Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Nt/44/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a prísediacich Jozefa Šušku a Jána Szaboá na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.12.2018 v Košiciach takto

rozhodol:

Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii je L. Y. st., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX

ú č a s t n ý s ú d n e j r e h a b i l i t á c i e

vo vzťahu k jeho odsúdeniu rozsudkom Nižšieho vojenského súdu Košice, sp. zn. Vt 48/51 zo dňa 30. 5. 1951 za trestný čin vyhýbanie sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1, 2, písm. a) Tr. zák. č. 86/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne, a to v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Košice I bol dňa 06.11.2018 prostredníctvom obhajcu doručený návrh R. Y. (manželka pozostalého) a L. Y. ml. (syn pozostalého), ktorí sa ním domáhali, aby súd vyslovil, že zomrelý L. Y. st. je podľa § 33 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účastný súdnej rehabilitácie. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že L. Y. st. bol uznaný vinným za trestný čin vyhýbanie sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1, 2, písm. a) Tr. zák. č. 86/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko pre svoje svedomie a náboženské vyznanie svedka L. odmietol vykonať vojenskú službu, pričom jeho presvedčenie vychádzalo z biblických textoch, ako napr. C. X:X; U. XX:XX; XX:XX a zároveň doposiaľ L. Y. st., ani nikto z jeho pozostalých, nebol nijako odškodnený. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii ustanovenia tohto zákona sa použijú obdobne na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Súd na neverejnom zasadnutí preskúmal dôvody uvádzané navrhovateľmi a zistil, že zomrelý L. Y. st. spĺňa podmienky účasti na súdnej rehabilitácii v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Súd mal za preukázané, že k pozbaveniu osobnej slobody L. Y. st. došlo v súvislosti s trestným činom uvedeným v § 4 písm. c) Zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii , stalo sa tak v období medzi 25.2.1948 a 1.1.1990 a L. Y. st., ani nikto z jeho pozostalých, doposiaľ nebol nijako odškodnený. K lehote na podanie návrhu zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze IV. US 2853/12 vyslovil názor, že vo vzťahu k lehote na podanie návrhu na postup podľa § 33 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii sa na podanie takéhoto návrhu žiadna lehota nevzťahuje. Tento záver je v súlade s existujúcou ustálenou súdnou praxou, pričom ústavný súd taktiež vyslovil, že všeobecné súdy majú pri zvažovaní interpretačného výkladu uvedeného zákona dať prednosť výkladu teleologickému oproti výkladu gramatickému, či systematickému. Z uvedeného vyplýva, že pri aplikácii rehabilitačných právnych predpisov je potrebné prihliadať predovšetkým k ich účelu, ktorým je náprava krívd spôsobených komunistickým režimom. V zhode s potrebou teleologického výkladu je teda potrebné (s ohľadom na ústavnoprávnu judikatúru Českej republiky) vykladať aj v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a v § 4 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii veľmi široko a súčasne tiež ústavne konformne. To taktiež znamená, že je nerozhodné, či nakoniec došlo k odsúdeniu L. Y. st. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vyslovil, že L. Y. st. je účastný súdnej rehabilitácie podľa citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice I. Sťažnosť má odkladný účinok