Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/186/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu Ľ. E. Y.. X.X.XXXX, L. E. Z. XXX/XX, XXX XX N., proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., 100 % náhrady trov konania do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu 1.12.2016, domáhal sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 934,19 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,19 eur od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému t.j. od 29.12.2016 do zaplatenia a určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2008, uvedená v časti B) v znení: „poplatok za uzavretie zmluvy splatný v deň čerpania úveru 1.200.- Sk (39,83 eur)“, je nepriateľnou zmluvnou podmienkou. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v postavení spotrebiteľa, uzavrel dňa 29.10.2008 so žalovaným, v postavení dodávateľa, finančnej služby zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.991,64 eur (60 000,- Sk) s mesačnou splátkou 48,10 eur (1 449,- Sk) a celkovým počtom mesačných splátok 72. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola ročná úroková sadzba vo výške 16,89 %, RPMN 23,36 %, priemerná RPMN 16,64 % a celkové náklady 1 511,25 eur (45 528,- Sk). Žalovanému bola žalobcom uhradená suma v celkovej výške 2 886 eur.

3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Významom citovaného ustanovenia je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20.12.2012, z ktorého vyplýva, že je nutné, aby tento údaj bol vyjadrený formou presného dátumu: „Významom ust. písm. g) ods. 2 § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy, resp. vyžaduje sa časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru.“

4. Žalovaný listom zo dňa 19.5.2014 odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj napriek tomu, že žalovaný list zo dňa 19.5.2014 označil ako „Výpoveď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX“, žalobca vychádzajúc z prejavu vôle žalovaného s poukazom na jej obsah, cieľ, ktorý sledoval a vzhľadom na dôvod, ktorý žalovaného k takému prejavu viedol, predmetným listom došlo k odstúpeniu od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že žalovaný uvedeným listom mienil dosiahnúť zosplatnenie celého úveru (aj splátok úveru, ktoré sa mali stať zročnými v budúcnosti) a uplatnil si úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Ide teda o využitie inštitútu „odstúpenia od zmluvy“ podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že v liste ide o „výpoveď zmluvy“. Sledoval cieľ od úverovej zmluvy, uzavretej dňa 29.10.2008, odstúpiť a následne došlo k účinkom podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Žalobca od zmluvy odstúpil, preto došlo k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu ex tunc a žalobcovi vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

5. Žalobcovi boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 951,81 eur aj napriek tomu, že mu bol schválený úver vo výške 1 991,64 eur. Žalovaný si ihneď pri poukazovaní finančných prostriedkov z úveru zinkasoval sumu 39,83 eur (1 200,- Sk) ako poplatok za uzavretie zmluvy, splatný v deň čerpania úveru. Žalobca žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi ním uhradenými platbami t.j. 2 886 eur a poskytnutou výškou úveru 1 951,81 eur, teda vo výške 934,19 eur. O skutočnosti, že sa žalovaný obohatil na jeho úkor, dozvedel sa od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci máj 2015 čo podporil dôkazom, Prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov zn. H 973/15 zo dňa 18.11.2015.

6. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe žalobca poukázal na to, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok plynutie desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Svoj právny názor oprel o rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015.

7. Žalobca má na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok naliehavý právny záujem, pretože si mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní. Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

8. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a neakceptoval tvrdenie žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to nečlenenie splátok a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená prvá splátka klasického úveru a to dňa 15.11.2008. Ďalšie splátky mali byť uhradené k 15. dňu v mesiaci. Keďže prvá splátka mala byť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhradená dňa 15.11.2008, je zrejmé, že pri 72 mesačných splátkach posledná splátka pripadá na deň 15.11.2014. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa žalovaný domnieva, že termín konečnej splatnosti poskytnutého klasického úveru bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený a teda klasický úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť, avšak neustanovuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť vyjadrená.

9. V prípade, ak by si súd osvojil argumentáciu žalobcu a rozhodol by, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná, v dôsledku čoho by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol sčasti premlčaný, pretože podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Žalobca podal žalobu dňa 1.12.2016, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Právo na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia z titulu, že časť úhrad sa započítavala na úroky, je tak premlčané v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Premlčacia doba plynie samostatne pre každé čiastkové plnenie a počíta sa od pripísania jednotlivých platieb (úhrad splátok) na účet spoločnosti CETELEM.

11. Žalovaný neakceptoval tvrdenie žalobcu, že objektívna premlčacia doba je v danom prípade desať rokov, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje za úmyselné. Žalovaný sa vyjadril, že nekonal vo vzťahu k žalobcovi s úmyslom sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť a ani nebol s týmto následkom uzrozumený, nakoľko mal za to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, uzatvoril v súlade v tom čase platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na túto skutočnosť mal za to, že na daný prípad nie je možné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu. Úmysel nie je možné v prípade nadobudnutia bezdôvodného obohatenia prezumovať. Na svoju obranu, že v danom prípade úmysel nie je možné v prípade nadobudnutia bezdôvodného obohatenia prezumovať poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 17Co/847/2014 zo dňa 16.9.2015: „Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenia nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi odporcu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že odporca v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.“

12. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/968/2013 zo dňa 10.2.2015: „Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľke, ktorá musí preukázať, že v čase, keď sa odporca bezdôvodne obohatil, existoval na strane odporcu úmysel bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovednostného subjektu.“

13. Keďže žalobca neuviedol relevantný dôvod, pre ktorý by bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo potrebné považovať za úmyselné, zastáva žalovaný názor, že na premlčanie nároku žalobcu sa má aplikovať trojročná objektívna premlčacia doba. Žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 1.12.2016, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

14. Súd o uplatnenom nároku rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Csp/186/2016-78 zo dňa 13.7.2017 s výrokom: „I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 934,19 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,19 eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému t.j. od 29.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2008 uvedená v časti B) v znení: „poplatok za uzavretie zmluvy splatný v deň čerpania úveru 1 200.- Sk (39,83 eur)“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

15. Žalovaný v zmysle ustanovenia § 355 v spojení s ustanovením § 362 ods. 1 podal odvolanie proti predmetnému rozsudku v celom rozsahu. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/411/2017-113 zo dňa 26.6.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd konal v neprítomnosti žalobcu podľa ustanovenia § 180 CSP.

18. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2008, Všeobecnými podmienkami Cetelem Slovensko a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, prehľadom úhrad a splátok, Výpoveďou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.5.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Právny zástupca žalobcu v celom rozsahu sa pridržiaval podanej žaloby a k písomnému vyjadreniu žalovaného k žalobe dodal, že vo vzťahu k námietke premlčania podľa jeho názoru je potrebné v tomto prípade aplikovať objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery sa nedá označiť ináč, ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a požaduje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť ako to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo.

20. Na podporu svojich tvrdení citoval z vybraných rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Žiline nasledovné: Z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 2Co/9/2012 z 21.1.2013: „Správnym je aj záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v uzatvorenej zmluve účastntíkov, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na to, je správny záver súdu prvého stupňa poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať. Za stavu, že žalobkyňa opísala, ako sa dozvedela o problematickosti zmluvy (internetová stránka MR SR) a žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr, je problematické akceptovať námietku uplynutia subjektívnej premlčacej doby.“

Z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/648/2013 z 20.2.2014: „Naviac súd poukázal na to, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa ako podnikajúceho subjektu predkladané dlžníkom vedome, preto keď napokon dôjde k právnemu hodnoteniu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa plnením dlžníka, ide zo strany veriteľa o úmyselne získané bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa viaže výhradne objektívna desaťročná premlčacia doba, ktorá v čase podania návrhu neuplynula.“

Z rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 7Co/235/2015 zo dňa 25.1.2016: „Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísanú formu zmluvy, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného úkonu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzatvorením absolútne neplatnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatňovaného nároku sa tak malo vychádzať z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“

21. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu v ústnom prednese pridržiaval písomných podaní a ak by súd napriek jeho tvrdeniam posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako neplatnú a priznal by žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol proti tomuto nároku námietku premlčania, poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky odo dňa keď k nemu došlo. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 29.10.2008 a keďže žalobca naposledy v zmysle tejto zmluvy žalovanému plnil 16.10.2013, čo vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol žalobca uplatniť na súde najneskôr 16.10.2016, pričom nárok kvalifikovane uplatnil až dňa 1.12.2016 po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

22. Podľa § 137 písm. c), d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočností, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 582 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

24. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (29.10.2008), ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

26. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

31. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

33. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

43. Podľa § 107 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

44. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

45. Podľa § 232 ods. 2,3,4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29.10.2008 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu.

47. Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobca vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a žalovaný vystupuje ako podnikateľ. Právny vzťah medzi účastníkmi, založený predmetnou zmluvou o úvere, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

48. Súd si neosvojil tvrdenie žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch teda i konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru i keď v zmluve o úvere bola uvedená prvá splátka klasického úveru a to dňa 15.11.2008. Ďalšie splátky mali byť uhradené k 15. dňu v mesiaci. Keďže prvá splátka mala byť podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere uhradená dňa 15.11.2008, dá sa predpokladať, že pri 72 mesačných splátkach posledná splátka pripadá na deň 15.11.2014. Pravdou je, že z obsahu zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.10.2008 je zrejmý len počet splátok 72, čo však neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a tým určiť aj termín konečnej splatnosti úveru a skončenia zmluvného vzťahu.

49. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., je jednou z povinných náležitosti zmluvy aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva o spotrebiteľskom úvere takéto náležitosti neobsahuje. Pre uvedený nedostatok zmluvy úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/38/2015 zo dňa 14.5.2015. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

50. Súd skonštatoval, že v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru, nie pre spotrebiteľa ľahké a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky, žalovaný v zmluve tiež neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

51. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V kontexte uvedeného je nutné napádanú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na jej chýbajúce obsahové náležitosti, v dôsledku čoho nemá žalovaný nárok na prijatie finančného plnenia nad rámec poskytnutého úveru. Prijatie žalovanej sumy vo výške 934,19 eur (výpočet v bode 5 odôvodnenia) zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, ide o bezdôvodné obohatenie na jeho strane.

52. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (29.10.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná zmluvná podmienka). Táto generálna klauzula ako zásada je platná aj v súčasnosti a jej text je naďalej súčasťou ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako veriteľ nemôže od žalobcu ako spotrebiteľa požadovať úrok a poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov). Preto súd konštatoval, že žalobca plnil žalovanému na poskytnutý úver plnenie bez právneho dôvodu, výška ktorého bola ustálená sumou 934,19 eur, ktorú strany nerozporovali. Prijatím takého plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.

53. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný mal úmysel bezdôvodne sa obohacovať vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, a že by tento úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa s právnymi predpismi, teda mal možnosť nedovolené úroky či poplatky nezaplatiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru (viď nález Ústavného súdu SR z 26. 04. 2013 č. k. IV. ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Tým, že odporca neuviedol výšku úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, nemožno dospieť k právnemu záveru, že odporca mal vedieť, že nebude môcť od navrhovateľa ako dlžníka žiadať úrok z úveru, prípadne iné poplatky. Ak odporca kalkuluje s tým, že v prípade neplnenia si povinností navrhovateľom, bude môcť od neho žiadať aj iné plnenie než istinu, resp, jej splátky, neznamená to, že má úmysel sa bezdôvodne obohacovať.

54. Ak strana dôkazné bremeno tvrdenia neunesie, nie je namietané konanie možné považovať za úmyselné. Žalovaný nekonal vo vzťahu k žalobcovi s úmyslom sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť a ani nebol s týmto následkom uzrozumený nakoľko má za to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver, uzatvoril v súlade v tom čase platnými právnymi predpismi.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/968/2013 dňa 10.2. 2015: „Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na iného úkor bezdôvodne obohatil, teda v danom prípade je dôkazné bremeno na navrhovateľke, ktorá musí preukázať, že v čase keď sa odporca bezdôvodne obohatil existoval na strane odporcu úmysel bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu.“

Podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1392/2014 zo dňa 24.9. 2015: „Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí, aby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne, a potom by si ho úmyselne ponechal. Podmienky na 10 ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí 3 ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.

55. Žalobca v predmetnom súdnom konaní nepreukázal údajné úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného a keďže neuniesol dôkazné bremeno, súd na daný prípad aplikoval trojročnú objektívnu premlčaciu dobu i s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 1.10.2015 sp. zn. 16Co/746/2015.

56. V danej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia §100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom/ keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie.

57. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky odo dňa keď k nemu došlo. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 29.10.2008 a keďže žalobca naposledy v zmysle tejto zmluvy žalovanému plnil 16.10.2013, čo vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohol žalobca uplatniť na súde najneskôr 16.10.2016, pričom nárok kvalifikovane uplatnil až dňa 1.12.2016 po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Na vznesenú námietku súd prihliadol ex offo a žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

59. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.