Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-750-2005.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/750/2005
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: R. P. W. Y., Y. XX, XXX XX Y.W., H.: XXXXXXXX, o vymoženie pohľadávky 221,20 eur (6 664,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlaváčovou, so sídlom Exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod spisovou značkou A. XXX/XXXX, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlaváčovou pod spisovou značkou A. XXX/XXXX z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlaváčovej náhradu trov exekúcie vo výške 35,59 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
III. Oprávnený a povinný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (pôvodne Sociálna poisťovňa) podal dňa 25.10.2005 na Exekútorskom úrade JUDr. Márie Hlaváčovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 221,20 eur (6 664,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozhodnutie č. k 700-3020033105-GC04/05 zo dňa 23.08.2005, právoplatné dňa 29.09.2005 a vykonateľné dňa 14.10.2005.
2. Súdnej exekútorke bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 21.12.2015 súd uznesením rozhodol o zmene účastníka na strane oprávneného, z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a. s. 4. Dňa 07.12.2017 súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že vykonaným šetrením zistila nemajetnosť povinného. Zároveň predložila súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu žiada priznať.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdna exekútorka oznámila súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdnej exekútorky a z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je vlastníkom hodnotnej hnuteľnej veci a nehnuteľnosti. Nepodáva daňové priznania a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov 15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.apríla 2008 (ďalej len ,,vyhláška") , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 17. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk). 18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 20. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. 21. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu. 22. Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 62,92 eur s DPH, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať časovú odmenu vo výške 19,92 eur, a to za úkony: prevzatie veci (30 min.), výzva na konateľa o vyhlásenie o majetku povinného (30 min.), vypracovanie - podanie správy oprávnenému (30 min.), zisťovanie informácií - OR (20 min.), žiadosť o zmenu účastníka konanie (30 min.), zisťovanie informácií - register exekúcií (30 min.). Súd zistil, že súdna exekútorka si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky zahrnula aj úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a za ktorý jej súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - prevzatie spisu, ktoré je nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie informácií - OR, zisťovanie informácií - register exekúcií, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. j) každé zisťovanie každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Pokiaľ ide o úkon správa o stave exekúcie (30 min.), tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tento úkon podľa názoru súdu nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdnej exekútorky, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, pričom súd poukazuje aj na tú skutočnosť že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdnej exekútorky zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdnej exekútorky ako vyhotovenie správy o stave exekúcie nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Súd priznal náhradu za stratu času za úkony výzva na konateľa o vyhlásenie o majetku povinného (30 min.) a žiadosť o zmenu účastníka konanie (30 min.), ktoré považoval za čas účelne vynaložený na exekúciu, vo výške 6,64 eur. 2) v zmysle § 14 ods. 1 a § 15 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti v sume 23,24 eur, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného 1 úkon, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 úkony a získanie uznesenia o zmene účastníka konania 1 úkon. Súd nepriznal paušálnu náhradu za úkon získanie uznesenia o zmene účastníka konania, nakoľko tento úkon nie je možné zahrnúť za úkon, ktorý je odmeňovaný paušálnou náhradou a súd priznal za vypracovanie žiadosti o zmenu účastníka konanie časovú odmenu. Súd priznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu za úkony získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného 1 úkon, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 úkony, spolu vo výške 19,92 eur (6 úkonov). 3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 9,35 eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné vo výške 8,65 eur a elektronické poplatky vo výške 0,70 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné - žiadosť o vyznačenie právoplatnosti vo výške 1,25 eur (výška poštovného za doporučený list podľa cenníka Slovenskej pošty, a. s.), 2 x vyúčtovanie vo výške 2,50 eur, vrátenie poverenia vo výške 1,25 eur a štátny archív - súhlas so skartovaním vo výške 1,25 eur. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal
dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd priznal súdnej exekútorke len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnej exekútorke v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdna exekútorka vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež poukazuje na gramatický výklad pojmu "náhrada" hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Súd priznal súdnej exekútorke poštovné vo výške 2,40 eur (upovedomenie povinnému a oprávnenému) nakoľko poštovné bolo v spise súdnej exekútorky preukázané a poplatky za elektronické portály vo výške 0,70 eur, spolu vo výške 3,10 eur. 23. Súdnej exekútorke ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad.
24. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 35,59 eur s DPH. 25. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
26. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.