Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/213/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu H. proti žalovanému S., o zaplatenie 4.240,57 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Csp/23/2018-106 zo dňa 14. augusta 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Csp/23/2018-106 zo dňa 14. augusta 2018, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom pre uznanie nároku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.240,57 Eur s úrokom vo výške 9,90 % ročne zo sumy 4.096,69 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.096,69 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 142,06 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, sumu 3,34 Eur titulom nezaplatených poplatkov za poistenie, a to v pravidelných mesačných splátkach až do vyrovnania dlhu po 200 Eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.08.2018 uviedol, že si je vedomý celej dlžnej čiastky a žiadal rozhodnúť v prospech žalobcu s tým, že nemá žiadnu námietku, súčasne požiadal súd o možnosť splácania žalovanej čiastky v mesačných splátkach vo výške 200 Eur. Súd prvej inštancie posúdil uvedené podanie podľa obsahu ako uznanie nároku čo do dôvodu a výšky a z tohto dôvodu rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. Súčasne povolil žalovanému splácať žalobcovi priznaný nárok v splátkach po 200 Eur mesačne. Pri svojom rozhodnutí o povolení zaplatenia dlhu v splátkach vychádzal z tvrdení žalovaného, že 12 rokov bol veľmi úspešný podnikateľ v rámci zahraničného obchodu, v banke požíval výbornú reputáciu a dobré meno, jeho produkty sa však minuli, biznis skončil a dostal sa do platobnej neschopnosti, čo je dočasné, je to otázka pár mesiacov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 200 Eur mesačne, a to z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, vôbec sa nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného a svoje zistenia obmedzil len na tvrdenia

uvádzané žalovaným, ktorý nepredložil žiaden dôkaz o jeho nepriaznivej finančnej situácii. Ďalej uviedol, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, a že žalovaný neuskutočnil počas celého súdneho konania ani jednu úhradu, neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť. Podľa jeho názoru súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu, pričom povolenie zaplatenia dlhu v splátkach je výnimočným oprávnením. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov. Ďalej uviedol, že procesná úprava § 232 ods. 2 až 4 ako hlavné pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie, pričom uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejedávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Súčasne je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené 26.09.2018, sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 12.03.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 4.096,69 Eur, úroku 142,06 Eur, úroku z omeškania 1,82 Eur, úroku 9,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.096,69 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.096,69 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 142,06 Eur od 25.01.2018 do zaplatenia, poplatku za poistenie vo výške 3,34 Eur a náhrady trov konania.

6. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP. V tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, odvolací súd sa ho preto nedotýkal.

7. Odvolanie žalobcu smerovalo výlučne voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti splatnosti peňažného plnenia. Mal za to, že súd prvej inštancie nedôvodne povolil žalovanému uhradiť dlh v splátkach po 200 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má z následok splatnosť celého plnenia.

8. Ustanovenie § 232 ods. 3 stanovuje lehotu na plnenie rozhodnutím uloženej povinnosti, pričom základná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákon pripúšťa výnimku z uvedenej trojdňovej lehoty, keď je daná možnosť súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.

9. Umožnenie žalovanému zaplatenie peňažného plnenia v splátkach je vždy zásahom do práva oprávneného na reálne dosiahnutie priznaného plnenia v primeranom čase. Takýto zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok, pričom finančná situácia žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení uhrádzať priznané peňažné plnenie v splátkach. Pri stanovení výšky splátok je preto potrebné prihliadať nielen na majetkové pomery žalovaného, ale aj na výšku priznaného plnenia a na ochranu práv a záujmov žalobcu, teda, či zdržaním v plnení súdom priznaného nároku nebudú nad primeranú mieru alebo bezdôvodne dotknuté jeho záujmy.

10. Ak mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci je potrebné určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako tri dni, resp. povoliť plnenie v splátkach, muselo byť jeho rozhodnutie podložené zistením všetkých potrebných

skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu veci, na priznaný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.

11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o povolení zaplatenia dlhu žalovaným v splátkach vychádzal len z tvrdení žalovaného, ktorý nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce jeho výnimočne nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje jeho dlh voči žalobcovi uhradiť v lehote troch dní. Žalovaný pritom deklaroval, že bol 12 rokov úspešným podnikateľom v rámci zahraničného obchodu, dostal sa však do platobnej neschopnosti, ktorá situácia sa mení k lepšiemu, je to otázka krátkej doby - pár mesiacov. Žalovaný má doposiaľ oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Významným v danej veci je i skutočnosť, že žalovaný nepreukázal vôľu ani ochotu plniť svoj záväzok aspoň sčasti napriek tomu, že ho bez výhrad uznal, keď od podania žaloby až do vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie neuskutočnil v prospech žalobcu žiadne peňažné plnenie. Nečinný zostal i po doručení odvolania žalobcu, na ktoré nereagoval.

12. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody pre určenie dlhšej lehoty na zaplatenie súdom priznaného peňažného plnenia (§ 232 ods. 3 druhá veta . Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Csp/23/2018-106 zo dňa 14.08.2018, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia ( § 232 ods. 3 prvá veta .

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .