefonicky a následným čerpaním úveru. Nárok na zaplatenie dlhu voči žalobkyni si žalovaný neuplatňuje v súdnom ani v rozhodcovskom konaní, situáciu sa žalovaný snažil riešiť predovšetkým mimosúdne. Žalobný petit podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa žalovaného nevykonateľný, pričom podľa jeho názoru podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tzv. „konzumuje vec samu“ a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, podanie žaloby vo veci samej by len zbytočne zvyšovalo trovy konania. 3.K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.12.2018 tak, že právo žalovaného na vymoženie 5.163,32 Eur je už premlčané, keďže posledná splátka úveru zo strany žalobkyne bola zaplatená 19.11.2009, preto namieta aj premlčanie svojho záväzku. 4.Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom listín predložených žalobkyňou a žalovaným: predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, zmluva o úvere, obchodné podmienky, aktuálny stav úveru, kalkulačka pre výpočet RPMN, na základe čoho mal osvedčené nasledovné skutočnosti: 5.Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník mienili uzatvoriť zmluvu o úvere, podľa obsahu ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 50.000,- Sk s úrokom 23 % ročne. Poskytnutý úver mala žalobkyňa splatiť v hotovostných 50 mesačných splátkach po 1.579,- Sk mesačne so splatnosťou k 21. dňu v mesiaci od 21.09.2007 do 21.10.2011, bez poistenia, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 500,- Sk. V zmluve je uvedené, že žalobkyňa by mala zaplatiť celkovú výšku nákladov 29.438,49 Sk s RPMN 26,26 %. Súčet všetkých 50 splátok po 1.579,- Sk predstavuje celkovú výšku nákladov 78.950,- Sk, s poplatkom za poskytnutie úveru 500,- Sk spolu 79.450,- Sk t.j. výška nákladov úveru predstavuje 29.450,- Sk teda o 11,51 Sk viac ako je uvedené v zmluve o úvere. Zmluva o úvere v časti [3] bode [4] obsahuje dojednanie, podľa ktorého žalobkyňa a Poštová banka, a.s. uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Podľa bodu 4.8 obchodných podmienok, klient udeľuje banke súhlas na predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta. 6.Na základe písomného vyjadrenia žalovaného, ako aj na základe skutočností známych súdu z jeho predchádzajúcej úradnej činnosti v konaní o žalobách na základe podobne uzatvorených zmlúv o úvere, v spojení s predmetnou zmluvou o úvere vyplýva, že žalobkyňa vyplnila formulár návrhu zmluvy pripravený Poštovou bankou, a.s. v časti [1] a [2], v ktorom žalobkyňa uviedla svoje osobné údaje, výšku požadovaného úveru 50.000,- Sk, dobu splácania 50 mesiacov, že splácať úver bude v hotovosti a v hotovosti žiada aj o jeho poskytnutie. Takto vyplnený formulár žalobkyňa podpísala dňa 02.08.2007 a predložila banke potrebné dokumenty. Ak banka upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, úrokovej sadzby alebo dĺžky doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi. Poštová banka, a.s. po posúdení schopnosti žalobkyne splácať úver v zmluve na vopred vyhradené miesto v časti [3] vyplnila údaje o výške poskytnutého úveru, výške splátok, výške nákladov úveru, dátume prvej a poslednej splátky, počte splátok a dni ich splatnosti, o úroku a RPMN, pričom banka takto doplnený text zmluvy podpísala dňa 06.08.2007. Takto písomne vyhotovený text zmluvy už neobsahuje žiadny ďalší písomný súhlas žalobkyne s poskytnutím úveru za bankou stanovených podmienok a to ani priamo na zmluve ani na žiadnej inej samostatnej listine. 7.Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.02.2010 vyplýva, že žalobkyňa zaplatila splátky úveru od 18.09.2007 do 19.11.2009 v celkovej sume 1.295,50 Eur, ďalšie splátky úveru už žalobkyňa nezaplatila. Žalobkyňa je zamestnancom Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Tornali, ktorý bol žalovaným dňa 29.10.2018 vyzvaný na vykonávanie zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej vymoženie pohľadávky proti žalobkyni zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 06.08.2007 medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, pohľadávka z ktorej sa stala majetkom žalovaného, ktorý eviduje dlh voči žalobkyni vo výške 5.163,32 Eur. Do rozhodnutia súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu nie je známe, či prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni zamestnávateľom vykonaná nejaká zrážka zo mzdy. Právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa medzi účastníkmi konania nie je sporné. 8.Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 73 Exekučného poriadku, zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je prípustné vykonávať len v prípade, ak s tým povinný súhlasí. Ustanovenie § 70 tým nie je dotknuté. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 9.Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch ho možno nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, druhým je potreba zabezpečiť exekúciu, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje exekúcia, do doby, než (spravidla) súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Okrem toho musí byť aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jeho navrhovateľ musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. 10.K otázke všeobecnej prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy v prípade spotrebiteľských záväzkov s pohľadu ich možnej neprijateľnosti resp. neplatnosti, považuje súd prvej inštancie za potrebné úvodom uviesť, že uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neplatnú alebo neprijateľnú zmluvnú podmienku len preto, že je obsiahnutá priamo v texte uzatvorenej zmluvy alebo menším písmom a pod., keďže úprava textu predmetnej dohody je porovnateľná s ostatným obsahom zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v tomto prípade obsahom len rozsiahlejších všeobecných zmluvných podmienok, ale je priamo súčasťou textu neveľkej zmluvy o úvere v rozsahu jednej strany formátu A4. Takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy preto nemohla ujsť pozornosti žalobkyne a nemožno ju považovať za individuálne nedojednanú, keďže v prípade nesúhlasu žalobkyne mohla žalobkyňa zmluvu ako celok odmietnuť uzatvoriť. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy pritom obsahuje aj dostatočne určité vymedzenie zabezpečeného záväzku odkazom na uzatvorenú zmluvu o úvere. Vo všeobecnosti pritom dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená v Občianskom zákonníku ako právom aprobovaný osobitný inštitút zabezpečenia zmluvných záväzkov a preto už z tohto dôvodu nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Inými slovami povedané, právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy a jej predložením platiteľovi mzdy nemožno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže nejde o konštrukciu, ktorá by bola vytvorená uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy, ale o konštrukciu, ktorú vytvára zákon; následky vytvorené zákonom nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Prípustnosť a prijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva aj z ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., pretože aj toto ustanovenie (napriek svojej direktívnej formulácii v úvode) len upravuje osobitné formálne a obsahové náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch nad rámec všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (stanovením formy osobitnej listiny, povinného poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia, a možnosti jej odmietnutia). Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v tejto veci pritom ešte nemožno aplikovať, pretože podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. sa toto ustanovenie na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014 nepožije (zmluva o úvere s dohodou o zrážkach zo mzdy mala byť v tomto prípade uzatvorená ešte v roku 2007). 11.Ako predbežnou otázkou pre rozhodnutie vo veci sa súd zaoberal najskôr tým, aké záväzky vznikli žalobkyni zo zmluvy o úvere a či je tu nejaký dôvod, pre ktorý by vymáhanie prípadných nárokov žalovaného zo zmluvy o úvere voči žalobkyni prostredníctvom zrážok zo mzdy mohlo odporovať právu. 12.Listinnými dôkazmi mal súd osvedčené, že Poštová banka, a.s. a žalobkyňa mienili uzatvoriť úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Súd mal osvedčené, že zmluva o úvere medzi Poštovou bankou, a.s. a žalobkyňou nebola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme z dôvodu, že žalobkyňa dňa 02.08.2007 podpísala návrh zmluvy o úvere, ktorým žiadala poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk s možnosťou splácať úver 50 mesiacov, následne po posúdení schopnosti žalobkyne splácať úver banka dňa 06.08.2007 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých bol úver žalobkyni poskytnutý (výška istiny, úroku, počet a výška splátok a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalobkyňou takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a počet splátok (bez konkretizácie najmä výškou splátok a pod.). Keďže je veľmi zásadný rozdiel v podobe splatenia úveru vo výške 50.000,- Sk v 50 splátkach po 1.579,- Sk a v 50 splátkach po 2.000,- Sk Eur alebo 2.500,- Sk mesačne, bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalobkyne podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahovalo aj iné ako žalobkyňou žiadané podmienky najmä v časti týkajúcej sa výšky splátok úveru. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalobkyňa (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle účastníkov uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na dvoch obsahovo zhodných listinách. Bankou modifikované zmluvné podmienky neboli žalobkyňou písomne prijaté, pričom konkludentné čerpanie úveru (ani iný spôsob súhlasu - napr. v telefonickom rozhovore) nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe účastníkov, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Preto úverová zmluva, ktorú mienili uzatvoriť Poštová banka, a.s. a žalobkyňa je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. pre nedostatok písomnej formy neplatná (zhodne napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/29/2018 zo dňa 18.10.2018, pričom neskôr platný zákon č. 129/2010 Z. z. už tento nedostatok sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatnosťou poskytnutého úveru, ktorá však má rovnaké dôsledky ako neplatnosť zmluvy o úvere). Na základe neplatnej zmluvy je žalobkyňa povinná vrátiť iba istinu poskytnutého úveru v rozsahu 50.000,- Sk t.j. 1.659,70 Eur, z ktorej zaplatila v splátkach celkom sumu 1.295,50 Eur naposledy splátkou zaplatenou 19.11.2009 a svojmu veriteľovi tak dlhuje ešte 364,20 Eur istiny poskytnutého úveru. Žiadne iné záväzky žalobkyne z takto neplatne uzatvorenej zmluvy o úvere nevznikli. Ak je neplatná zmluva o úvere ako hlavný záväzkový vzťah, potom sú neplatné aj všetky akcesorické a subsidiárne záväzky žalobkyne - najmä sú neplatné všetky právne prostriedky zabezpečenia úveru ako napr. uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. 13.Záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi istinu poskytnutého úveru ako bezdôvodné obohatenie nemá zmluvou ani zákonom stanovenú splatnosť, splatným sa preto stáva podľa § 563 Občianskeho zákonníka na výzvu veriteľa. Ak je záväzok splatný podľa § 563 Občianskeho zákonníka na výzvu veriteľa, potom premlčaniu podlieha už samotné právo veriteľa požiadať dlžníka o splnenie záväzku. Toto svoje právo môže veriteľ využiť prvýkrát už v deň, kedy sa dozvie o tom, že k bezdôvodnému obohateniu dlžníka došlo. V prípade, ak bezdôvodným obohatením je záväzok (v tomto prípade spotrebiteľa) vrátiť istinu poskytnutého úveru podľa neplatne uzatvorenej zmluvy, premlčacia lehota plynie odo dňa poskytnutia plnenia (vyplatenia istiny úveru) dlžníkovi, pretože už v tomto okamihu môže veriteľ žiadať jeho vrátenie. Veriteľ vyplatil žalobkyni úver v roku 2007, právo žiadať o jeho vrátenie sa preto premlčalo už v roku 2009 (v občianskoprávnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote) resp. v roku 2010 (v občianskoprávnej trojročnej objektívnej premlčacej lehote) alebo v roku 2011 (pri aplikácii všeobecnej štvorročnej obchodnoprávnej premlčacej lehoty). Aj keby uzatvorená zmluva o úvere bola platným právnym úkonom, posledná splátka úveru podľa zmluvy mala byť splatná dňa 21.10.2011, premlčacia lehota zmluvných záväzkov žalobkyne by tak uplynula v roku 2014 (všeobecná občianskoprávna trojročná) resp. v roku 2015 (všeobecná štvorročná obchodnoprávna). Žalobkyňa preto namieta premlčanie záväzku dôvodne; námietka premlčania hlavného záväzku pritom má dôsledky v podobe oslabenia práva veriteľa zánikom nároku veriteľa na vymoženie nezaplateného zvyšku istiny úveru a jeho príslušenstva (napr. zákonné úroky z omeškania). K prerušeniu plynutia premlčacej lehoty dochádza len uplatnením práva na súde (všeobecnom alebo rozhodcovskom), žalovaný však uviedol, že nárok na zaplatenie dlhu proti žalobkyni neuplatňuje v žiadnom súdnom ani rozhodcovskom konaní. Všetky záväzky žalobkyne z predmetnej zmluvy o úvere sú preto premlčané a to pri akomkoľvek do úvahy prichádzajúcom alternatívnom posúdení platnosti resp. neplatnosti zmluvy o úvere a aplikácii občianskoprávneho resp. obchodnoprávneho režimu premlčania (z dôvodu nezaťažovania rozsahu odôvodnenia tohto uznesenia zbytočne obsiahlymi výkladmi v tomto smere súd prvej inštancie len odkazuje na svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. 5C/225/2015, z alternatívnych názorov napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2014 alebo rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/230/2015, všetko dostupné na internete). 14.Listinnými dôkazmi mal teda súd prvej inštancie osvedčené skutočnosti dávajúce dostatočný podklad pre právny záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu neplatnosti hlavného - zabezpečeného záväzku, pričom všetky záväzky žalobkyne zo zmluvy o úvere aj z bezdôvodného obohatenia žalobkyne získaného plnením z neplatnej zmluvy sú už premlčané. Za tohto stavu žalovaný prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy vymáha záväzky, pri ktorých nárok veriteľa na ich vymoženie premlčaním zanikol (časť istiny úveru v rozsahu 364,20 Eur), resp. záväzky, na zaplatenie ktorých veriteľ nemá vôbec právo (zvyšok vyčísleného dlhu v rozsahu presahujúcom istinu poskytnutého úveru, najmä úroky alebo poplatky a pod.). Vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohôd je po zneužívaní rozhodcovského konania, zmeniek a podobne ďalším sofistikovaným nástrojom poskytovateľov úverov pri vymáhaní ich domnelých pohľadávok, ktorého hlavným cieľom nie je zabezpečenie vymoženia pohľadávky, ale predovšetkým vyhnutie sa súdnemu rozhodovaniu, ktorého predmetom by bolo preskúmanie oprávnenosti pohľadávky. Vykonávaním zrážok zo mzdy podľa uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy by tak žalobkyni vznikla škoda vymožením záväzku, k zaplateniu ktorého žalobkyňa nie je povinná a sama vôľu splniť tieto záväzky nemá. Preto je dôvodné a potrebné dočasne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným neodkladným opatrením. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Pri zachovaní totožnosti predmetu konania súd z navrhovaného výroku vypustil slovné spojenie „uzatvorenej dňa 06.08.2007“, keďže podľa osvedčeného skutkového stavu k uzatvoreniu zmluvy o úvere v písomnej forme nedošlo a konkrétny deň uzatvorenia zmluvy v inej forme (napr. ústne) osvedčený nebol. Takto formulovaný výrok je vykonateľný, pretože ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorá je vymáhateľná exekučne podľa § 192 Exekučného poriadku ukladaním pokút až do sumy 30.000,- Eur. 15.Žalobkyňa v podanom návrhu uviedla ako účastníka konania aj svojho zamestnávateľa, ktorého účasť v konaní však bližšie neodôvodnila. Zamestnávateľ žalobkyne, ak nie je sám žalobcom alebo žalovaným, mohol by sa konania zúčastniť ako tzv. intervenient, ktorého účasť v konaní však nevzniká tým, že účastník konania uvedie v návrhu aj osobu, ktorá by mala v konaní vystupovať ako intervenient, ale účastník intervenientovi oznamuje vedený spor a intervenient následne sám rozhodne o svojom vstupe do konania (§ 86 CSP). Do rozhodnutia o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo súdu doručené oznámenie zamestnávateľa žalobkyne, že sa rozhodol vstúpiť do tohto konania, preto so zamestnávateľom žalobkyne súd nekonal ako s intervenientom. Intervenientovi navyše aj v prípade jeho účasti v konaní nemožno rozhodnutím súdu uložiť žiadnu povinnosť a to ani hmotnoprávnu (vo veci samej) ani procesnú (intervenientovi môže vzniknúť iba právo na náhradu trov konania). V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy teoreticky iba možnosť uloženia povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania, čo výslovne upravoval § 76 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016. Súčasne platný CSP podobné ustanovenie neobsahuje, pričom dôvodová správa tejto otázke nevenuje žiadnu pozornosť, z toho však nemožno usudzovať, že za účinnosti CSP by už nebolo možné uložiť povinnosť neodkladným opatrením aj inej osobe ako účastníkovi konania, keďže tomu nebráni výslovná právna úprava (skôr ide o ďalšiu z mnohých skrytých aj otvorených medzier platného CSP). Preto súd zamestnávateľa žalobkyne posúdil len ako inú osobu ako účastníka konania, ktorej možno uložiť povinnosť neodkladným opatrením, ak to možno spravodlivo žiadať. Takejto osobe možno uložiť povinnosť neodkladným opatrením iba vtedy, ak je uložená nejaká povinnosť priamo účastníkovi a ak je to nutné pre splnenie povinnosti takto uloženej účastníkovi. Takejto osobe je možné uložiť iba taký druh povinnosti, ktorý nepredpokladá plnenie, ale predstavuje len povinnosť súčinnosti pri plnení povinnosti uloženej účastníkovi konania (napr. v prípade uloženia povinnosti účastníkovi konania nenakladať s účtom v banke možno uložiť banke ako tretej osobe povinnosť nevyplácať peniaze z účtu účastníka v banke alebo s peniazmi inak nakladať). Tretia osoba sa v tomto prípade stáva účastníkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia v okamihu, keď jej bude súdom uložená povinnosť neodkladným opatrením (uznesenie Vrchního soudu Praha sp. zn. 7 Cmo 1/2016 zo dňa 18.02.2016), a má tiež právo odvolať sa proti uzneseniu súdu o nariadení neodkladného opatrenia v tej časti, ktorá sa jej týka. 16.Zrážky zo mzdy možno vykonávať len v rozsahu ako pri výkone rozhodnutia a len v rozsahu oprávnenej zabezpečenej pohľadávky. Ustanovenia hmotného práva upravujúce dohodu o zrážkach zo mzdy neobsahujú žiadne ďalšie podmienky výkonu práva veriteľa na zrážky zo mzdy ani možnosti a spôsoby jeho prípadného ukončenia. V takejto situácii nie je jedinou obranou žalobkyne to, že podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Jej možnou obranou je aj to, že svojmu zamestnávateľovi
oznámi, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú alebo že jej dlh voči žalovanému zanikol. Zamestnávateľ je oprávnený aj sám bez súdneho rozhodnutia postupovať tak, že na základe vlastného posúdenia nevykoná zrážku zo mzdy požadovanú veriteľom zamestnanca, keďže jeho povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy voči veriteľovi je kvalitatívne rovnakou povinnosť ako riadne svojmu zamestnávateľovi vyplácať mzdu len v rozsahu oprávnených zrážok. Je preto aj povinnosťou zamestnávateľa zvážiť oprávnenosť vykonávaných zrážok, keďže táto jeho povinnosť je v konflikte s kvalitatívne rovnakou povinnosťou spočívajúcou v riadnej výplate mzdy zamestnancovi. Z pohľadu zamestnávateľa žalobkyne pritom vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody (pri ktorých oprávnenosť ich vykonávania nebola súdom preskúmaná) nie je kvalitatívne rovnakou povinnosťou ako vykonávanie exekučných zrážok zo mzdy na základe vykonateľného exekučného titulu. Povinnosť vykonávať zrážky si veriteľ môže vynútiť samostatnou žalobou na splnenie povinnosti, ktorou sa proti zamestnávateľovi môže domáhať povinnosti vykonávať zrážky. Obdobne sa zamestnanec - dlžník môže proti zamestnávateľovi domáhať toho, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy. V situácii, ak už dochádza k vykonávaniu zrážok zo mzdy, resp. ich vykonávanie zamestnávateľom žalobkyne na základe žiadosti veriteľa bezprostredne hrozí, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu neplatnosti hlavného - zabezpečeného záväzku, a všetky záväzky žalobkyne zo zmluvy o úvere aj z bezdôvodného obohatenia žalobkyne získaného plnením z neplatnej zmluvy sú už premlčané, by zamestnávateľ prípadným vykonávaním zrážok zo mzdy postupoval protiprávne. Za tohto stavu, keď súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, zamestnávateľovi žalobkyne ako súčinnosť pri plnení tejto povinnosti žalovaného súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. 17.Právnym posúdením listinnými dôkazmi osvedčeného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie okrem iného aj k právnemu záveru o premlčaní všetkých záväzkov žalobkyne zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Za tohto skutkového a právneho stavu by uloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy resp. o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať práva z dohody o zrážkach zo mzdy, bolo nadbytočným rozmnožovaním súdnych sporov a na takto podanej žalobe by preto ani nebol daný potrebný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP, na použitie ktorého odkazuje aj § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018. Do rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo zistené, či žalobkyni bola vykonaná zrážka zo mzdy jej zamestnávateľom. Preto súd žalobkyni neukladal ani povinnosť podať žalobu o vydanie (zaplatenie) bezdôvodného obohatenia, ktorým by navyše bolo iba plnenie presahujúce istinu poskytnutého úveru (t.j. nad chýbajúcich 364,20 Eur), keďže splnenie premlčaného záväzku bezdôvodným obohatením nie je, hoci by bolo dosiahnuté prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Z týchto dôvodov súd žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil. 18.Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP), žalovaný je preto povinný počnúc od doručenia tohto uznesenia ustúpiť od začatého vykonávania zrážok zo mzdy a zdržať sa ich ďalšieho vykonávania na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, bez ohľadu na prípadné podanie odvolania proti tomuto uzneseniu. Aj zamestnávateľ žalobkyne je povinný počnúc od doručenia tohto uznesenia nevykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne. 19.Teória o tzv. konzumpcii veci samej nariadením neodkladného opatrenia je vážnym omylom slovenskej teórie procesného práva, ktorý z historického a komparatívneho hľadiska nemá obdobu v žiadnom inom čase a priestore. Výrok nariadeného neodkladného opatrenia možno sformulovať rovnako ako rozhodnutie vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP) a v niektorých prípadoch nariadenie neodkladného opatrenia môže znamenať aj to, že neodkladné opatrenie bude jediným a posledným rozhodnutím o spornej otázke a bude tak dosiahnutá tzv. trvalá úprava pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP). Rozhodnutie o neodkladnom opatrení však nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie vo veci samej už z dôvodu, že nie je vydané na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu, ale iba na základe skutočností predbežne osvedčených spravidla listinnými dôkazmi; dokazovaním zistený skutkový stav sa však môže od stavu predbežne osvedčeného v rôznej miere odlišovať. Preto aj v prípade, ak je neodkladné opatrenie formulované ako rozhodnutie vo veci samej, nie je spôsobilé rozhodnutie vo veci samej nahradiť alebo dokonca vytvoriť prekážku veci rozhodnutej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je len spôsobilé predísť konaniu vo veci samej v tom zmysle, že ak poskytne účastníkom konania vo výroku a v odôvodnení dostatočne skutkovo a právne argumentačne podložené odpovede na sporné otázky, účastníci konania stratia záujem ďalej sa o svoje domnelé práva súdiť v riadnom súdnom konaní. Dosiahnutie tohto cieľa vyžaduje použitie kontradiktórneho prístupu aj v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia (v prípadoch, kde je to z procesno-taktického hľadiska vhodné), preto súd podaný návrh doručoval pred rozhodnutím žalovanému na vyjadrenie so zámerom nechať aj žalovanému priestor pre sformulovanie procesnej obrany, a tak listinnými dôkazmi osvedčený skutkový stav čo najviac priblížiť skutočnému skutkovému stavu (ktorý by bol neskôr zistený dokazovaním v riadnom súdnom konaní) a identifikovať a rozhodnutím o neodkladnom opatrení predbežne vyriešiť medzi účastníkmi sporné skutkové a právne otázky. 20.Súd nemusí určiť presnú dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia (arg. „môže“ v § 330 ods. 1 CSP), preto vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré má potenciál zabrániť ďalším žalobám zo strany oboch účastníkov konania, keďže žalobkyni súd navrhovanú povinnosť podať žalobu neuložil a nie je ani predpoklad, že by žalovaný svoje premlčané právo mienil uplatniť žalobou na súde, súd neobmedzil čas trvania nariadeného neodkladného opatrenia. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia bude žalovaný povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a teda k narušeniu ohrozeného postavenia žalobkyne nedôjde. To však účastníkom konania nebráni uplatňovať resp. brániť svoje práva na súde podaním žaloby v riadnom súdnom konaní. 21.Vo všeobecnosti pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení aj napriek absentujúcej úprave v CSP aj naďalej platí pravidlo pôvodne obsiahnuté v § 145 OSP, podľa ktorého náhrada trov konania o predbežnom opatrení je súčasťou trov konania o žalobe vo veci samej; o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej alebo v priebehu konania) tak súd samostatne spravidla nerozhoduje. V prípade ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnutý, návrh súd spravidla nedoručuje žalovanému (§ 331 ods. 1 CSP) a žalovanému tak spravidla žiadne trovy konania ani vzniknúť nemôžu, pričom v takom prípade by žalobcovi nárok na náhradu trov konania už pre neúspech nevznikol. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia potom (s výnimkou predpokladu dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami, ktorého naplnenie však je nie vždy možné) nutne nasleduje konanie vo veci samej, ktorého výsledok je rozhodujúci aj pre nárok procesných strán na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, pretože by bolo nezmyselné, aby napr. v konaní vo veci samej neúspešnému žalobcovi malo vzniknúť právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení predbežnej a iba dočasnej povahy. Pre náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak platí ustanovenie § 252 CSP, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu vzniknú a teda žalobkyňa aj žalovaný platia svoje trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sami, pričom prípadný nárok na ich náhradu je nutne závislý od výsledku nasledujúceho konania vo veci samej. 22.V predmetnej veci však ako už bolo uvedené aj vyššie, súd žalobkyni neukladal povinnosť podať žalobu vo veci samej, a nemožno ani predpokladať, že by racionálne postupujúci žalovaný svoje premlčané právo mienil uplatniť žalobou na súde, preto je vysoko dôvodným práve predpoklad, že nariadeným neodkladným opatrením bude dosiahnutá už zmienená trvalá úprava pomerov medzi stranami (takto napokon navrhoval postupovať aj žalovaný). Preto za tejto procesnej situácie rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, vychádzajúc z predpokladu, že nebude nasledovať ďalšie konanie, v ktorom by mohlo byť rozhodnuté aj o trovách konania o tomto neodkladnom opatrení. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v zmysle § 255 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v podstatnej časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, a o uloženie povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne nevykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov; neúspešná bola žalobkyňa len v pomerne nepatrnej a nepodstatnej časti o uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej, ktorej uloženie navyše závisí od úvahy súdu. Platné CSP už priamo výslovne nerozlišuje neúspech iba v nepatrnej časti, ako tomu bolo podľa § 142 ods. 3 OSP, priznať strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP) však nevylučuje stanoviť tento pomer bez prihliadania na neúspech v nepatrnej časti predmetu konania, pretože nemá žiadny praktický zmysel určovať pomerný neúspech účastníka konania iba v nepatrnej časti (spravidla zamietnutie časti úroku z omeškania alebo inak nevýznamnej časti predmetu konania). Aj toto je jeden z prípadov, v ktorých medzerovitá a neúplná konštrukcia CSP vyžaduje doplnenie, ktoré nemožno efektívne previesť inak ako pomocou už zrušeného OSP resp. v širšom zmysle použitím historického a komparatívneho výkladu, pričom na nepatrný neúspech účastníka konania okrem § 142 ods. 3 OSP pamätal nielen § 129 ods. 3 zákona č. 142/1950 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ale už aj § 43 rakúskeho civilného súdneho poriadku z roku 1895 platný doteraz. Preto o trovách konania vo vzájomnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách konania vo vzájomnom vzťahu medzi žalobkyňou resp. žalovaným a zamestnávateľom žalobkyne súd nerozhodoval, pretože zamestnávateľ žalobkyne sa účastníkom tohto konania stane až nariadením neodkladného opatrenia, pričom zamestnávateľovi žalobkyne doposiaľ žiadne trovy konania
nevznikli a rešpektovaním nariadeného neodkladného opatrenia už z povahy veci mu žiadne ďalšie procesné náklady ani vzniknúť nemôžu. 23.Žalobkyňa je osobne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. Keďže súd podanému návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v podstatnej časti vyhovel, podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal súd zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur podľa položky č. 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov žalovaného, ktorý bol v konaní v podstatnej časti neúspešný, na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).