Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/45/2018

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: L. L., O..: XX.X.XXXX, V. M. XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: L. E., O.. XX.X.XXXX, V. Š. XX/XX, XXX XX P., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. U k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to v rozsahu scudzenia, zaťaženia alebo prenájmu nehnuteľnosti: 1. V. Č.. XX, X. P.., X. Č.. XX, X. V. Y. F. Č. XXX, O. P. N. Č.. XXXX, na ulici M. XX X. F., zapísaného na G. Č.. XXXX, M.. Ú.. F., 2. spoluvlastnícke podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Sabinov v podiele XX/XXXX, 3. spoluvlastníckeho podielu na pozemku o výmere 356 m2, na ktorom je bytový dom postavený, zapísaný na LV XXXX, kat. úz. F., v podiele XX/XXXX.

II. U k l a d á žalobkyni, aby do 15 dní od doručenia tohto uznesenia podala na súde vo veci samej žalobu proti žalovanému o určenie, že je vlastníčkou nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 % v prípade, ak podá žalobu vo veci samej uvedenú v bode II. tohto a bude zároveň v takom konaní určená za vlastníčku nehnuteľností uvedených vo výroku I. tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne potom súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 17.10.2018 doručeným súdu 22.10.2018 a doplneným na základe výzvy súdu elektronickým podaním zo dňa 27.112018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal scudziť, zaťažiť alebo prenajať nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe na určenie vlastníckeho práva, s povinnosťou žalobkyne podať na súde žalobu voči žalovanému na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam (a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie), a aby jej zároveň priznal náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že predmetný byt nadobudla na základe ,,Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 12.1.2009. V predmetnom byte v rámci spoločnej domácnosti žije spoločne so svojim manželom Š. L. a jedným dieťaťom. Uviedla, že v polovici roka 2017 sa spolu s manželom ocitla v zlej ekonomickej situácii, finančnej tiesni, preto sa rozhodli, že preklenutie nepriaznivej finančnej situácie a tiesne budú riešiť čerpaním pôžičky. Manžel Š. L. sa z toho dôvodu obrátil na jemu známu osobu, pána PaedDr. U. T., M. T. C., spol. s r.o., či mu nebude schopný zabezpečiť čerpanie pôžičky vo výške 25.000,- Eur od fyzickej osoby.

3. Žalobkyňa tvrdila, že po krátkom čase pán T. oznámil, že takúto osobu pozná, že táto môže poskytnúť pôžičku v požadovanej výške 25.000,- Eur, že ide o osobu z M., avšak táto poskytnutie pôžičky podmieňuje na jej zabezpečenie uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá by slúžila na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke peňazí. Ohľadne poskytnutia pôžičky a uzavretia kúpnej zmluvy na odpredaj jej bytu ako zabezpečenie záväzku všetky náležitosti vybavoval pán T., ktorý mal aj vypracovať písomnú kúpnopredajnú zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretú dňa 4.7.2017 medzi predávajúcou žalobkyňou a kupujúcou, Y. U., E.. U., O.. XX.X.XXXX, XXX XX M.C., I. XXXX/X, pričom na tejto kúpnej zmluve ona, žalobkyňa, participovala iba takým spôsobom, že túto iba podpísala s úradne overeným podpisom na Notárskom úrade L.. C. R.D.. Poznamenala, že v čase jej podpisu na písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy v dvoch vyhotoveniach podpisy kupujúcej sa ešte nenachádzali, s kupujúcou sa nikdy nestretla, žiadnym spôsobom nekontaktovala a túto osobu nepozná, a že aj z čl. 10 kúpnej zmluvy bod 6 vyplýva prehlásenie zmluvných strán, že predaj a kúpu nehnuteľností sprostredkovala realitná kancelária GAMA INVESTMENT, spol. s r. o. so sídlom v Prešove. Zo strany vyhotoviteľa zmluvy ako sprostredkovateľa bol toho istého dňa 4.7.2017 vypracovaný aj Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 4.7.2017 uzavretej medzi uvedenými zmluvnými stranami, z obsahu ktorého vyplýva, že bol doplnený čl. X. bod 7 so znením: Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúca má predkupné právo spätného odkúpenia nehnuteľnosti, a to najneskôr do 4 mesiacov odo dňa podpísania tejto kúpnej zmluvy a to za kúpnu cenu 30.000,- Eur.

4. Žalobkyňa uviedla, že od samého počiatku nemala žiadnu slobodnú a vážnu vôľu uzavrieť takúto kúpnu zmluvu, ale jej snahou a úmyslom bolo získanie finančných prostriedkov pre preklenutie zlej ekonomickej situácie (krátkodobej), a to čerpaním pôžičky od veriteľa. Takýto jej nesúhlas, ako aj okolnosti uzatvárania a podpisovania kúpnej zmluvy, ako aj dohodnutej kúpnej ceny, ktorá je v zrejmom nepomere so všeobecnou (trhovou) nehnuteľností, podporuje aj samotný dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa mali odstrániť všetky akékoľvek pochybnosti o nepoctivom poskytnutí pôžičky, a to v tom, že pokiaľ bude poskytnutá pôžička riadne splatená, v rámci vymieneného predkupného práva dôjde k spätnému prevodu vlastníckeho práva k prevádzanému bytu. Tomu, že uzavretím kúpnej zmluvy išlo o zastretý, simulovaný právny úkon, nasvedčuje podľa žalobkyne aj to, že aj po povolení vkladu vlastníckeho práva Katastrálnym odborom v Prešove prostredníctvom svojho manžela Š. L. naďalej riadne uhrádzala správcovi bytového domu Bytovému družstvu Prešov pravidelne mesačné nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu, že v byte naďalej riadne bývala a užívala ho, ako aj, že U. T. ako sprostredkovateľovi pôžičky boli zo strany Š. L. mesačne uhrádzané a splácané „splátky pôžičky“, o čom svedčia príjmové pokladničné doklady vystavené samotným U.. T. (dňa 11.11.2017 - 2.500,- Eur, 4.1.2018 - 1.250,- Eur, 31.1.2018 - 1.250,- Eur, 2.3.2018 - 1.250,- Eur, 16.5.2018 - 1.250,- Eur, 21.9.2018 - 1.250,- Eur + 900,- Eur). Kupujúca (Y. U.) aj po vyznačení zmeny vlastníckeho práva k bytu v katastri nehnuteľností tento byt nikdy nenavštívila, neprehliadla si ho a podľa presvedčenia žalobkyne táto osoba ani nemala vedomosť a tušenie, kde sa byt nachádza a v akom je stave, nikdy ju nevyzývala k plneniu žiadnych povinností a nevyzývala ju ani k realizácii predkupného práva, čo jej podľa žalobkyne vyplývalo z dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, a podľa názoru žalobkyne ako doslova „nastrčená osoba“ predmetný byt odpredala žalovanému, o čom sa žalobkyňa spolu si svojim manželom dozvedela takým spôsobom, že vo vchodových dverách do bytu objavili čiastočný výpis z G. XXXX, M.. Ú.. F., na ktorom je pod V. vedený ako vlastník k bytu žalovaný v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia vlastníctva mala byť kúpna zmluva zo dňa 26.9.2018, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Prešov, Katastrálny odbor pod V 1565/2018. Z tohto výpisu, ktorý im osobne doručil samotný žalovaný takým spôsobom, že ho zložený zasunul do vchodových dverí, a ktorý je popísaný jeho vlastnou rukou, vyplýva, že „... som vlastník bytu (viď list vlastníctva), prosím opustite môj byt okamžite!!! Budem chodiť každý deň. Ste v byte bez právneho titulu a protizákonne, opakujem ihneď opustite byt, dvere nechajte otvorené, prídem s kľúčovou službou vymeniť zámku, kontakt na mňa 0903 643 843“.

5. Záverom žalobkyňa tvrdila, že takýto nový list vlastníctva vyhotovený dňa 13.10.2018 vyvolal u nej, ako aj manžela trpké a značné znepokojenie. Na takýto oznam manžel reagoval takým spôsobom, že sa osobne stretol so žalovaným v mieste jeho bydliska za prítomnosti svojho právneho zástupcu, ako aj právneho zástupcu žalovaného, kde žalovaný svojským spôsobom zotrval na svojich poznámkach napísaných na G. XXXX a ako náhradné riešenie navrhoval, že byť im je ochotný spätne odpredať za sumu 55.000,- Eur s tým, že pokiaľ jeho navrhovaný spôsob neprijmeme, kedykoľvek byt za túto cenu odpredá už aj v tom čase viacerým záujemcom. Pri osobnom stretnutí sa žalovaný vyjadril, že i keď ho kúpa bytu podľa zmluvy stála 35.000,- Eur za odpredaj bytu požaduje 55.000,- Eur z dôvodu, že mal s tým výdavky.

6. Žalobkyňa uviedla, že za žiadnych okolností nemôže a nechce spätne odkúpiť byt od nového vlastníka za ním navrhovanú cenu 55.000,- Eur majúc za to, že sa takýmto „čerpaním pôžičky“ stala obeťou podvodného a úžerníckeho konania zo strany iných viacerých osôb, ktorých konanie ako po objektívnej, tak aj po subjektívnej stráne dosahuje stupeň nebezpečnosti trestného činu podvodu a úžery. Poskytovanie finančných prostriedkov nebankovými subjektmi pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv, a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov s tým, že odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona. Uviedla, že aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov (R NS SR 2M Cdo 2/2016) dohoda, ktorej skutočným zmyslom je bez ohľadu na jej skutočné označenie - dojednanie tzv. prepadnej zálohy, je v rozpore s účelom záložného práva, takže taká zmluva je pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa ust. § 39 . Preto kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná, uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastníctve právo k predmetu kúpnej zmluvy, je neplatná. Kúpna zmluva uzavretá dňa 4.7.2017 je podľa nej neplatná aj podľa § 37 ods. 1 pre nedostatok vážnosti vôle predávajúceho, pretože jej vôľou nebolo uzavretie kúpnej zmluvy, ale v skutočnosti poskytnutie pôžičky, čo mohlo byť zabezpečené iba v rámci platného záložného práva uzavretím zmluvy o zabezpečení záväzku - záložnej zmluvy podľa § 552 OZ. Kúpna zmluva je podľa nej taktiež neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi, kde ich súčasťou je aj zásada „Nikto sa nesmie nemorálne (bez náležitého hospodárskeho dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného“.

7. Podľa žalobkyne ňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov s tým, že právne účinky neodkladného opatrenia v ničom neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), pretože žalovaný má zabezpečené dlhodobo samostatné bývanie, že nie je odkázaný na bývanie v predmetnom byte, ktorý nezákonným spôsobom nadobudol a odkúpil iba pre zištné účely.

8. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa predložila kópiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 4.7.2017 uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a Y. U. ako kupujúcou za kúpnu cenu 25.000,- Eur, kópiu dodatku č. 1 k tejto zmluve z toho istého dňa, ďalej písomné prehlásenie manžela žalobkyne Š. L. zo dňa 17.10.2018 s opisom skutkových okolností zodpovedajúcim tvrdeniam žalobkyne v návrhu, kópiu čiastočného výpisu v listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. F. vyhotoveného 13.10.2018 s rukou písaným textom tak ako je uvedený v závere bodu 4. tohto odôvodnenia, a na základe výzvy súdu na doplnenie podania aj kópie príjmových pokladničných dokladov vystavených podľa ich obsahu U. T. o prijatí súm označených ako splátky pôžičky od Š. L., na ktoré sa žalobkyňa odvolávala vo svojom návrhu, ako aj o mesačných úhradách nájomného (U.) Bytovému družstvu Prešov uhradených Š. L..

9. Spolu s doplnením príloh žalobkyňa písomným podaním zo dňa 26.11.2018 doplnila aj ďalšie skutkové tvrdenia a dôvody návrhu tak, že dojednanie v dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 4.7.2017 (dohoda, že predávajúca má predkupné právo spätného odkúpenia nehnuteľnosti, a to najneskôr do 4 mesiacov odo dňa podpísania tejto kúpnej zmluvy a to za kúpnu cenu 30.000,- Eur) malo slúžiť ako určenie doby splatnosti požadovanej pôžičky vo výške 25.000,- Eur, ktorá zo strany kupujúcej Y. U., O.. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, M., ktorá jej skutočne ako pôžička, avšak v rámci prepadného zálohu ako kúpna cena bola vyplatená na jej účet. Dodala, že vzhľadom k tomu, že ich prechodne zlá finančná situácia v dobe 4 mesiacov po uzavretí prepadného zálohu nebola vyriešená, došlo k zmene spôsobu splácania pôžičky a to ústnou formou takým spôsobom, že túto pôžičku bude splácať v mesačných splátkach po 1.250,- Eur na dojednané miesto úhrady realitnej kancelárie GAMA INVESTMENT, spol. r.o. Prešov, k čomu skutočne aj došlo, o čom podľa žalobkyne svedčia jednotlivé príjmové pokladničné doklady vyhotovené konateľom realitnej kancelárie U. T.. Uviedla, že z postoja a správania sa žalovaného, ktorý deklaruje ďalší odpredaj nehnuteľnosti, „dochádza k ohrozeniu jej daného práva k bytu na ďalší subjekt“, čo by malo za následok zmenu účastníkov súdneho sporu vo veci samej, predmetom ktorého bude opätovné určenie jej vlastníckeho práva k bytu, t.j. k ohrozovaniu právnej istoty.

10. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Podľa § 366 ods. 3 a 4 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. V danom prípade mal súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobkyňa pre potreby vydania neodkladného opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčila, že predmetný byt, v ktorom býva, ak sú jej tvrdenia pravdivé, bol prevádzaný za zvláštnych okolností, a to jednak vzhľadom na výrazne nižšiu kúpnu cenu, než za akú sa taký byt v súčasnosti (podľa žalobkyňou predložených inzerátov) ponúka, a aj vzhľadom na to, že kupujúci byt nadobúdali veľmi neobvykle bez toho, aby sa s jeho stavom v rámci bežnej opatrnosti obhliadkou vopred oboznámili (pri obhliadke súvisiacej aj s tvorbou ceny by mohli získať predstavu aj o jeho užívacích pomeroch, vrátane neexistencie zjavných technických problémov, prípadne právne- faktických obmedzení súvisiacich napríklad aj s tým, že byt slúži ako obydlie iných osôb, či už na základe nájmu, faktického stavu, alebo z iných dôvodov).

13. Z uvedeného sa tak javí, že medzi osobami zúčastnenými na tomto prípade tak skutočne boli resp. mohli byť (aj) iné dohody resp. vzťahy než by mohli vyplývať len z doslovného znenie písomných zmlúv. Ak bolo pritom účelom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 4.7.2017 v skutočnosti niečo iné než slobodný a vážne mienený prevod vlastníckeho práva k bytu, uvedená kúpna zmluva (z ktorej podľa žalobkyne odvodzovala vlastnícke právo k bytu Y. U.Á. ako právna predchodkyňa žalovaného) tak môže byť (ad 1.) pre nezhodu vôle a jej prejavu naozaj absolútne neplatná, osobitne (ad 2.) ak mala vo svojej podstate skutočne slúžiť len na zabezpečenie pôžičky bez písomného vymedzenia zabezpečovaného záväzku a spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva (v zmysle ust. § 553a Občianskeho zákonníka), a (ad 3.) aj s poukazom na ust. § 553c ods. 2 OZ, podľa ktorého dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné. Podľa názoru súdu tak žalobkyňa pre potreby vydania neodkladného opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčila, že má resp. môže mať vlastnícke právo k bytu, ktorého ochrany sa domáha, a že v súvislosti s konaním žalovanej strany hrozí ďalšia zmena zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ktorá by sťažovala jej pozíciu pri identifikácii žalovaného, pričom navrhovaná dočasná úprava ich pomerov sa v súčasnosti nejaví ako neprimeraná, a preto súd jej návrhu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s označenými nehnuteľnosťami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

14. Aby však súd minimalizoval rozsah tohto obmedzenia, vychádzajúc totiž zatiaľ len z tvrdení žalobkyne, s dôrazom na neodkladnú a v tomto prípade zároveň aj len dočasnú povahu tejto úpravy, v zmysle ust. § 336 ods. 1 zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať na súde vo veci samej ňou avizovanú žalobu proti žalovanému o určenie, že je vlastníčkou označených nehnuteľností, a to v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, ktorú i vzhľadom na obsah tohto návrhu považoval za adekvátnu na vypracovanie kvalifikovanej žaloby. Žalobkyňa síce vo svojom návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia požadovala lehotu dlhšiu (30 dní počítaných od právoplatnosti uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie), súd to však nepovažoval za dôvodné, a pripomína, že v tejto časti sa jedná len o procesnú úpravu, návrhom nebol viazaný a rozhodnutie záviselo od jeho úvahy (určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu - § 216 ods. 2 . Ak však nebude uvedená žaloba v stanovenej lehote podaná, súd toto uznesenie o neodkladnom opatrení v zmysle ust. § 336 ods. 3 aj bez návrhu zruší. Ak žalobkyňa stanovenú žaloba podá, toto neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 336 ods. 4 a § 337 ods. 3 za primeraného použitia § 335 zruší svojim rozhodnutím súd, ktorý vo veci samej žalobe vyhovel, alebo ktorý žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorý konanie vo veci samej zastavuje.

15. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Týmto rozhodnutím sa konanie o aktuálnom návrhu na neodkladné opatrenie končí, a preto v ňom súd obligatórne rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v tomto konaní o neodkladnom opatrení úspešná v plnom rozsahu, rozhodnutie súdu však bolo vydané bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom úplné a komplexné posúdenie dôvodnosti tohto návrhu a účelnosti s ním spojených trov konania je podľa názoru súdu závislé od vyjadrenia žalovaného a výsledku konania a dokazovania vo veci samej, a preto súd tento nárok na náhradu trov konania - aby voči nemu žalovaný z opatrnosti nemusel podávať samostatné odvolanie v situácii, keď nie je úplne zrejmé či bude žaloba vôbec podaná a či bude žalobkyňa úspešná aj po konečnom dokazovaní

- podmienil podaním takejto žaloby a úspechom žalobkyne vo veci samej. O výške náhrady týchto trov konania rozhodne potom súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (a úspechu žalobkyne v nej) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa §127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 .