Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-65-2018.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zast.: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: A. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XX, o zaplatenie 175,64 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 175,64 eur, zmluvnej pokuty 0,04 % denne z tejto sumy od 24.09.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania 0,40 % ročne tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala zákonom maximálne dovolenú hranicu, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 30.04.2015 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.500,- eur, ktorý mal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 53,08 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný však svoj dlh neuhradil.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 26.10.2018. Žalovaný sa k žalobe s prílohami nijakým spôsobom písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 /veta druhá/ C.s.p. keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámením o zosplatnení z 16.08.2015 s doručenkou, prehľadom o platbách žalovaného a pokusom o zmier a na základe nich zistil tento skutkový a právny stav veci: žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca a žalovaný dňa 30.04.2015 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou mal byť žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1500,- eur za podmienok uvedených v žalobe a v zmluve, resp. v oznámení v schválení úveru dlžníkovi (obsahové náležitosti). Z dôvodu omeškania s úhradou splátok úveru č. 1, 2 a 3 žalobca listom zo dňa 16.08.2015 vyhlásil v zmysle zmluvy mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný zaplatil pri predmetnom úvere celkovo 1.735,24 eur.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Predmetnú zmluvu o úvere žalovaný uzavrel ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) je potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva z 30.04.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva ako celok bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu nijako nesporoval. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že v zmluve absentuje platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže táto bola iná v návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany žalovaného (bod 5 zmluvy - 27,03 %) a iná v akceptácii žalobcu (bod 6 zmluvy - 26,87 %). Je pritom právne bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnejšiu, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. V súlade s ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový. Tak aj v danom prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo potrebné vyjadrenie žalobcu k zmluve v tejto časti považovať za nový návrh, ktorý by žalovaný pre jeho platnosť musel písomne akceptovať, k čomu však nedošlo, čím nedošlo ani k dohode o predmetnom údaje.
8. Vyhodnotením, že uvedeným spôsobom nedošlo ku vzniku dohody o RPMN dochádza k situácii, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere tak úplne absentuje platné dojednanie o akejkoľvek RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.). Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. však úver pre absenciu údaja o RPMN, a teda aj predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preskúmaním spisu pritom súd zároveň dospel aj k záveru o nesprávnom výpočte RPMN, keďže do celkových nákladov bola započítaná suma poskytnutého úveru 1.500,- eur, ktorá žalovanému nebola vyplatená v plnom rozsahu, ale iba časť sumy po započítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur v zmysle čl. 10 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu. Súd sa pritom stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. 6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy o revolvingovom úvere). Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Pre uvedenú skutočnosť považoval súd predmetný spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov aj v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) zákona č.129/2010 Z. z. z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa.
9. Vzhľadom k uvedenému má žalobca právo len na zaplatenie reálne vyplatenej istiny úveru 1.350,- eur (1.500 eur - 150 eur), t.j. na vrátenie sumy reálne poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný doteraz celkovo uhradil sumu 1.735,24 eur, t.j. viac ako bola istina úveru, na ktorú mal žalobca výlučne nárok. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti celej uplatňovanej istiny s príslušným úrokom z omeškania zamietol (súčasť výroku I).
10. Súd taktiež zamietol žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty (popri dôvode nepriznania istiny, z ktorej by predmetný nárok na zmluvnú pokutu plynul /čo samo osebe odôvodňuje nepriznanie aj tohto nároku, pretože žalovaný nemôže byť v omeškaní s platením sumy, na ktorú žalobca nemá nárok/, súd nižšie uvádza aj ďalšie dôvody nemožnosti priznania tohto nároku) a nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky (súčasť výroku I). Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť zaplatiť splátky úveru a zosplatnený dlh včas. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne. Tento nárok je však nedôvodný. V prvom rade je súd toho názoru, že aj zmluvná pokuta je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. „poplatkom“, na ktorý veriteľ nemá nárok, ak sa spotrebiteľský úver posúdi podľa § 11 ods. 1 tohto zákona ako bez poplatkový. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“, celkom zrejme tým má na mysli aj poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie, pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže zmluvná pokuta je v prejednávanej veci viazaná na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide o poplatok predpokladaný zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá nárok na tento poplatok v podobe zmluvnej pokuty.
11. Odhliadnuc od uvedeného by však zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať aj pre jej neprijateľnosť. Aby totiž bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). V prejednávanej veci je zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere a jej zmluvné dojednania sú vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v texte, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa a podrobnejšia špecifikácia parametrov spotrebiteľského úveru. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva o revolvingovom úvere a zmluvné dojednania uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu dotknutého ustanovenia o zmluvnej pokute z hľadiska jeho neprijateľnosti. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa v zmysle § 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva na prvý pohľad dve situácie: kým v prvom prípade sa zmluvná pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom prípade vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa v časti prekrývajú a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane do omeškania (s konkrétnymi splátkami). Ak však omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace a veriteľ úver zosplatní, pristupuje ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % z už celej zosplatnenej sumy (ktorá však v časti môže obsahovať aj uvedené splátky), a to opäť za každý deň omeškania. Celkovo tak zmluvná pokuta v časti týchto splátok dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 % ročne. Hoci účelom zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta, ktorá presahuje aj zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom zjavne neprimeraná. V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne také okolnosti (a ani ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Súd preto dospel k záveru, že dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute požaduje od žalovaného za nesplnenie jeho povinnosti zaplatenie neprimeranej sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Keďže podľa § 53 ods. 12 OZ sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy, nie je podstatné, že žalobca si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne. Dôležité totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi od počiatku zmluvného vzťahu požadovať zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.
12. Ani žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti so zaslaním pokusu o zmier pred začatím súdneho konania (32,52 €) nie je dôvodný. Takéto náklady nie sú totiž účelné. Od úkonu v podobe písomného pokusu o zmier nijako nezávisí žalobcovo právo podať žalobu. Ani sa v dôsledku takéhoto úkonu jeho postavenie v konaní nijako nezmení a nezlepší sa ani jeho dôkazná situácia. Žalobca sám dokonca tvrdil, že tento úkon nasledoval po viacerých bezvýsledných písomných upomienkach, textových správach a telefonickom kontaktovaní žalovaného. Pokiaľ ani tieto predbežné úkony neviedli k tomu, aby žalovaný svoj dlh zaplatil, nemohol žalobca dôvodne očakávať, že sa to zmení, ak žalovanému zašle ďalšiu písomnú výzvu. Vzhľadom na všetky tieto úvahy preto súd žalobe v tejto časti nevyhovel.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na plnú náhradu trov konania podľa jeho 100 % úspechu vo veci, avšak nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).