Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7CoP-126-2018.pdf
PDF · 68.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/126/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. E. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov matky L. Y.R. nar. X.X.XXXX bývajúcej v B. na G. ul. č. XX a otca B. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R.Á. č. XX zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Fatranskej ul. č. 2/E v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 16.2.2018 č.k. 19P 242/2017-54 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. C. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. C. 80 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc 14.8.2017. Dlžné výživné pre maloletého za obdobie od 14.8.2017 do 16.2.2018 v sume 485,33 € zaviazal otca zaplatiť do rúk matky do 3 dní od doručenia rozsudku. Upravil styk otca s mal. C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloletého z miesta bydliska matky v určenom čase a je povinný maloletého do miesta bydliska matky vrátiť v čase určenom na ukončenie styku. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výroku o určení výživného z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa v podstate nechal viesť hlavne tvrdeniami matky maloletého. Bez ohľadu na jeho výpovede a v konaní preukázané skutočnosti mal za to, že jeho životná úroveň je vyššia ako prezentuje. Z akých skutočností pri tomto tvrdení vychádzal, nie je zrejmé. Vyživovacia povinnosť určená súdom v mesačnej výške 80 € veľmi negatívne ovplyvní jeho súčasný život a novú rodinu. Vie, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na druhej strane, ak povinný rodič dosahuje iba priemernú životnú úroveň, nemožno mu stanoviť výživné na dieťa, ktoré by túto životnú úroveň presahovalo, a to ani vtedy, ak sú potreby dieťaťa výrazne zvýšené s poukazom na judikatúru R 55/1992. Uviedol, že jeho príjmové a majetkové pomery mu v súčasnosti neumožňujú platiť výživné vo výške určenej súdom, preto žiada, aby odvolací súd prehodnotil hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie ako aj jeho životnú situáciu.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na tom, aby maloletý bol zverený do jej starostlivosti a zo strany otca žiada výživné 130 €.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani vyjadreniu matky nevyjadril.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Výroky rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní maloletého dieťaťa, úprave styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného, ako aj súvisiacom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacím námietkam otca odvolací súd konštatuje, že nie sú dôvodné, nakoľko otec síce poukazuje na svoju nízku životnú úroveň, avšak žiadne zo svojich tvrdení týkajúcich sa jeho príjmov, životných nákladov či celkovej životnej úrovne žiadnym spôsobom nepreukázal, tieto ostali len v rovine tvrdení bez toho, aby súdu predložil dôkazy, ktoré by mu umožňovali verifikovať skutočné možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Súd prvej inštancie preto v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine správne vychádzal z potencionality príjmov otca, pričom určené výživné 80 € mesačne vzhľadom na otcom tvrdené príjmy z brigád a s prihliadnutím na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti zjavne nie je neprimerané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 32 ods. 1, 2 CMP, z ktorého vyplýva, že účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolností potrebné na rozhodnutie a zároveň sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Napokon nie je možné stotožniť sa ani s námietkou otca, že súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení matky maloletého, nakoľko matka sa k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca nevyjadrovala, keďže ich nepozná, ako nepochybne vyplýva zo zápisníc o pojednávaniach.
10. Vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom konaní svoje tvrdenia o životnej úrovni žiadnym spôsobom nepreukázal, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného, ako aj súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).