Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5C/157/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, štátny občan SR, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, v konaní o zaplatenie 740,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 18.08.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 740,70 Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 122,70 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 740,70 Eur od 05.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný dlh mal pozostávať z istiny vo výške 615,27 Eur, úroku vo výške 0,18 Eur, poplatku za výpis z účtu vo výške 10,43 Eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 114,82 Eur.

2. Dôvodil tým, že 23.08.2007 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej ÚZ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky (ÚZP), pričom súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany odporcu. Na základe riadneho plnenia si povinností žalobcom, vyplývajúcich z úverovej zmluvy, zaslal žalobca v zmysle Hlavy 8 ÚZP úverovú kartu spolu s Metodickou príručkou obsahujúcou charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie karty. Neoddeliteľnou súčasťou metodickej príručky bol sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Povinnosť splácať čerpaný revolvingový úver formou pravidelných mesačných splátok bola dohodnutá v Hlave 9 a nasl. ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy tak, že: „Výška pravidelnej mesačnej splátky RÚ bola medzi klientom a spoločnosťou dohodnutá vo výške 4 % z výšky dohodnutého úverového rámca, platného ku dňu splatnosti danej splátky. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté úroky, príslušná časť čerpaného RÚ a pravidelné poplatky, napr. za výpis a príp. nepravidelné poplatky ako napr. výber z bankomatu, za blokovanie karty. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov, platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto ÚZ a ktorý je obsiahnutý v Metodickej príručke.“ Zmluvný úrok bol dohodnutý v ÚZP tvoriacich neoddeliteľnú súčasť dotknutej ÚZ v Hlave 8. Žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1.053,50 Eur, pričom žalovaný porušil zmluvné podmienky a žalobcovi vrátil len 615,27 Eur. odo dňa omeškania bol žalovaný informovaný o výške svojho dlhu v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu a vyzývaný k ich úhrade. Keďže odporca ani napriek uvedenému neplnil svoju povinnosť riadneho a včasného splácania v zmysle Hlavy 7 písm. a/, navrhovateľ vyzval žalovaného listom zo dňa 28.08.2012 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 756,95 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalovaný po zosplatnení úveru už neuhradil nič.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Návrhom zo dňa 25.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov č. 5, Prešov. Podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania sa spravovali § 93 ods. 2 zák. č 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) v znení účinnom do 01.01.2015, na základe ktorého sa uvedené združenie stalo vedľajším účastníkom konania bez toho, aby bol k tomu nevyhnutný výslovný súhlas žalovaného spotrebiteľa. Dňa 01.07.2016 však nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v dôsledku čoho postavenie združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo zákona zaniklo. Pokiaľ ide o návrh združenia na pribratie do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 CSP, o tom súd právoplatne negatívne rozhodol uznesením zo dňa 25.01.2017, č.k. 5C/157/2014-46.

5. V zmysle § 297 písm. b/ v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, dňa 21.12.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobcom, to najmä žalobou, Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2007; Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.; Sadzobníkom 3 poplatkov a odmien /kreditná karta Home Credit - sadzobník 3; výzvou k splateniu dlhu zo dňa 28.08.2012; poštovým podacím hárkom; Výpisom čerpania, splátok a úhrad k zmluve č. XXXXXXXXXX a ďalším obsahom spisu, na základe čoho zistil nasledovný stav:

7. Účastníci uzavreli dňa 23.08.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 7.890,- Sk na účely R. I. L.. Úhrada bežného úveru poskytnutého na kúpu I. L. však nebola predmetom tohto konania. Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy boli malým písmom vytlačené ustanovenia o tom, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RÚ I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom Úverovej Karty za podmienok stanovených v hlave 8 9 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.“.

8. V presne nezistenom čase poslal žalobca žalovanému úverovú kartu. Z tejto karty žalovaný čerpal spolu 1.053,51 Eur, pričom súčasne prostredníctvom priebežných splátok uhradil žalobcovi finančné prostriedky v celkovej výške 1.193,- Eur. Listom z 28.08.2012 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru a vyzval ho na úhradu dlžnej čiastky 756,95 Eur.

9. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä :

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Úverovú zmluvu, ktorú účastníci uzavreli dňa 23.08.2007, súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu I. L., pričom tento úver nebol predmetom tohto konania. Pravdepodobne ho žalovaný riadne splatil tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve. Z usporiadania predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že predmetom záujmu oboch strán v čase podpisovania tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov na kúpu I. L.. Len veľmi malým a ťažko čitateľným písmom bolo na tejto zmluve uvedené, že sa ňou súčasne uzatvára aj Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I. Takýto formulár pritom jednoznačne vzbudzuje vážnu pochybnosť o tom, či bol spotrebiteľ v čase jeho podpisovania informovaný o podmienkach revolvingového úveru, najmä o ročnej percentuálnej miere nákladov vyžadovanej ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy.

16. Podľa názoru súdu predmetom záujmu spotrebiteľa (žalovaného) v čase podpisovania úverovej zmluvy bolo poskytnutie okamžitého úveru na kúpu veci a nie poskytnutie revolvingového úveru v budúcnosti a s nejasnými podmienkami.

17. Žalobca revolvingový úver žalovanému pri podpise úverovej zmluvy v podstate vnútil ako vedľajšie dojednanie zmluvy, ktoré je neplatné jednak z dôvodu nedostatku vôle a informovaného súhlasu na strane spotrebiteľa, a jednak aj z dôvodu príliš malého písma v ustanoveniach úverovej zmluvy, ktorými mala byť uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Ku skutočnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere pritom došlo až neskôr, a to zaslaním úverovej karty zo strany žalobcu a jej aktiváciou a výbermi zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazoval na zaslanie Metodickej príručky /obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou mal byť aj Sadzobník poplatkov a odmien/ žalovanému, túto Metodickú príručku žalobca súdu nepredložil.

18. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. neplatná. Keďže nemožno konštatovať dodržanie písomnej formy zmluvy, ide podľa názoru súdu o neplatný právny úkon. Účastníci zmluvy si tak boli podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť navzájom to, čo podľa nej dostali. Žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť vyčerpanú istinu (bez úrokov a poplatkov) vo výške 1.053,51 Eur a žalobca bol povinný žalovanému vrátiť ním uhradené splátky a všetky ďalšie úhrady (aj po vyhlásení zosplatnenia úveru) v celkovej sume 1.193,- Eur. Uvedené sumy vyplývajú zo samotného tvrdenia žalobcu, ako aj z predloženého Výpisu čerpaní, splátok a úhrad (viď čl. 16). Žalovaný vyčerpal celkom 1.053,51 Eur a na splátkach uhradil 1.193,- Eur. Po vzájomnom započítaní týchto nárokov, súd dospel k záveru, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiaden dlh, a preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Napriek tomu, že súd vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú, len pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by, aj napriek malému písmu, pripustil, že žalovaný v danom prípade podpisoval úverovú zmluvu so znalosťou všetkých jej ustanovení a aj úverových zmluvných podmienok, absentuje podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaná zákonom v čase podpísania úverovej zmluvy -

ročná percentuálna miera nákladov, čo má za následok, že predmetný úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.12.2007).

20. V takom prípade by bolo rovnako potrebné podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný žalobcovi na úhradách splátok v skutočnosti zaplatil viac, než v skutočnosti z poskytnutého úveru vyčerpal.

21. Na základe uvedených dôvodov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Hoci by plne úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd mu ho nepriznal, nakoľko bol v konaní po celý čas nečinný, a teda mu žiadne trovy nevznikli.

23. Vo vzťahu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného za obdobie do 30.06.2016 /kedy stratil svoje procesné postavenie v dôsledku zmeny procesného predpisu/, súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je spravodlivý dôvod na ich priznanie. Základnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania v súdnom konaní je ich účelnosť. V tejto veci však vedľajší účastník do konania len vstúpil, bez znalosti stanoviska žalovaného, pričom sa k meritu prejednávanej veci žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd preto nepovažoval prípadné trovy vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené a s poukazom na § 251 mu nárok na ich náhradu nepriznal, hoci podľa výsledku sporu stál na strane procesne úspešného účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.