Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/71/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: REGIONPRESS, s.r.o. Študentská 2, Trnava, IČO: 36 252 417, zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: MERKANTER s.r.o., Fakľová 20, Košice, IČO: 31 659 501, zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, Bardejov, o zaplatenie 432,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/24/2017-84 z 24.1.2018 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 432,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo súm a za obdobie presne špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku, sumu 40,00 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný ( výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 432,60 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby - inzercia v periodiku, ktoré vydáva žalobca.. Uviedol, že inzerciu uverejnil podľa požiadaviek žalovaného, teda objednaná služba bola podľa žalobcu riadne a včas poskytnutá. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu inominátneho kontraktu, pričom cena a rozsah poskytnutej služby bola dohodnutá vopred, ako to vyplýva z vystavených faktúr. Žalobca na základe objednávok žalovaného vyhotovil návrh zmluvy o inzercii z dôvodu ich evidencie a aj keď zo strany žalovaného nebola zmluva podpísaná, podľa žalobcu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy v ústnej forme.

3. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a má za to, že nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v spore, nie je viazaný hmotnoprávnou povinnosťou voči žalobcovi podľa žaloby. Dôkazy žalobcu nijako nepreukazujú uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a nezodpovedajú skutkovým tvrdeniam o počte zverejnení inzerátu. V žiadnom dokumente sa nenachádza podpis žalobcu, prípadne iný dôkaz či tvrdenie o platnom uzatvorení zmluvného vzťahu, a preto je podľa žalovaného nárok žalobcu nepreukázaný a nedôvodný.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (Zmluvou o inzercii č. 341130251 z 1.8.2013 v sume 90,60 eur, Zmluvou o inzercii č. 341130146 z 25.4.2013 v sume 342,00 eur, faktúrami č. 346130622 splatnou 20.8.2013 na sumu 90,60 eur, č. 346130393 splatnou 11.6.2013 na sumu 68,40 eur, č. 346130374 splatnou 4.6.2013 na sumu 68,40 eur, č. 346130355 splatnou 28.5.2013 na sumu 68,40 eur, č. 34613 334 splatnou 21.5.2013 na sumu 68,40 eur a č. 346130311 splatnou 14.5.2013 na sumu 68,40 eur) mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli ústne zmluvy o inzercii, na základe objednávok

od žalovaného - konateľa p. Demjana a že žalobca uverejnil inzerciu v periodikách Košicko, Košicko okolie v číslach 31, resp. 17, 18, 19, 20, 21 riadne a včas, že podmienky poskytnutia služieb vrátané ceny boli dohodnuté ústne a že za účelom internej archivácie boli žalobcom spísané zmluvy o inzercii. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že takéto uzatváranie zmlúv zo strany žalobcu patrí medzi obchodné zvyklosti a zaužívané spôsoby uzatvárania zmlúv a keďže žalovaný nikdy nenamietal ani nerozporoval vystavené faktúry vznikla mu povinnosť uhradiť predmetnú sumu za zverejnenie inzercie vo výške 432,60 eur.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 veta prvá a § 369 ods.2 Obchodného zákonníka, § 1 ods.1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.) súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

6. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd prvej inštancie návrh zamietol, pretože žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9,75% ročne vo faktúrach so splatnosťou od mája 2013 do júna 2013 (t.j. fa č. 346130393, č. 346130374, č. 346130355, č. 346130334 a fa. č. 346130311), pričom výška zákonného úroku bola v danom období 9,5% ročne podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.

7. Keďže v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. sa žalobca domáhal okrem iného aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi faktúry spolu vo výške 432,60 eur, súd prvej inštancie priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v požadovanej výške.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 a keďže žalobca mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti (výšky úroku z omeškania) priznal súd žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 99%.

9. Proti tomuto rozsudku (výroku I. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú na strane žalobcu dané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.d/, f/, a h/ CSP.

10. Má za to, že súd prvej inštancie sa námietkami žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal, teda neskúmal kto uzavrel zmluvu so žalobcom, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne nepreskúmateľný. Uzatvorenie zmluvy odôvodnil súd poukazom na listinné dôkazy a bežnú prax, čo je však nepostačujúce, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere poprel a žalobca neprodukoval žiadny dôkaz ani tvrdenia na preukázane opaku.

11. Žalobca vo vyjadrení v prvom rade upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie pravdepodobne oneskorene. Totiž odvolaním napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený dňa 1.3.2018, odvolanie bolo na súd doručené až dňa 22.3.2018. Ak by aj bolo odvolanie podané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty na podanie odvolania (t.j. dňa 16.3.2018), pošta by túto zásielku podľa poštových podmienok doručila na tretí pracovný deň od podania odvolania na poštovú prepravu, t.j. najnejskôr dňa 20.3.2018. Na odvolaní je však uvedená pečiatka súdu prvej inštancie 22.3.2018, a preto sa žalobca domnieva, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene.

12. V ďalšom rade žalobca poukázal na to, že odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti odvolania podľa § 363 - absentuje označenie rozsudku, proti ktorému odvolanie smeruje, teda rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje nie je v odvolaní žalovaného jednoznačne špecifikované a identifikované.

13. V neposlednom rade má žalobca za to, že súd prvej inštancie jasne a zreteľne uviedol, aké dôkazy v konaní vykonal a aký skutkový stav z nich vyvodil. Takto ustálený skutkový stav nie je v logickom rozpore s vykonanými dôkazmi. Súd prvej inštancie svoje odvolaním napadnuté rozhodnutie správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Z dôkazov vykonaných počas konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný medzi sebou uzatvorili zmluvu o inzercii

v ústnej forme a jej podmienky boli vopred dohodnuté. Na tomto základe žalobca zverejnil inzerát pre žalovaného. Bez kooperácie žalovaného so žalobcom by žalobca nemohol disponovať ani inzerátom a ani informáciami, ktoré sú jeho obsahom.

14. Navyše žalovaný sa voči zaslaným faktúram a ani výzvam nikdy neohradil a nikdy ich nepopieral. Teda obrana žalovaného spočívajúc v tvrdení, že nie je pasívne vecne legitimovaný je iba účelovou obranou žalovaného, ktorá naviac nebola nijakým spôsobnom v konaní relevantnými dôkazmi preukázaná, zostala tak iba v rovine tvrdení žalovaného.

15. Žalobca má za to, že na základe dôkazov a jeho tvrdení bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný si objednal u žalobcu inzerát aj s konkrétnym obsahom a žiadal ho zverejniť v periodikách, ktoré vydáva žalobca. Žalobca na základe komunikácie medzi ním a žalovaným disponoval aj grafickým znázornením inzerátu, čo bola podmienka sine qua non pre jeho zverejnenie a bez ktorého by žalobca nevedel, aký inzerát s akými obsahovými náležitosťami by mal zverejniť. Je teda viac než zrejmé, že ak žalobca disponoval grafickým znázornením inzerátu, ktorý žalovaný žiadal zverejniť, musel si žalovaný u žalobcu objednať zverejnenie predmetnej inzercie.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania.

17. Výrok rozsudku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 24.1.2018, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, odvolanie bolo podané v posledný deň lehoty o 23 hod. 58 min., oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby vypočul účastníkov konania a tak zistil, kto mal so žalobcom uzavrieť zmluvu o inzercii.

20. V predložených zmluvách ako objednávateľ je uvedené meno Demjan, avšak na týchto zmluvách chýba akýkoľvek podpis alebo otlačok pečiatky.

21. Za takejto situácie bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť ( a to aj výsluchom účastníkov) či takáto zmluva bola so žalovaným skutočne uzavretá.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 , v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).