Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky T.. W. G., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX L., zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica a otca N.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -84 zo 4. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyživovacej povinnosti otca, zročnom výživnom, úprave styku a trovách konania mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. G., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 160,- € mesačne splatným vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2020.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 28.02.2022 na maloletú P. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 600,- € povoľuje otcovi súd splácať v mesačných splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku; omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti má za následok splatnosť celého zročného výživného.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. G., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky.

IV. Otec je oprávnený maloletú v určené dni a hodiny prevziať v mieste bydliska matky pred jej bytom a je povinný maloletú matke v určené dni a hodiny odovzdať v mieste bydliska matky pred jej bytom.

V. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú P. G. do osobnej starostlivosti matky. Oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach prisúdil obom rodičom samostatne. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 160,- € mesačne splatným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.09.2020. Za obdobie od 01.09.2020 do 04.08.2021 vyčíslil dlžné zročné výživné zo strany otca na 660,- €, ktoré povolil otcovi splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou P. na každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.00 hod. a na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a nedeľu v čase od 09.30 hod. do 11.00 hod., všetko za prítomnosti matky. Za miesto odovzdania a prevzatia maloletého

dieťaťa určil súd prvej inštancie rodinný dom matky v mieste bydliska maloletej (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v obci V. T.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal. 1.1 Na rozhodnutie vo veci aplikoval súd prvej inštancie ustanovenie o rodine (ďalej aj „“) po zistení, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu od 9. augusta 2020, kedy spoločnú domácnosť opustil otec maloletej bez toho, aby sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletej P. s matkou dohodli. Za primeranej aplikácie ustanovenia a zveril maloletú P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá od odchodu otca potreby maloletej osobne zabezpečovala. Súd prvej inštancie zohľadnil útly vek maloletej, ktorá v čase jeho rozhodovania bola kojená, kolízny opatrovník pri sociálnom šetrení v starostlivosti matky o maloletú nedostatky nezistil a otec výhrady voči zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky nevzniesol. Vo vzťahu k rodičom súd prvej inštancie uviedol, že sú obaja rovnocennými, rovnoprávnymi nositeľmi rodičovských práv a povinností, preto podľa majú právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja. Za účelom zachovania vzťahu maloletej P. k obidvom rodičom upravil súd prvej inštancie styk otca s maloletou na kratšie časové intervaly v častejších frekvenciách, ale vždy za prítomnosti matky z dôvodu potreby nadobudnutia dôvery a istoty matky aj maloletej voči otcovi, ako aj zdokonalenia si rodičovských zručností otcom. Matkou navrhovaný rozsah styku na každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu v rozsahu jednej hodiny považoval súd prvej inštancie za nedostatočný pre postupné upevňovanie vzájomnej citovej väzby a rozvíjanie vzťahu otca s maloletou. Zdravotný stav otca, ktorý sa lieči na psychiatrickú diagnózu nemôže podľa názoru súdu prvej inštancie brániť v styku otca s maloletou, keď podľa predloženého potvrdenia o zdravotnom stave je stav otca stabilizovaný a nie je pre maloletú ohrozujúci. Prítomnosť matky pri styku odôvodnil súd prvej inštancie potrebou byť dieťaťu psychickou podporou a byť nápomocná otcovi pri realizácii styku vzhľadom na chýbajúce rodičovské skúsenosti na strane otca. Spôsob, akým sa bude uskutočňovať styk určil súd prvej inštancie v súlade s praxou rodičov pred súdnym rozhodnutím. 1.2 Pre účely rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca podľa , , , a si obstaral súd prvej inštancie správy o osobných a majetkových pomeroch rodičov. Zistil, že každý z rodičov má vlastný príjem, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka do 31.08.2021 absolvovala doktorandské štúdium v R. ústave U. H. P., so sídlom v Bratislave a poberala štipendium v priemernej výške 1 065,50 € mesačne. Súčasne bol matke vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 275,90 € mesačne a prídavky na maloletú vo výške 25,50 € mesačne. U matky zistil súd prvej inštancie evidovaný bankový účet s účtovným zostatkom 3 603,73 € a vlastníctvo nehnuteľnosti bytu v L.. Otcov príjem u zamestnávateľa P. U. s. r. o., so sídlom T. XX, X. bol vyčíslený na 987,38 € netto, otec nehnuteľnosti ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nevlastnil, bol majiteľom osobného motorového vozidla s rokom výroby 2010. Pred súdom prvej inštancie vyčíslila matka náklady na maloletú vo výške 300,50 € mesačne a žiadala, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť sumou 200,- € mesačne. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa iba čiastočne a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej dňom 01.09.2020 výživné 160,- € mesačne považujúc túto sumu za prípustnú vzhľadom na schopnosti a možnosti otca a nepreukázanie matkou deklarovaných výdavkov na maloletú v ňou tvrdenej sume 300,50 €. Okresný súd prihliadol aj na príjem matky vo forme rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, ktoré sumy popri príjmu z doktorandského štúdia slúžia na plnenie si vyživovacej povinnosti matky voči dieťaťu. Výšku dlžného výživného zo strany otca vypočítal ako rozdiel medzi sumou otcom plateného výživného 100,- € mesačne a súdom určeným výživným vo výške 160,- € mesačne (11 x 60,- € = 660,- €). 1.3 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie (ďalej aj „C. m. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie len matka maloletého dieťaťa v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca, zročného výživného a úpravy styku otca s maloletou. Súdu prvej inštancie vytýka, že nezohľadnil mesačné výdavky na maloletú zdokladované sumou 300,50 € mesačne a aj keď súd prvej inštancie zaujal názor, že otec, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa by mal na jej výživu prispievať vyššou sumou než polovicou mesačných odôvodnených nákladov na maloletú, tento názor nepremietol do výšky vyživovacej povinnosti otca. V rozpore s súd nezohľadnil, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka uvádzala, že počas rodičovskej dovolenky do 25.08.2021 poberala príjem z doktorandského štúdia a vedeckej činnosti v priemere vo výške 1 065,50 € mesačne a to popri celodennej osobnej starostlivosti o maloletú na základe prístupu zamestnávateľa, ktorý jej umožnil vykonávať študijný program z domu. Cieľom pokračovania v treťom stupni vysokoškolského štúdia bolo zvýšiť si možnosť svojho uplatnenia na trhu

práce a zvýšenie vlastnej a dcérinej životnej úrovni. Na to, aby bola schopná pri celodennej osobnej starostlivosti o dieťa plniť študijný plán, čas na štúdium a vedeckú činnosť si musela vyčleňovať a prispôsobiť režimu maloletej. Rodičovský príspevok v aktuálnej výške 275,90 € za rok 2021 poberá aj po ukončení doktorandského štúdia. Rodičovský príspevok je podľa o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Poberanie rodičovského príspevku preto nemožno vyhodnotiť na prospech otca tak, že bude mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti, ktorú pri zohľadnení len priamych nákladov na dieťa bez nákladov na bývanie bude otec znášať de facto vo výške 53 % pri tej skutočnosti, že si aj matka voči maloletej plní vyživovaciu povinnosti tak finančným plnením, ako aj v naturálnej podobe celodennou osobnou starostlivosťou. 2.1 Za nesprávny označila výpočet dlžného výživného za obdobie od 1. septembra 2020 do rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď podľa zhodného vyjadrenia rodičov otec na výživu maloletej prispel v období september až december 2020 sumou 400,- €, v mesiacoch január až apríl 2021 sumou po 100,- € mesačne, v máji, júni a júli 2021 iba sumou 50,- € mesačne, čo spolu predstavuje zaplatené výživné 950,- €. Rozdiel medzi súdom určeným výživným a zaplateným výživným za 11 mesiacov mal byť vyčíslený sumou 810,- €. 2.2 Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že je potrebné a nevyhnutné, aby matka bola súčasťou realizácie styku otca s maloletou. Odvolanie proti výrokom o úprave styku otca s maloletou podala z dôvodu, že rozsah styku významne zasahuje do jej pracovného času, ktorý pre svoju intenzitu pri psychiatrickej diagnóze otca môže reálne negatívne ovplyvniť správny vývoj maloletej. Ak súd dôvodí, že pri určení rozsahu styku zohľadnil skutočnosť, že matka je na materskej dovolenke, nevzal v úvahu, že súčasne matka pokračovala v doktorandskom štúdiu, v rámci ktorého musela plniť študijný plán a zároveň vykonávať vedeckú činnosť, čo mohla realizovať len po príchode svojich rodičov z práce, ktorí ju pri starostlivosti o maloletú zastúpili. V rovnakom režime starostlivosti o dieťa bude pokračovať aj naďalej z dôvodu, že od 01.09.2021 sa zamestnala v R. E. U. H. P. ako vedecký pracovník s funkčným platom v hrubom 1 144,50 € a zamestnávateľ jej na najbližšie obdobie do 30.11.2021 povolil vykonávať prácu z domu. Pri zistení psychiatrického ochorenia otca mal súd prvej inštancie skúmať, či a do akej miery dané ochorenie môže predstavovať hrozbu pre správny psychický vývoj dieťaťa. Záver psychológa z marca 2021 o zdravotnom stave otca považuje matka za nedostatočný pre zodpovedanie vplyvu styku otca s maloletou na jej psychický vývin. Posudkovú činnosť k psychiatrickej diagnóze mohol realizovať len psychiater, nie psychológ. Otec zdieľal s matkou a maloletou spoločnú domácnosť iba do 5 týždňov veku dieťaťa. Postupne začal vykazovať emočnú plochosť, nedostatok až absenciu empatie a aj po opustení spoločnej domácnosti bol jeho záujem o maloletú kolísavý. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vyvinula snahu dohodnúť sa na režime stretávania sa otca s maloletou tak, aby to vyhovovalo režimu dieťaťa, aj pracovným povinnostiam rodičov, avšak bezúspešne. 2.3 Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie najmä z dôvodu potreby vykonania dôkladného dokazovania a posúdenia, aký rozsah styku otca s dieťaťom pri zohľadnení zdravotného stavu otca je v záujme dieťaťa.

3. Otec s odvolaním matky nesúhlasil. K výške zročného výživného uviedol, že v auguste 2020 poslal matke zo svojho bankového účtu v O. sumu 380,- € pre dcéru P.. Ak sa podľa výživné platí dopredu, je potrebné započítať túto sumu už na výživné v mesiaci september 2020. Vyslovil pochybnosť o matkou tvrdených výdavkoch na maloletú. Matka nestratila pracovné príjmy, preto nevidí dôvod, aby sa nemohla spolupodieľať na financovaní nákladov na dieťa rovnocenne s otcom. V tomto vyjadrení vyslovil vôľu stretávať sa s maloletou napriek neprimeranému správaniu sa matky počas realizácie styku otca s dcérou. Tvrdil, že nielen on má psychické problémy. Navrhovateľka sama tvrdila, že v minulosti musela vyhľadať pomoc psychológa. Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav označil za správny, ktorý okresný súd aj správne posúdil, preto navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník sa stotožnil s odvolaním matky v časti o vyživovacej povinnosti otca a zročnom výživnom. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou za podstatné považoval, aby vzhľadom na vek dieťaťa styk otca s maloletou prebiehal v kratších a intenzívnejších intervaloch tak, ako určil súd prvej inštancie. Z dôvodu, že matka maloletú P. stále dokrmuje materským mliekom a namieta zdravotný stav otca je potrebné, aby bol styk upravený za prítomnosti matky. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou ako vecne správny a vo výroku o výživnom na maloletú a uloženia povinnosti doplatiť zročné výživné odvolaniu matky vyhovieť.

5. Podľa (ďalej aj „“) o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici príslušný na rozhodnutie o odvolaní matky konal vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. už v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica o nariadení neodkladného opatrenia uznesením č. k. z 13.10.2021, v rámci ktorého zistil zmenu skutkového stavu oproti času rozhodovania súdu prvej inštancie. Matka oznámila Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20. októbra 2021, že spolu s maloletou zmenila svoje bydlisko a dňa 11.10.2021 sa odsťahovala na adresu U. XX, L., doktorandský študijný program doštudovala a zamestnala sa na trvalý pracovný pomer v Bratislave. Zamestnávateľ jej stále umožňuje pracovať z domu.

7. I pre odvolacie konanie platí ustanovenie § 35 C. m. p., podľa ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci. Odvolací súd považoval za potrebné pre zistenie skutočného stavu veci zopakovať a doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie ( C. m. p.), z tohto dôvodu vo veci nariadil odvolacie pojednávanie podľa , na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie vo vzťahu k predmetu odvolania matky (vyživovacia povinnosť otca a úprava styku otca s maloletou) z dôvodu, že aj keď podľa C. m. p. nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, nebol dôvod zasahovať do výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletej P. do osobnej starostlivosti matky a zastupovaní dieťaťa oboma rodičmi, pokiaľ s týmto rozhodnutím obaja rodičia súhlasili. Odvolací súd v konaniach podľa nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi ( C. m. p.) a na vady konania pred súdom prvej inštancie podľa C. m. p. prihliada, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania v zmysle C. m. p. odvolací súd nezistil. Po doplnení dokazovania v odvolacom konaní dospel odvolací súd k názoru, že rozsah vyživovacej povinnosti otca stanovil súd prvej inštancie v súlade so zákonom. Úprava styku rozhodnutím súdu prvej inštancie už vzhľadom na zmenené podmienky neobstojí a je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním matky napadnutých častiach podľa zmeniť z dôvodov uvedených v ďalšej časti odôvodnenia.

8. Maloletá P. sa narodila XX.XX.XXXX. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu 2. marca 2020 dosiahla vek 1 rok a 7 mesiacov. I keď je matka zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere od 01.09.2021, stále je na rodičovskej dovolenke a osobne sa o maloletú stará. Podľa oznámenia zamestnávateľa matky R. ústav U., so sídlom P. XX, X. vykonáva matka prácu formou home office v plnom rozsahu, jej týždenný pracovný čas v rozsahu 37,5 hod. je voliteľný. Zdravotný stav maloletej je dobrý, špeciálne zdravotné úkony okrem návštevy fyzioterapeuta raz za dva - tri mesiace nepotrebuje. Osobitnú stravu dieťa nevyžaduje, priúča sa strave bežnej populácie, pritom je súčasne kojená a matka jej dokupuje hotové príkrmy. 8.1 Obaja rodičia žijú bez partnerov v oddelených domácnostiach, obaja sú zamestnaní, ich majetkové pomery sa oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nezmenili. Matka je vlastníčkou bytu v L. a otec vlastní motorové vozidlo rok výroby 2010. Otec býva v rodinnom dome svojej matky. Na štyri mesiace od novembra 2021 do februára 2022 si prenajal byt v L., za ktorý platil nájomné vo výške 420,- € mesačne. 8.2 Odvolací súd zisťoval príjmy rodičov za rozhodné obdobie od 1. septembra 2020 do konca februára 2022 a zistil, že matka bola do augusta 2021 vrátane študentkou doktorandského štúdia a od 1. septembra 2021 sa zamestnala. Priemerný čistý príjem matky z doktorandského štúdia a zamestnania za obdobie od septembra 2020 do konca februára 2022 vyčíslil odvolací súd na 1 038,08 € v čistom. K tomuto príjmu pristupuje príjem matky z rodičovského príspevku, ktorý podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica z 19.07.2021 bude matke vyplácaný do 7/2023. V roku 2021 bola výška rodičovského príspevku 275,90 €, v roku 2022 poberá matka rodičovský príspevok v sume 280,- € mesačne. V roku 2021 sa matke vyplácal prídavok na dieťa sumou 25,50 € mesačne, v roku 2022 ide o sumu 25,88 € mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od septembra 2020 do februára 2022 zo správy jeho zamestnávateľa vyčíslil odvolací súd na 1 051,11 €. 8.3 Odvolací súd do majetkových pomerov matky, z ktorých si môže plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu započítal aj rodičovský príspevok z dôvodu, že (ako na to poukazuje aj matka v odvolaní) účelom rodičovského príspevku je prispievať oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Už sám text o rodičovskom príspevku vyjadruje, že z vyplácaného rodičovského príspevku má oprávnená osoba zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa, vo vzťahu ku ktorému mu vznikol nárok na rodičovský príspevok. Už v judikáte R 69/1971 vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že pri určovaní výživného na maloleté dieťa treba

zohľadniť aj peňažné plnenia (dávky) platené z verejných zdrojov a tento svoj názor podržal aj v rozhodnutí sp. zn. z 19. marca 2018 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 65/2018 s právnou vetou: „Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliada aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, nevynímajúc dávky platené zo zahraničia“. Odvolací súd je toho názoru, že judikát R 65/2018 je primerane aplikovateľný na prejednávanú vec v tom zmysle, že pri určení vyživovacej povinnosti otca je potrebné prihliadnuť aj na to, do akej miery sú potreby maloletej P. zabezpečené vyplácaním rodičovského príspevku matke dieťaťa a prídavkov na dieťa zo strany štátu.

9. Podľa , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Rozsah vyživovacej povinnosti je okrem podmienok na strane povinného rodiča určovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré sú závislé od jeho veku a zdravotného stavu. Vyplýva to z ustanovenia , podľa ktorého pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ktorým je v tomto prípade maloletá P., ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, za ktorého sa v tomto konaní považuje otec, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca musí podľa súd prihliadnuť na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

11. O maloletú P. sa osobne stará výlučne matka. V rámci konania o úpravu styku neodkladným opatrením počas tohto súdneho konania bolo zistené a správami rodičov v odvolacom konaní potvrdené, že otec sa iba v obmedzenom rozsahu stýkal s maloletou spôsobom, že dieťa v prítomnosti jeho matky kočíkoval. Pri návšteve dieťaťa občas priniesol plienky alebo príkrmy pre dieťa. 11.1 Určenie výšky výživného je výsledkom posúdenia individuálnych okolností prejednávanej veci relevantných pre posúdenie odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností a možností rodičov zabezpečiť odôvodnené potreby dieťaťa zo svojich príjmov. Príjem rodičov zo zamestnania je vyrovnaný: 1 038,08 € v čistom za mesiac u matky, 1 051,11 € v čistom na strane otca. Príjmy matky zvyšuje rodičovský príspevok 280,- € mesačne a prídavok na dieťa cca 25,- €. Do osobnej starostlivosti o dieťa nepatrí len dozor nad dieťaťom, ale hlavne zabezpečenie faktických potrieb dieťaťa počnúc bývaním, návštevou lekára, nákupom oblečenia, potravín a drogérie, zabezpečenie záujmovej činnosti dieťaťa. Maloletá P. je vo veku, kedy záujmovú činnosť nevykonáva. Pre všestranný rozvoj svojej osobnosti však potrebuje hračky, knižky a iné pomôcky na rozvoj motoriky a myslenia. 11.2 Náklady na maloletú P. vyčíslovala matka pred súdom prvej inštancie sumou 300,50 €, do ktorých okrem plienok, hygienických potrieb pre dieťa, hračiek, knižiek, oblečenia, posteľného prádla, stravy, liekov, nákladov na návštevu fyzioterapeuta, detského riadu zahrnula aj vitamíny na dojčenie a čaje na podporu laktácie, baterky do hračiek a jednorázové výdavky vynaložené na nákup športového kočíka s príslušenstvom, autosedačky, podložky na hranie, parného hrnca a mixéra, z ktorých súd prvej inštancie nekonkretizoval, ktoré za výdavky na dieťa neuznáva. Oproti sume vyčíslenej pred súdom prvej inštancie matka v odvolacom konaní udáva zvýšené výdavky na dieťa sumou 409,38 €, kde medzi hračky, knižky a výtvarné potreby dieťaťa zahŕňa aj „papierové rolky a držiak na papierové rolky z N. a podobne“, medzi iné výdavky chrániče na rohy nábytku, detskú poistku proti otváraniu šuplíkov, chrániče na elektrické zásuvky, plastové škatule na detské oblečenie alebo hračky, medzi väčšie jednorázové výdavky paplón a „drahšie spacie vaky“, čaje na podporu laktácie, keďže ešte kojí, výdavky na sporenie vo výške 30,- € na dieťa a náklady na bývanie pripadajúce na maloletú P. 77,32 € ako polovicu nákladov vynaložených na správu bytového domu, elektriku, plyn, poplatok RTVS a internet. K výdavkom na stravu vo výške 90,- € mesačne matka uviedla, že táto suma bola určená odhadom vzhľadom na to, že dieťa už nemá úplne oddelenú stravu formou dojčenských príkrmov, ale konzumuje už aj stravu pripravovanú pre ostatných členov domácnosti. Vysoké náklady na oblečenie a obuv zdôvodňovala cenou obuvi, ktorú na doporučenie fyzioterapeuta maloletá nosí aj v domácnosti. Zmenou oproti výdavkom deklarovaným na súde prvej inštancie je, že matka príspevok vo výške 100,- € mesačne na bývanie svojim rodičom už neplatí.

11.3 Pod pojmom odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu rozumieť náklady vyčíslené matkou na nákup všetkých predmetov uvádzaných vo výdavkoch na dieťa pre účely pojednávania dňa 02.03.2022 z dôvodu, že hračky, knižky a výtvarné potreby je možné nakúpiť v obchodoch s lacnejším tovarom, nie je zdôvodnené, prečo musí mať dieťa papierové rolky uložené na držiaku na papierové rolky z obchodného domu N., hračky a oblečenie dieťaťa nemusia byť uložené v plastových škatuliach, chrániče na rohy nábytku, detská poistka proti otváraniu šuplíkov, chrániče na elektrické zásuvky sa nekupujú každý mesiac. Nie je zdôvodnené, prečo kupuje matka „drahšie spacie vaky“. I keď je dieťa kojené, čaj na podporu laktácie nie je výdavkom dieťaťa, ale výdavkom matky a za výdavok dieťaťa nie je možné považovať ani sporenie vo výške 30,- € mesačne. Podstatnú časť výdavkov na stravu by dokázala matka ušetriť, ak by nekupovala hotové jedlá pre dieťa v dm drogerie markt, ale stravu pre dieťa pripravovala, k čomu má pri výkone práce v domácom prostredí vytvorený priestor. Odvolací súd uznáva, že nákup detskej obuvi môže byť podstatnou výdavkovou položkou vo vzťahu k dieťaťu, i tak nie je možné na nákup oblečenia a obuvi počítať mesačne 47,64 € z dôvodu, že obuv sa pre dieťa mesačne nekupuje a oblečenie pre maloleté deti vo veku maloletej P. je možné nakúpiť aj v nízkych akciových cenách do 5,- €. Porovnaním pomerov rodičov deklarovaných pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom odvolací súd konštatuje, že k výraznej zmene pomerov u žiadneho z účastníkov nedošlo; matka má vyšší výdavok na bývanie vzhľadom na vlastný byt v L., ktorý je ale vykompenzovaný oproti stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie zvýšením jej príjmu zo zamestnania s prihliadnutím aj na vyplácaný rodičovský príspevok. Výživné určené súdom prvej inštancie sumou 160,- € mesačne považuje súd prvej inštancie za primerané potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam rodičov zohľadňujúce osobnú starostlivosť matky o dieťa, jej vyživovaciu povinnosť a dávky od štátu. Ak otec zaplatí výživné 160,- € mesačne a štát vypláca matke prídavky na deti v sume cca 25,- € a matka prispeje (vzhľadom na osobnú starostlivosť o dieťa sumou nižšou) 115,- € mesačne, má matka na úhradu nákladov na dieťa k dispozícii 300,- € mesačne, ktorá suma vysoko prevyšuje výšku životného minima určenú na nezaopatrené dieťa opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. na sumu 99,56 € mesačne, ale aj životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu určené označeným opatrením na 218,06 € mesačne, teda zohľadňuje životnú úroveň rodičov tak, ako to prikazuje . Pokiaľ odvolací súd aj v časti druhého výroku zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, tak len z dôvodu, že súd pri určení splatnosti bežného výživného nezohľadnil ustanovenie , podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo znamená, že výživné má byť zaplatené čím skôr v tom ktorom mesiaci, aby ho bolo možné používať v mesiaci, na ktoré je určené. Odvolací súd určil splatnosť výživného na 10. deň v mesiaci, čo znamená, že v septembri 2020 bol otec povinný zaplatiť výživné do 10. septembra 2020, v októbri 2020 do 10. októbra 2020 a podobne.

12. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť podľa rozsudku okresného súdu už od augusta 2021, odkedy poukazoval matke bežné výživné 160,- € + 30,- € splátku dlžného výživného. Za obdobie od septembra 2020 do 28.02.2022 (výživné na marec 2022 do rozhodnutia odvolacieho súdu ešte nebolo splatné), t. j. za 18 mesiacov mal otec zaplatiť na výživu maloletej P. 18 x 160,- € = 2 880,- €, ale podľa zhodného tvrdenia rodičov zaplatil len 2 280,- €, rozdiel týchto súm 600,- € predstavuje dlžné zročné výživné, ktoré odvolací súd povolil otcovi splácať naďalej v mesačných splátkach po 30,- € až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok pri omeškaní s platbou dlžného výživného čo i len v časti. 12.1 Tvrdenie otca, že suma 380,- € poukázaná matke v auguste 2020 v dvoch splátkach 200,- € + 180,- € má byť započítaná na zročné výživné za obdobie od septembra 2020 vyhodnotil odvolací súd ako účelovú obranu majúcu zamedziť určeniu výšky zročného výživného vyššou sumou vzhľadom na matkou predloženú korešpondenciu s otcom z decembra 2020, v ktorej sám otec uvádzal, že v decembri jej poukazuje okrem výživného 100,- € na mesiac december, aj 50,- € určených na vianočný darček pre P. a doplatí aj dlžné výživné za mesiace september, október a november 2020 vo výške 300,- €.

13. Ustanovenie odkazuje pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov nežijúcich v jednej domácnosti na primeranú aplikáciu ustanovení , a .

14. Podľa , , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Záujem otca o styk s maloletou P. bol striedavo aktívny a pasívny. Hoci sa v priebehu tohto súdneho konania domáhal úpravy styku aj neodkladným opatrením, súdom prvej inštancie určené intervaly nie vždy a v plnom rozsahu využil. Vo vyjadrení k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zo 14.12.2020 navrhol otec pre prípad, že sa matka odsťahuje s maloletou do Bratislavy, upraviť styk s maloletou na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 14.00 hod. a v pondelok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Na dopyt odvolacieho súdu matka oznámila, že v období od novembra 2021 do konca januára 2022 sa styk otca s maloletou uskutočnil iba v dňoch 02.11.2021, 04.11.2021, 06.11.2021, 07.11.2021 a posledný krát 16.11.2021. Stretnutia v dňoch 09.11.2021 a 11.11.2021 otec vynechal. Na rovnakú otázku odpovedal otec maloletej, že od 09.11.2021 súdom určený čas na styk s maloletou nedodržuje, kontakt s dcérou prerušil a odmieta sa ďalej stretávať s dcérou za prítomnosti matky. Na odvolacom pojednávaní vysvetlil otec svoj postoj tak, že nevidí význam toho, aby sa s maloletou stretával len pri kočíkovaní, cíti sa otcom len na papieri.

17. Podľa článku 5 základných zásad záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

18. Dieťa má podľa právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. I keď otec neprejavil záujem stretávať sa s maloletou P., upravil odvolací súd styk otca s maloletou P. v zmysle návrhu matky na každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 11.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky z dôvodu, že v súčasnosti nie je medzi otcom a dieťaťom vytvorený taký vzťah, aby prítomnosť matky pri styku potrebná nebola. Udržiavať styk s dieťaťom nie je vynutiteľná povinnosť zo strany otca. Je na jeho uvážení, či chce byť súčasťou života maloletej a podieľať sa na jej výchove. Takto určený styk zohľadňuje pracovné povinnosti matky aj otca, vykonávané v súčasnosti formou home office v mieste bydliska.

19. Pre účely rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou nepovažoval odvolací súd za potrebné hlbšie skúmať zdravotný stav otca, ktorý podľa predloženej správy psychologičky je stabilizovaný a obsah tejto správy v konaní vyvrátený nebol. Otec je zamestnaný občan. Jeho zamestnávateľ výhrady k jeho práci a osobnosti nevzniesol. Aj to je signál pre odvolací súd, že otca len z dôvodu psychiatrickej diagnózy, na ktorú sa ambulantne lieči, nie je možné považovať za nebezpečného pre maloletú P. počas styku za prítomnosti matky.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje výrok o trovách konania z dôvodu, že návrh na rozhodnutie o trovách konania žiaden z účastníkov nepodal a podľa § 57 C. m. p. rozhoduje súd o trovách konania vo veci starostlivosti o maloleté dieťa len na návrh.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).