Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Csp-132-2018.pdf
PDF · 76.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátom so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanému R. H., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XX, X., v konaní o zaplatenie 63,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 63,60 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 24.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.08.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 63,60 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku proti žalovanému nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a§ 524 a nasledujúcich Zákona č. 40/1964 Zb. / Občiansky zákonník/ zo dňa 23.06.2017. Postupcom teda pôvodným veriteľom žalovaného bola V. V., a.s. so sídlom v Bratislave a žalobca bol postupníkom, teda na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stal novým veriteľom žalovaného. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 5075497958 zo dňa 31.07.2015. Neoddeliteľnou súčasťou, ktorej boli všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe tejto zmluvy postupca, teda banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Šlo o zmluvu úverovú, ktorá spĺňala náležitosti ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ( Zákon č. 513/1991 Zb.) a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a pohľadávka banky ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 153,21 €, pričom pozostávala z istiny vo výške 63,60 € z úroku z omeškania vo výške 1,11 € a bankových poplatkov vo výške 88,50 €. Žalovaný po postúpení pohľadávky žiadnu sumu na úhradu dlhu nezaplatil. Žalobca si však žalobou uplatnil len nárok na istinu úveru vo výške 63,60 € a zvyšok pohľadávky neuplatňoval. Súčasne uplatnil nárok na úroky z omeškania od 24.06.2017, teda odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0666/2017 CE zo dňa 23.06.2017, prílohu k tejto zmluvy, zmluvu o osobnom účte uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným dňa 31.07.2015
a zmluvu o platobnej karte z 31.07.2015, všeobecné obchodné podmienky V. V., produktové obchodné podmienky pre depozitné produkty V. V., sadzobník bankových poplatkov, pokus o zmier z 20.06.2018.
3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 14.11.2018 spolu s uznesením súdu, ktorým bol vyzvaný k vyjadreniu sa k žalobe, spolu s poučením súdu a prílohami žaloby.
5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 27.12.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
6. Svoje skutkové zistenia súd opieral jednak o listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, ale jednak aj o tú skutočnosť, že vzhľadom na to, že žalobcom tvrdené skutočnosti nerozporoval, považovali sa v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Súčasne ich, ale preukazovali listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu.
7. Zo zmlúv, ktoré uzavrela V. V., a.s. so sídlom v Bratislave so žalovaným bolo zistené, že na základe zmlúv z 31.07.2015 banka zriadila žalovanému osobný účet. Vydala mu platobnú kartu a poskytovala mu elektronické služby k účtu ako aj povolené prečerpanie za podmienok a v rozsahu dohodnutom medzi bankou a klientom v zmluve o povolenom prečerpaní. Súčasne pre žalovaného viedla účet sporenia po 10 € mesačne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky V. V. a produktové obchodné podmienky pre depozitné produkty V. V.. Podľa produktových obchodných podmienok pre kreditné karty a povolené prečerpania, banka môže poskytnúť povolené prečerpanie na základe zmluvy, pričom v týchto podmienkach boli upravené ďalšie podmienky používania tohto produktu, avšak vyplývalo z nich aj to, že pohľadávka banky bude splácaná formou započítania pohľadávky banky voči pohľadávke klienta z účtu, ku ktorému je povolené prečerpanie. Klient môže používať povolené prečerpanie do dňa konečnej splatnosti a ak k tomu dňu klient pohľadávku banky, alebo jej časť splatí, môže opätovne používať povolené prečerpanie do výšky rozdielu medzi splatenou pohľadávkou banky a nevyužitou časťou povoleného prečerpania. Teda používanie tohto produktu vyžadovalo od žalovaného mať na osobnom účte vždy dostatočné množstvo finančných prostriedkov, resp. vyrovnávať povolené prečerpanie ku dňu konečnej splatnosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si tieto povinnosti neplnil, a preto mu vznikol vo vzťahu k banke dlh, ktorý na istine predstavoval žalobou uplatnenú sumu 63,60 €. Tento nárok banky sa posudzuje podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako nárok z úverovej zmluvy.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaný bol istinu vo výške 63,60 €, ktorú mal vrátiť na základe tej skutočnosti, že prečerpal prostriedky na svojom osobnom účte, bol banke alebo neskôr po postúpení pohľadávky žalobcovi zaplatil, a to ani ku dňu vyhlásenia rozsudku. Na základe týchto skutočností súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov, teda úverovej istiny nachádza právnu oporu vo vyššie citovanom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo na úroky z omeškania. Výška úroku z omeškania je upravená v ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Je zrejmé, že pohľadávka banky na zaplatenie sumy 63,60 € vznikla pred postúpením pohľadávky žalobcovi a pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky uplatnil nárok na úrok z omeškania v čase, keď už žalovaný s istinou bol v omeškaní. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal proti žalovanému právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.