Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/103/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: R., proti povinnému: I., o vymoženie 2.845,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. apríla 2018, č.k. 9Er/2184/2017-34, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. námietky povinného proti exekúcii zamietol a výrokom II. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom § 243h ods. 1, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom zo dňa 31.03.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 2.845,76 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 8C/7/2013-130 zo dňa 21.08.2014 a právoplatné a vykonateľné Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/187/2015-158 zo dňa 29.04.2015. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi I.. O. T., G.. udelené súdom prvej inštancie dňa 27.07.2017. Poverený súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08.08.2017, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 16.08.2017. Právny zástupca povinného podal v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii, a to elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 28.08.2017. V námietkach uviedol, že povinný osobne v priebehu rokov 2014, 2015 a 2016 kontaktoval telefonicky oprávneného R. a žiadal o oznámenie údajov k vykonávaniu úhrad splátok po 50,- eur mesačne uložených mu súdom. Pracovníci oprávneného však neposkytli povinnému žiadané údaje. Nedostatok súčinnosti oprávneného navodil stav straty priznanej výhody splátok povinného. Povinný by sa nedostal do omeškania so žiadnou splátkou a nebol by teda ani stratil výhodu splátok priznanú mu exekučným titulom, pokiaľ by mu oprávnený bol poskytol požadované údaje k úhrade, a teda by neexistovali podmienky na podanie návrhu na exekúciu v tejto veci. Právny zástupca povinného namietal tiež skutočnosť, či oprávnený je vlastníkom pohľadávky, ktorej uspokojenia sa domáha v tomto exekučnom konaní. Poukazoval na to, že prvotným veriteľom pohľadávky vymáhanej v tomto konaní bola D.., pre ktorú ako bankovú inštitúciu platili presne stanovené zákonné požiadavky v súvislosti s postupovaním jej pohľadávok na tretie osoby, nemajúce postavenie bankového domu. Mal za to, že pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách a taktiež aj k porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka, a v takom prípade je nutné posudzovať postúpenie pohľadávky ako neplatný právny úkon. Neprípustnosť exekúcie a súčasne rozpor s verejným poriadkom nachádza jednak v tom, že oprávnený svojim nesprávnym postupom vyvolal stav straty výhody splátok na strane povinného a súčasne nie je preukázané, že oprávnený je vlastníkom pohľadávky. Vychádzajúc zo skutkových zistení v exekúcii a citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii v celosti zamietol ako nedôvodné. Dôvodil, že povinný môže v námietkach uvádzať len skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Povinný však vo svojich námietkach proti exekúcii, žiadne takéto skutočnosti neuvádza. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010). Základným predpokladom uznania námietok za dôvodné tak je, aby išlo o skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Taktiež súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, teda do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu ( v tomto prípade vzniku právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 8C/7/2013-130 zo dňa 21.08.2014 a právoplatného a vykonateľného Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/187/2015-158 zo dňa 29.04.2015). Povinný mal možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii nie je opravným prostriedkom voči vydanému právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu. Zo spisu vedeného na tamojšom súde pod sp.zn. 8C/7/2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 8C/7/2013-130 zo dňa 21.08.2014 a Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/187/2015-158 zo dňa 29.04.2015 boli doručené do vlastných rúk právnemu zástupcovi povinného dňa 29.09.2014 a dňa 16.06.2015. Zo spisu vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 8C/7/2013 má súd prvej inštancie ďalej preukázané, že povinný disponoval potrebnými údajmi na vykonávanie úhrad, nakoľko boli súčasťou písomností adresovaných povinnému (Oznámenie o postúpení pohľadávky, Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a Pokus o zmier) a Návrhu na začatie konania, ktorého fotokópia spolu s prílohami bola doručená právnemu zástupcovi povinného dňa 05.04.2013. Súd prvej inštancie má navyše za preukázané, že povinný žiadnym spôsobom nevyužil možnosti podania opravného prostriedku voči rozsudku, ktorý je exekučným titulom, a teda sa touto cestou nepokúsil zvrátiť účinnosť exekučného titulu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Jednoznačnou skutočnosťou tak naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a preto oprávnenný v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov námietkam nevyhovel a návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, zamietol.

2. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) (nesprávne skutkové a právne závery). Zastával názor, že aj v štádiu exekučného konania je potrebné skúmať, či je v postavení oprávneného skutočný vlastník peňažného nároku, alebo sa jedná o osobu, ktorá vlastníkom tvrdeného nároku nie je a v takom prípade v prospech takejto osoby nemôže byť vykonaný nútený výkon peňažného plnenia. Poukázal na skutočnosť, že prvotným veriteľom pohľadávky bola D., pre ktorú ako bankovú inštitúciu platili presne stanovené zákonné požiadavky v súvislosti s postupovaním jej pohľadávok na tretie osoby, nemajúce postavenie bankového domu. Mal za to, že pri postúpení pohľadávky došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a taktiež aj k porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka, a v takom prípade je nutné posudzovať postúpenie pohľadávky ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Povinný v priebehu rokov 2014, 2015 a 2016 kontaktoval telefonicky oprávneného R.. a žiadal o oznámenie údajov k vykonávaniu úhrad splátok po 50,- eur mesačne uložených mu súdom. Pracovníci oprávneného však neposkytli povinnému žiadané údaje. Nedostatok súčinnosti oprávneného navodil stav straty priznanej výhody splátok povinného. Povinný by sa nedostal do omeškania so žiadnou splátkou a nebol by teda ani stratil výhodu splátok priznanú mu exekučným titulom, pokiaľ by mu oprávnený bol poskytol požadované údaje k úhrade, a teda by neexistovali podmienky na podanie návrhu na exekúciu v tejto veci. Neprípustnosť exekúcie a súčasne rozpor s verejným poriadkom nachádza jednak v tom, že oprávnený svojim nesprávnym postupom vyvolal stav straty výhody splátok na strane povinného a súčasne nie je preukázané, že oprávnený je vlastníkom pohľadávky. Namietal teda materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Odvolaciemu súdu navrhoval, aby uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (výroku II.) zmenil tak, že súd návrhu povinného vyhovie a exekúciu zastaví. Tiež navrhoval, aby odvolací súd povinnosť náhrady trov exekúcie uložil oprávnenému a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj súdom odvolacím.

3. Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, navrhoval uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (výroku II.) potvrdiť.

4. Povinný v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že exekučný súd by aj v tomto štádiu mal podrobiť ex offo súdnej kontrole nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv aj v exekučnom konaní. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, rozsudky Súdneho dvora vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26, vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti (výrok I.) je právoplatné, keďže suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo.

9. Súd prvej inštancie svojim uznesením odvolaním dotknutou časťou (výrok II.) zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (za súčasného rozhodnutia o nevyhovení jeho námietkam proti exekúcii) dôvodiac, že povinný nepreukázal, ale ani netvrdil skutočnosti, odôvodňujúce zánik vymáhaného nároku, či brániace vymáhateľnosti nároku, alebo v konečnom dôsledku okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule, teda skutočnosti ktoré by boli spôsobilé k záveru o dôvodnosti zastavenia exekúcie, s tým, že predpokladom spôsobilosti k takémuto záveru samozrejme je, že nastali až po vzniku exekučného titulu (§ 57 ods. 1, 2 EP).

10. Povinný v odvolaní prostredníctvom identických skutočností ako pred súdom prvej inštancie namietal nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu dôvodiac, že oprávnený, vymáhajúci právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím priznanú mu pohľadávku, nie je jej vlastníkom, keďže v základnom (sporovom konaní) nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre jej platné postúpenie z pôvodného veriteľa (D..), čím došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, teda postúpenie je neplatné (§ 39 , ktorú skutočnosť by mal preskúmavať aj exekučný súd vo vykonávacom konaní vzhľadom na to, že sa vymáha plnenie majúce pôvod v spotrebiteľskej zmluve a je teda potrebné ex offo prihliadnuť na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky. Neprípustnosť exekúcie a súčasne rozpor s verejným poriadkom vzhliadal tiež v tom, že oprávnený svojim nesprávnym postupom (nedostatkom súčinnosti pri poskytnutí platobných údajov), vyvolal stav straty výhody splátok na strane povinného. Namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ .

11. Odvolací súd preskúmaním veci, odvolacie námietky povinného vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver o nedôvodnosti postupu podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, pre nesplnenie zákonných predpokladov za ktorých by bolo možné spôsobom požadovaným povinným v tomto smere rozhodnúť, keďže v skutkových tvrdeniach povinného nevzhliadol dôvody, ktoré by umožňovali exekúciu zastaviť. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

12. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného naviac dodáva:

13. Exekúcia je nútený výkon rozhodnutia, ktorú vykonáva exekútor, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekučné konanie upravuje zákon č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Civilný proces sa vnútorne stratifikuje na konanie základné, tzv. nachádzacie konanie a konanie vykonávajúce - exekučné konanie. V základnom konaní súd poskytuje ochranu tvrdenému, porušenému, alebo ohrozenému subjektívnemu právu. V konaní exekučnom sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku. Základné konanie prebieha od momentu podania žaloby na súd do momentu právoplatného skončenia veci. Vykonávacie konanie je ďalšou fázou, pokračovaním civilného konania, pričom však táto fáza nie je obligatórna, ale vyslovene fakultatívna, pretože na základe právoplatného a vykonávateľného rozhodnutia mohol povinný subjekt plniť dobrovoľne. To, či civilný proces dospeje do fázy vykonávacej, je výslovne na dispozičnej úvahe oprávneného. Exekúciu možno vykonať iba na základe rozhodnutia (exekučný titulu), ktoré je vykonateľné, čo znamená, že uplynula lehota na dobrovoľné plnenie podľa konkrétneho rozhodnutia. Jedným z vedúcich princípov ovládajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného, ktorá obrana spočíva v jeho aktívnom vôľovom správaní prostredníctvom procesných prostriedkov (námietky, návrh na zastavenie exekúcie), v ktorých povinný môže uvádzať skutočnosti, ktoré odôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule a iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Dôvodmi neprípustnosti exekúcie, ktoré povinný môže namietať v námietkach sú skutočnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie.

14. Predpokladom na vedenie exekúcie oprávneného voči dlžníkovi ako povinnému je teda exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), alebo rozhodnutie iných orgánov, alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie, alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam.

15. Z obsahu spisu v posudzovanej veci vyplýva, že exekučným titulom, ako podkladom pre vykonanie exekúcie, je právoplatný a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu Prievidza pod č.k. 8C/7/2013-130 zo dňa 21.08.2014 a právoplatné a vykonateľné Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne pod č.k. 17Co/187/2015-158 zo dňa 29.04.2015. Ide teda o exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a na jeho vykonanie nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi I.. O. T., G.. dňa 27.07.2017.

16. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností zásadne, po vydaní exekučného titulu (výnimočne aj pred jeho vydaním).

17. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

20. Pravdou je, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Oprávnenie vecne preskúmať exekučný titul a rozsah tohto prieskumu exekučným súdom závisí však od druhu exekučného titulu. Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Toto systematické zaradenie určuje a vymedzuje jeho úlohy, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný sud ako súd „vykonávací“, preto nie je oprávnený (až na výnimky predpokladané zákonom napr. pri rozhodcovskom konaní, či v prípade ak je exekučným titulom notárska zápisnica) vecne preskúmať exekučný titul. Súd prvého stupňa nie je ani súdom odvolacím ani súdom dovolacím a nedisponuje ich funkčnou kompetenciou. Prípadný vecný prieskum exekučného titulu exekučným súdom a jeho rozsah, je teda závislý od druhu exekučného titulu, pričom tvrdenia povinného spočívajúce v zásade na nesprávnom právnom posúdení o existencii aktívnej vecnej legitimácie v nachádzacom konaní na strane žalobcu, založené na neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému , ktorý následne uplatnil výkon priznaného práva v exekučnom konaní, sú vzhľadom na druh exekučného titulu bez právneho významu a nemajú dopad na materiálnu stránku vykonateľnosti takéhoto exekučného titulu bez ohľadu na to, že priznané a vymáhané plnenie má pôvod v spotrebiteľskej zmluve. Ako správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, takúto obranu bolo možné relevantne produkovať v základnom, nachádzacom konaní a následne ju uplatňovať aj prostredníctvom uplatnenia opravných prostriedkov, či domáhať sa za splnenia zákonných predpokladov obnovenia konania, čo však povinný, napriek tomu, že bol v základnom konaní kvalifikovane právne zastúpený, neučinil. Suplovať túto jeho nečinnosť nemožno v exekučnom konaní vzhľadom na to, v akom druhu exekučného titulu má pôvod prebiehajúca exekúcia, z ktorého dôvodu jeho odvolacie námietky v tomto smere, ktoré boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento v dostatočnom rozsahu vysporiadal, bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odlišné, či iné právne posúdenie (ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, prípadne aj v inom súdnom konaní, nemá dopad na rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, a nie je teda dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Závery o potrebe rozlišovania medzi druhmi exekučných titulov, ktorý druh určuje aj oprávnenie vecne preskúmať exekučný titul a rozsah tohto prieskumu exekučným súdom, potvrdzuje aj judikatúra najvyššieho súdu týkajúca sa rozhodcovského rozsudku, ktorý je podľa najvyššieho súdu „exekučným titulom s určitými špecifikami“ (uznesenie sp. zn. 5 Cdo 291/2010), rozsah exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vymedzuje najvyšší súd aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 135/2012 z 5. decembra 2012, či rozhodnutia týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu (3 Cdo 63/2009 z 25. novembra 2010), kde najvyšší súd špecificky uviedol, že jeho právne závery sa týkajú osobitného druhu exekučného titulu - notárskej zápisnice, keď uviedol: „V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O. s. p.).“ V danom prípade však ani o jeden z takýchto exekučných titulov, vykazujúcich špecifiká umožňujúce odlišný postup nejde.

21. Povinný teda neuviedol žiadne skutočnosti, odôvodňujúce záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd prvej inštancie sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné správne zaoberal predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálne stránke, ku ktorým predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti a jeho záver, že v tomto smere nebola zistená vada exekučného titulu a nemožno ju vzhliadnuť ani v tvrdeniach povinného, aj odvolací súd považuje za správny. Existencia takejto vady exekučného titulu v konaní teda zistená jednoznačne nebola.

22. Pokiaľ odvolateľ (už po uplynutí lehoty na podanie odvolania) argumentuje tiež rozhodnutiami Súdneho dvora vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26, vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 vo vzťahu k čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, tak tieto sú jednak pre odlišnosť káuz, z ktorých tieto rozhodnutia vychádzajú na posudzovanú vec neaplikovateľné a jednak sa ani marginálne nezaoberajú možnosťou vecného prieskumu exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie súdu vo vykonávacom konaní.

23. Nedôvodne v konečnom dôsledku sa povinný dožaduje záveru o neprípustnosti exekúcie pre jej rozpor s verejným poriadkom z dôvodu, že oprávnený svojim nesprávnym postupom mal vyvolať stav straty výhody splátok na strane povinného neposkytnutím mu súčinnosti pri získavaní platobných údajov, rovnako s ktorou námietkou sa dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal už súd prvej inštancie, v zhode s ktorým odvolací súd uvádza, že zo spisu vedeného pod sp.zn. 8C/7/2013 je zrejmé, že povinný disponoval potrebnými údajmi na vykonávanie úhrad, nakoľko boli súčasťou písomností adresovaných povinnému (Oznámenie o postúpení pohľadávky, Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a Pokus o zmier) a tiež Návrhu na začatie konania, ktorého fotokópia spolu s prílohami bola doručená právnemu zástupcovi povinného dňa 05.04.2013. Z uvedených dôvodov nemožno túto odvolaciu námietku hodnotiť inak ako účelovú, nespôsobilú privodiť v prospech povinného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

24. Keďže predmetom odvolacieho prieskumu nebola otázka náhrady trov konania, odvolací súd sa argumentáciou povinného k nej sa vzťahujúcou nemal dôvod zaoberať.

25. Vyhodnotiac vyššie uvedené, keďže odvolacia argumentácia povinného nebola dôvodná, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - výrok II., ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

26. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .