Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-150-2016.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/150/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: J. F. a I. republika, s.r.o., X.: XXX XX XXX, so sídlom F. armády XXX/X, XXX XX H. J., F. republika, zastúpeného O. kanceláriou Z., s.r.o., so sídlom S. XX, XXX XX K., proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V U. XXX/XX, XXX XX U. C., o zaplatenie sumy 163,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 163,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 163,16 Eur od 18.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 15.04.2009 so spoločnosťou I. sporiteľňa, a.s. (ďalej len „I. sporiteľňa“ alebo „N. predchodca“) zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. Súčasťou tejto zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky I. sporiteľne. Na základe zmluvy poskytla I. sporiteľňa žalovanému úver vo výške 1.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami po dobu 47 mesiacov vo výške 32,32 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokmi z úveru a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu dňa 11.01.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je vo výške 163,16 Eur, pričom táto suma pozostáva z istiny úveru vo výške 107,88 Eur, z vyčísleného úroku vo výške 2,12 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 50,17 Eur a poplatkov vo výše 2,99 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila I. sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
2. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe nevyjadril.
3. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.12.2018.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 15.04.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre osobný účet a balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, sadzobníkom poplatkov a náhrad, výpisom z úverového účtu, výzvou zo dňa 17.01.2012, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2014 spolu s prílohou, špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 12.12.2016 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Právny predchodca žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.04.2009 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur s úrokovou sadzbou fixnou do splatnosti 19,40% p.a. v deň uzavretia zmluvy, pri RPMN 27,23 %. V zmluve bolo dohodnuté zaplatenie úveru v 47 mesačných splátkach, s výškou splátky 32,32 Eur, so splatnosťou prvej splátky 10.05.2009, s konečnou splatnosťou úveru 10.03.2013. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené sumou 542,52 Eur a v zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN 34,49 %.
7. Výzvou zo dňa 17.01.2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na splácanie pohľadávky, ktorá ku dňu 31.12.2011 bola vo výške 114,- Eur. Dlžnú sumu mal žalovaný uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Doklad o doručovaní výzvy žalobca napriek výzve súdu nedoložil.
8. Zo špecifikácie dlžnej sumy súd zistil, že žalovaná suma 163,16 Eur pozostáva z istiny 107,88 Eur (poskytnutý úver 1.000,- Eur mínus zaplatená časť na istine 892,12 Eur), z úrokov 2,12 Eur, (celková výška úrokov 707,10 Eur mínus zaplatená časť na úrokoch vo výške 704,98 Eur) a z poplatkov vo výške 2,99 Eur. Suma vyčíslených úrokov z omeškania je vo výške 50,17 Eur, ktorá bola vyčíslená ku dňu dátumu postúpenia.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného ku dňu postúpenia (ďalej len zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 15.04.2009 bola medzi I. sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru. U. o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy I. sporiteľňa, a.s. uzatvárala so spotrebiteľmi vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli vopred pripravené I. sporiteľňou, a.s. nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Žalovaný je v zmluve označený ako fyzická osoba nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky vzniknutej z neuhradeného splátkového úveru.
20. Súd sa musel zaoberať najprv tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému na základe predmetnej zmluvy. Aktívna vecná legitimácia v civilnom sporovom konaní znamená oprávnenie strany vyplývajúce jej z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá zo sporových strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/200139). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
21. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je splátkový úver (bankový úver), ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
22. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).
23. Žalobca na výzvu súdu doložil výzvu na zaplatenie sumy 114,- Eur, s ktorou bol žalobca v tom čase v omeškaní. Doklad o doručovaní tejto výzvy žalobca napriek výzve súdu nedoložil. Žalobca súdu nedoložil ani iný doklad preukazujúci mimoriadne zosplatnenie úveru. Bolo teda preukázané, že k predčasnej splatnosti dlžnej sumy z prečerpania zo strany pôvodného veriteľa - banky nedošlo.
24. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
25. V prípade bankových úverov však ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
26. Žalobca však nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z úveru, s ktorou je žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku.
27. Súd dospel k záveru, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to napokon aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; ...“
28. Z dôvodovej správy k zákonu o bankách k § 92 vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ (pozn. pôvodný odsek 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z.z.).
29. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní z omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.
30. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.
31. Vzhľadom na nedoloženie dokladu o doručovaní výzvy právnym predchodcom žalobcu mal súd preukázané, že zo strany banky ako právneho predchodcu žalobcu nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti sumy povoleného prečerpania a ani k inému ukončeniu zmluvného vzťahu s bankou ako právnym predchodcom žalobcu, a teda nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany banky žalobcovi. Predmetom postúpenia bol nezročný peňažný záväzok. Žalobca nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzvala žalovaného na splnenie peňažného záväzku titulom úveru, že mu túto výzvu odoslala, a doručila, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).