Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-73-2018.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého: Y. G., G.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., dieťa rodičov: V. K., G.. XX.XX.XXXX, K. J. G. K. V. O. O. G..U.., A. XXX, O. Q. B. G., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. G.. XX, E., Č. P., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletého Y. G., G.. XX.XX.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matky V. K., G.. XX.XX.XXXX.
II. Otec, B. G., G.. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého Y. G., G.. XX.XX.XXXX, sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určenej zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému Y. G., G.. XX.XX.XXXX, ktorého žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý Y. pochádza z krátkeho partnerského vzťahu rodičov. Otec dieťaťa otcovstvo k maloletému Y. uznal. Po tom, čo otec nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, matka sa vrátila s dieťaťom na Slovensko. S maloletým žije v J. G. K.. Matka je bez práce, poberá prídavok na dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
2. Otec maloletého sa k návrhu, ktorý mu bol doručený podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedol, že matka sa spolu s maloletým Y. od Q. XXXX zdržiava v J. G. K. V. O. O. G..U.., Z. O. na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Matka je bez pracovného pomeru, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zdrojom jej príjmu je dávka v hmotnej núdzi vo výške 206,40 Eur mesačne a prídavok na dieťa 23,68 Eur. Za bývanie v zariadení uhrádza mesačne 69,-Eur. Maloletý Y. svojho otca nepozná. Otec o dieťa nejaví záujem, nekontaktuje ho. Maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky. Je sledovaný v neurologickej ambulancii M.. K. Z. M., má diagnostikovanú poruchu reči, pravidelne užíva liek L.. Podľa vyjadrenia pracovníčky zariadenia matka sa o dieťa riadne stará, dodržiava domový poriadok, prispôsobila sa kolektívu zariadenia. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť, výživné určiť vo výške zodpovedajúcej príjmovým a majetkovým pomerom otca.
4. Otec maloletých detí sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že bol opakovane riadne a včas predvolávaný. Prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v E., Č. P., súd zistil, že otec má nahlásený trvalý pobyt na adrese O. G.. XX, E., doručovaciu adresu má nahlásenú na adrese C. H. XX, Č. K., na ktoré adresy mu bolo doručené aj predvolanie na pojednávanie. Zásielka, ktorá bola otcovi doručovaná prostredníctvom dožiadaného súdu sa vrátila s tým, že adresát nemá schránku. Dožiadaným súdom bolo zistené, že adresát na tejto adrese býva, nakoľko si tam zásielku prevzal. Predvolanie na pojednávanie otcovi teda považoval súd za doručené (fikciou doručenia).
5. Otec sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd dospel k záveru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť (rešpektujúc procesné a ústavné práva matky a najmä maloletého dieťaťa) sledujúc záujmy maloletého dieťaťa, preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletého.
6. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že spolu s maloletým synom žijú v J. G. K.Z. V. O. G..U.. Z. O., kde má k dispozícii jednu zariadenú izbu. O dieťa sa osobne stará. Maloletý navštevuje Materskú škôlku v O., za ktorú matka uhrádza 4,-Eurá, za tanečný krúžok matka platí 4,-Eurá. Matka je od XX.XX.XXXX doposiaľ vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti pre obec vykonáva menšie obecné služby. Zdrojom jej príjmu je dávka v hmotnej núdzi vo výške 206,40 Eur a prídavky na dieťa. Otec dieťa nekontaktuje, na jeho výživu neprispieva s výnimkou obdobia, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, kedy jej na výživu dieťaťa posielal 20,-Eur až 40,-Eur mesačne. Matka uviedla, že počas ich spolužitia otec maloletého nikdy nepracoval. Žili z prostriedkov, ktoré im dala otcova matka. Matka nemala vedomosť o tom, že by otec dieťaťa trpel nejakou chorobou.
7. Z predloženého potvrdenia o pobyte súd zistil, že matka dieťaťa je prihlásená na prechodný pobyt na adrese A.Á. XXX, O..
8. Lustráciou bolo zistené, že matka má v Registri obyvateľstva uvedenú adresu trvalého pobytu Č., v databáze Sociálnej poisťovne o rodičoch nie sú vedené žiadane záznamy.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. súd zistil, že matka je od XX.XX.XXXX vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 206,40 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne.
10. Zo J. Č.. XX/XXXX o poskytovaní sociálnych služieb v Ú. podľa § 26 a § 74 zák. č. 448/208 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb., o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení „Dodatku č. 2“ k tejto Zmluve súd zistil, že poskytovateľ služieb V. O. O. G..U.., sa zaviazal poskytovať prijímateľovi (matke) sociálnu službu na dobu určitú od XX.XX.XXX V. XX.XX.XXXX.
11. Podľa predložených poštových poukážok matka platí za poskytované služby (bývanie) sumu 69,02 Eur mesačne.
12. Tieto skutočnosti súd zistil z návrhu na začatie konania, výsluchom matky, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M., zo správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, lustráciou, z registra obyvateľov SR, z databázy A. O., prostredníctvom dožiadaných súdov.
13. Podľa § 36 ods. 1 zák. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
15. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Pri určení výživného podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Pri určení výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomeru povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletého Y., G.. XX.XX.XXXX, od roku XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani sa spoločne nepodieľajú na výchove dieťaťa. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v celom rozsahu zabezpečuje matka, ktorá spolu s dieťaťom žije v zariadení núdzového bývania v Pribeníku, kde majú k dispozícii vlastnú izbu. Matka je bez pracovného pomeru, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa, ktoré sú jediným zdrojom jej príjmu. Maloletý navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka platí 4,-Eurá mesačne a tanečný krúžok, za ktorý matka uhrádza 4,-Eurá mesačne. Dieťa má zdravotné problémy, pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu, berie lieky. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto návrhu matky vyhovel a maloletého Y. zveril do jej osobnej starostlivosti, keďže matka je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa i do budúcna.
21. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, otcovi súd uložil povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné v minimálnej zákonnej výške, t.j. vo výške 30% sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje finančné možnosti, keďže v konaní nebolo preukázané, že by príjem a sociálna úroveň otca umožnili mu uložiť platiť výživné vo vyššej sume. V deň vyhlásenia rozsudku predstavuje mesačná výška výživného sumu 28,08 Eur (zák. č. 601/2003 Z.z. v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 196/2018 Z.z.). Sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Súdom určené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo vyššej sume, zohľadnil však schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa.
22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 44 CSMP, lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.
24. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak vo veciach starostlivosti o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP). Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením ( § 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).