Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/230/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: F., proti žalovanému: N., o obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.augusta 2018, č.k. 9C/36/2017-139, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu na obnovu konania podanú na súde dňa 30.11.2017 odmietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 397, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 405, § 406, § 413 ods. 1 písm. a/, e/ CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tamojšom súde dňa 30.11.2017 domáha povolania obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9C/3/2009, v ktorom súd rozsudkom č.k. 9C/3/2009-198 zo dňa 26.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/660/2014-247 zo dňa 03.12.2014 uložil žalovanej F. B. povinnosť zaplatiť žalobcovi C.. N. K. sumu 18.256,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 18.256,66 eur od 30.01.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobca domáhal úroku z omeškania vo výške 10,5% od 03.01.2009, žalobu zamietol a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 5.164,72 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe o obnovu konania uviedla, že počas konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9P/3/2009 sa jej nepodarilo preukázať, že dlh, ktorý mala voči žalovanému, si splnila. Vzhľadom na dobré priateľské vzťahy si totiž od žalovaného nevyžiadala žiadne písomné potvrdenie o požičaných peniazoch, čím vznikol dlh žalovaného voči nej. Žalovaný jej sčasti vrátil požičané peniaze v sume 18.256,66 eur, ale dňa 12.01.2009 podal na Okresný súd Prievidza návrh o zaplatenie sumy 18.422,62 eur s príslušenstvom voči žalobkyni. V posledných troch rokoch postupne nachádzala odložené originály dokladov potvrdzujúce požičané peniaze od nej, ako žalobkyne. Žalovaný ju svojim konaním priviedol do dlhodobého vedomého omylu. Dôvodom pôžičiek žalovaného bola dlhodobá evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nebol ekonomicky činný, nemal peniaze na pravidelné výdavky. Účelovo zneužil jej osobné údaje v prospech seba. Žalobkyňa sa vzhľadom k uvedenému domnieva, že je daný dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 397 písm. b/ Civilného sporového poriadku). Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že žaloba na obnovu konania bola na tamojšom súde podaná dňa 30.11.2017, z čoho mal za zrejmé, že žaloba bola podaná v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (05.01.2015). Konštatoval, že začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvodne obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno, nakoľko nepreukázala splnenie objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, t.j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9C/3/2009 bolo skončené dňa 05.01.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/3/2009-198 zo dňa 26.02.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 5Co/660/2014-247 zo dňa 03.12.2014. Žalobkyňa pritom podala žalobu na obnovu konania dňa 30.11.2017. Aj keby súd sám zisťoval splnenie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, došiel by k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko dôkazy, ktorými žalobkyňa mienila preukázať dôvod obnovy konania, jej boli známe už v pôvodnom konaní, teda ich mohla predložiť už v pôvodnom konaní a súd prvej inštancie má preto za to, že subjektívna lehota na podanie žaloby začala žalobkyni plynúť najneskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súd Prievidza č.k. 9C/3/2009-198 zo dňa 26.02.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 5Co/660/2014-247 zo dňa 03.12.2014. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak by aj žaloba na obnovu konania bola podaná v zákonom stanovenej lehote, posúdil by ju ako zjavne nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa ako dôvod na povolenie obnovy predmetného konania uviedla, že je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto smere boli navrhnuté ako dôkazy doklady o platbách, obdobia pracovného pomeru, rozhodnutia sociálnej poisťovne, faktúry za telefónne služby, potvrdenie Mestského úradu C., zápočtový list, potvrdenia o nákupe cudzej meny, doručené listy so sexuálnou tematikou, výpis z písanky počas protialkoholického liečenia, ktoré podľa názoru súdu mali byť žalobkyni, resp. mohli byť žalobkyni k dispozícií už v čase nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v konaní sp. zn. 9C/3/2009, resp. žalobkyňa neuviedla žiaden určitý a zrozumiteľný dôvod, pre ktorý ich nemohla použiť v pôvodnom konaní. Taktiež ako ďalší dôkaz navrhla výsluch žalovaného, ktorý sa však uskutočnil aj v pôvodnom konaní.

2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9C/3/2009 povolil. Súčasne navrhla, aby po prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodila, že žalovaný si od nej požičal peniaze, výška pohľadávky je 40.719,28 eur, ktoré jej neskôr aj kradol s tvrdením, že jej všetko vráti z predaja bytu na ul. H., C., čo neurobil. Dostal ju do dlhoročného omylu a toto konanie bolo účelové v prospech žalovaného. Nemala listinné dôkazy, ktoré by mohla predložiť súdu. Posledné listinné dôkazy našla 14.11.2017. Uviedla, že žalobca jej sčasti vrátil požičané peniaze v sume 18.256,66 eur, ale dňa 12.01.2009 podal na OS Prievidza návrh o zaplatenie sumy 18.422,62 eur s prísl. voči žalovanej podľa § 451 Obč. zákonníka. Doklady predložené súdu potvrdzujú poskytnuté pôžičky žalovanému: (na: nájomné, inkaso, telefóny, výživné a potreby pre svoje dve VŠ študujúce deti, alkohol, cigarety, zmena USD, českej koruny, zmenených nórskych korún na slov. korunu). Zastávala názor, že v konaní preukázala, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, rozhodnutím súdu boli vážne poškodené jej právom chránené záujmy a v súčasnosti nie je možné ochranu dosiahnuť právnymi prostriedkami. Mala za to, že je možné vykonať dôkaz výsluchom žalovaného a súčasne sa dá predpokladať, že vykonanie uvedených dôkazov môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania žalobkyne ako podanú oneskorene z dôvodu nedodržania subjektívnej 3-mesančej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a zároveň ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne argumentačne i právne zdôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia uznesenia nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené. Odvolací súd v záujme toho, aby len opätovne a duplicitne nekonštatoval predošlé súdne rozhodnutie s poukazom na jeho odôvodnenie a právne závery z neho vyplývajúce, len na doplnenie správnosti dôvodov uvádza nasledovné:

5. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.decembra 2014, č.k. 5Co/660/2014-247, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.februára 2013, č.k. 9C/3/2009-198 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.júna 2014, č.k. 9C/3/2009-238 v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej (toho času žalobkyne) zaplatiť žalobcovi (toho času žalovanému) sumu 18.256,66 eur s prísl., ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, potvrdil, je zjavné, že skutočnosťami, ktorými žalobkyňa zdôvodnila nutnosť povoliť obnovu konania, argumentovala už v pôvodnom konaní, a to tak v štádiu prvoinštančného konania, ako aj v podanom odvolaní proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že: „Preto obrana odporkyne 1/ v tom smere, že čiastka, ktorá bola poukázaná na účet M. H. mala predstavovať sumu, ktorú za spolužitia uhrádza za mesačné zálohy bytu, prípadne ako výživné deťom navrhovateľa, prípadne platby, ktoré uhradila odporkyňa 1/ za navrhovateľa ako dlhy v G., prípadne spoločnosti B. považoval odvolací súd za nedôvodné a účelové. Nie je logické tvrdenie odporkyne v tom smere, že by tieto platby aj keby tomu tak skutočne bolo, boli poukázané na účet M. H. s tým, že pokiaľ by sa malo skutočne jednať o plnenie, ktoré mala odporkyňa 1/ v predchádzajúcom období poskytnúť za navrhovateľa je zrejmé, že túto platbu by poskytol navrhovateľ priamo na účet odporkyne 1/ čo sa nestalo.“ Je tak nesporné, že žalobkyňa poukazovala vo svojej žalobe o obnovu konania len na také skutočnosti, ktoré už boli známe skôr, ktorými sa súdy v základnom konaní zaoberali, tieto vyhodnotili a ktoré aj odvolací súd považoval za nedôvodné a účelové, čo je zásadné z hľadiska rozhodovania o dôvodnosti žaloby na obnovu konania. Súdy v pôvodnom konaní sa žalobkyňou tvrdenými okolnosťami zaoberali, týmito sa vysporiadali. Žalobkyňa tak vo svojej žalobe poukazovala len na také skutočnosti, ktoré už boli známe skôr a ktoré listinné dôkazy mohla mať vo svojej dispozícii (sama uvádza, že tieto postupne v priebehu 3 rokov nachádzala). Neobstojí preto jej tvrdenie, že ide o také skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom konaní.

6. Odvolací súd len poznamenáva, že je nevyhnutné rešpektovať zásadu zachovania právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, a to za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok, ktoré však v danej veci naplnené nie sú.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .