Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/923/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 313 189 16, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému v 1. rade: JANES, s.r.o., IČO: 364 518 60, so sídlom Duchnovičova 529, 068 01 Medzilaborce, povinnému v 2. rade: D.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XX C, XXX XX R.-A., zastúpený právnym zástucpom: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom: Radlinského 51, 811 07 Bratislava, povinnému v 3. rade: C.. B. U., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt T. XX C, XXX XX R.-A., zastúpený právnym zástucpom: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom: Radlinského 51, 811 07 Bratislava o vymoženie 70 990,93,- Eur s prísl., o návrhu povinných 2. a 3. rade na zastavenie exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka, so sídlom 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn.145EX 383/18, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu voči povinnému v 1. a 3. rade v sume 190,- Eur podľa § 61k ods.1

písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti návrh povinných v 2. a 3. Rade z a m i e t a.

III. Súd nárok na náhradu trov povinnému v 3. rade n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.06.2018 prostredníctvom súdneho exekútora domáhal od povinného vymoženia sumy 70 990,93,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. k. I/2015 - 4, zo dňa 06.10.2016, ktoré vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Poverením zo dňa 10.10.2018 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka, so sídlom 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 145EX 383/18.

2. Súdny exekútor doručil povinnému v 2. a 3. rade, dňa 15.10.2018 upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 25.10.2018 bolo exekútorskému úradu doručené podanie povinného v 2. a 3. rade - Návrh na zastavenie exekúcie spolu s prílohami.

3. Povinní v 2. a 3. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedli nasledovné skutočnosti. Právny zástupca povinných v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný v 3. rade uhradil sumu 190,- Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 149,08,- Eur a príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 149,08 ,- Eur od 21.01.2014 do zaplatenia. Povinný v 3. rade dňa 20.06.2018 uhradil oprávnenému sumu 190,- Eur na uhradenie istiny vo výške 149,08,- Eur a priznaného úroku z omeškania. Uvedená suma bola povinným v 3. rade uhradená pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, a teda aj pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie súdnym exekútorom. (Dôkaz:

doklad o úhrade zo dňa 20.06.2018). Právny zástupca povinných uviedol, že vzhľadom na uvedené u povinného v 3. rade sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a z toho dôvodu navrhujú, aby súd exekúciu voči povinnému v 3. rade zastavil v celom rozsahu a priznal povinnému v 3. rade nárok na náhradu trov konania, nakoľko podľa ich názoru nebolo dôvodné vydať poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému v 3. rade a tiež nebolo dôvodné vydať upovedomenie o začatí exekúcie súdnym exekútorom, keďže vymáhaný nárok bol zaplatený a doklad o úhrade bol exekučnému súdu doručený dňa 20.06.2018. Podľa názoru právneho zástupcu povinných mal exekučný súd postupovať podľa § 53 ods. 3 psím. b) Exekučného poriadku a podľa ich názoru bol povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Podľa názoru právneho zástupcu povinných v 2. a 3. rade je exekučný titul na podklade ktorého sa exekúcia vedie, je tento v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby oprávneného, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 70 990,93,- Eur s prísl. spoločne a nerozdielne voči povinným ako žalovaným. Svoj nárok odôvodnil tým, že povinný v 1. rade ako dlžník uzavrel s oprávneným Zmluvu o splátkovom úvere dňa 14.06.2013, na základe ktorej poskytol povinnému v 1. rade úver vo výške 70 000,- Eur( ďalej aj ako „zmluva o úvere“).Dňa 14.06.2013 bola na zabezpečenie poskytnutého úveru uzavretá Ručiteľská listina č. 5006/13/09 RL 1 medzi oprávneným ako veriteľom a poručiteľom (zomrelým) ako ručiteľom. Konečná splatnosť poskytnutého úveru bola na základe zmluvy o úvere dohodnutá na deň 20.06.2015. Rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného v 2. rade na zaplatenie oprávnenému sumou 70 841,85,- Eur s príslušenstvom a povinného v 3. rade na zaplatenie oprávnenému sumou 149,08,- Eur s prísl. Z odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku a výkladu k tomuto rozsudku zo dňa 05.12.2016 vyplýva, že povinných v 2. a 3. rade zaviazal na základe univerzálnej sukcesie, teda že smrťou ručiteľa vstúpili do jeho záväzkov vyplývajúcich z tejto ručiteľskej listiny s poukazom na ustanovenie § 579 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka. Právny zástupca povinných uviedol, že v čase smrti ručiteľa neexistoval dlh (správne: pohľadávka) oprávneného voči ručiteľovi ani voči povinným. Povinný v 2. rade a povinný v 3. rade ako dedičia ručiteľa nemôžu za žiadnych okolnosti zodpovedať za dlh ručiteľa, ktorý v čase jeho smrti neexistoval. Ďalej uviedli, že argumentácia, že ručiteľský záväzok prešiel v zmysle § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka na povinného v 2. rade a povinného v 3. rade dedením, je potrebné uviesť, že tento názor nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise ani v právnej teórii. Ďalej právny zástupca povinných uviedol, že podľa zákonných ustanovení, ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie odcitoval, ručenie môže vzniknúť len písomným vyhlásením ručiteľa, že uspokojí veriteľa v prípade ak ho neuspokojí dlžník. Nie je podľa neho možné aby sa ktokoľvek stal ručiteľom dedením. Ručiteľský záväzok smrťou ručiteľa zaniká. Z uvádzaných dôvodov pokladajú rozhodcovský rozsudok za rozporný s právnym poriadkom Slovenskej republiky a aj verejným poriadkom. Poukázal tiež nato, že rozhodcovský rozsudok nerešpektuje ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka. Poukázali na skutočnosť, že povinní v 2. a 3. rade podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konanie je v súčasnej dobe vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/44/2017, pričom do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. Majú teda za to, že ak dlh v čase smrti ručiteľa existoval, tak nárok oprávneného nie je možné vymáhať z dôvodu, že zanikol, keďže povinní v 2. a 3. rade uhradili iným veriteľom dlhy poručiteľa vo výške prevyšujúcej cenu nadobudnutého dedičstva a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Ďalej právny zástupca povinných uviedol § 61k ods. 1 písm. c) a § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku a oddiel 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Naviac povinní v 2. a 3. rade nikdy neboli účastníkmi Rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu. Na základe týchto skutočnosti podľa právneho zástupcu povinných sú tu dôvody, pre ktoré uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, pretože rozhodcovský rozsudok je v zjavnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a verejným poriadkom a jeho výkonom by došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov povinných v 2. a 3. rade. Preto navrhujú aby súd exekúciu oprávneného OTP Banka Slovensko a.s. proti povinným v 2. a 3.rade zastavil v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedli tieto dôkazy: Doklad o úhrade, Zmluva o splátkovom úvere č. 5006/13/09, Ručiteľská listina č. 5006/13/09 RL 1, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 11D 329/2013, D not 144/2013, Odstúpenie od zmluvy o úvere zo dňa 15.01.2014, Doručenka spoločnosti JANES, s.r.o. zo dňa 20.01.2014, Výklad rozhodcovského rozsudku zo dňa 05.12.2016, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.06.2011, Dohoda o urovnaní zo dňa 11.11.2013, Doklady o úhrade.

4. K návrhu povinných 2. a 3. rade na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený nasledovne. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný v 3. rade dňa 20.06.2018 uhradil oprávnenému sumu 190,- Eur na uhradenie istiny vo výške 149,08,- Eur a priznaného úroku z omeškania, teda oprávnený navrhuje

aby súd čiastočne zastavil exekúciu vo vzťahu k povinnému v 3. Rade, a to vo výške 190,- Eur. Ďalej oprávnený uviedol, že úhrada uskutočnená povinným v 3. rade dňa 20.06.2018 bola uskutočnená až po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 09.06.2018. Uvádza, že v tomto prípade je irelevantné tvrdenie povinného v 3. rade, že uhradil dlžnú sumu pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ako aj pred vydaním Upovedomenia o začatí exekúcie. Trovy oprávneného spočívajúce v podaní návrhu na uskutočnenie exekúcie oprávnenému vznikli pred vykonaním úhrady dlžnej sumy zo strany povinného v 3. rade. Povinný uhradil dlh po začatí exekučného konania, a teda je podľa názoru oprávneného povinný znášať spolu s ostatnými povinnými aj trovy exekučného konania, ktoré pozostávajú z úhrady poplatku za vydanie poverenia pre súdneho exekútora resp. ďalších účelne vynaložených nákladov oprávneného ako aj súdneho exekútora, a preto nie je dôvod, aby bola exekúcia v celom rozsahu voči povinnému v 3. rade zastavená. Ďalej oprávnený uvádza, že k návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podali povinní v 2. a 3. rade, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť exekučné konanie zastavené. V zmysle Uznesenia ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č.k. III ÚS 41/2011-31 exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Oprávnený vzhľadom k úhrade zo strany povinného v 3. rade navrhuje, čiastočné zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v 3. rade, a to vo výške 190,- Eur. Teda vo výške, v ktorej došlo zo strany povinného v 3. rade k úhrade. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie je v celom rozsahu nedôvodný a v súlade s vyššie citovaným Uznesením Ústavného súdu SR, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Oprávnený k svojmu vyjadreniu uviedol tieto prílohy: Poverenie JUDr. Marianna Lechmanová, Potvrdenie z Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.: 48Ek/923/2018, Potvrdenie o úhrade povinného v 3. rade.

5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

8. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Súd preskúmal návrh povinných v 2. a 3. rade na zastavenie exekúcie. Rovnako sa súd zaoberal skutočnosťami uvádzanými oprávneným, ktoré boli obsiahnuté vo vyjadrení oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa v tomto prípade vysporiadal a zohľadnil najmä skutočnosti, ktoré považoval za dôležité pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie.

12. Súd v tomto prípade konštatuje, že skutočnosť, že suma 190,- Eur, ktorú tvorila istina vo výške 149,08,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorým boli úroky z omeškania, síce bola uhradená pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak rešpektujúc zákonné ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné

osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.“ Vzhľadom na uvedené súd pred vydaním poverenia neprihliadal na podanie osoby, ktorá v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie ani nebola účastníkom konania, teda povinným a tým sa stala až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Takúto možnosť si mohol povinný v 3. rade uplatniť až v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj správne urobil v predmetnom návrhu. Súd na dôvažok pripomína, že táto suma bola uhradená až po samotnom začatí exekučného konania a pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 50 ods.1 Exekučného poriadku: „Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.“ Teda návrh zo strany oprávneného bol podaný dôvodne a poverenie na základe týchto skutočnosti bolo vydané exekučným súdom oprávnene.

13. V prípade úhrady sumy 190,- Eur pozostávajúcej zo sumy istiny a jej príslušenstva, povinný žiadal zastavenie exekúcie v celom rozsahu a priznať povinnému náhradu trov konania. Čo sa týka otázky zastavenia exekúcie voči povinnému v 3. rade v súvislosti s úhradou sumy celkom vo výške 190,- Eur , túto skutočnosť oprávnený nerozporuje a zhodne navrhuje exekúciu, proti povinnému v 3. rade zastaviť vo výške sumy 190,- Eur, teda zastavenie exekúcie v časti voči povinnému v 3. rade.

14. V prípade otázky, ktorou je tvrdenie skutočnosti povinných v 2. a 3. rade, že sa stali ručiteľmi z ručiteľskej zmluvy na základe univerzálnej sukcesie, a tak sa stali povinnými, a že toto rozhodnutie je v tomto smere protizákonné exekučný súd uvádza, že exekučný titul na podklade, ktorého sa exekúcia vedie vo výrokovej časti konkretizuje povinných v 2. a 3. rade. Exekučný súd ďalej dodáva, že nie je oprávnený sa zaoberať vecnou správnosťou exekučného titulu. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 41/2011-31 z 3. mája 2011. Súd uvádza, že v opačnom prípade by konal nad rozsah svojho oprávnenia.

15. Možno ďalej konštatovať, že exekučné konanie sa vedie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn.. I/2015 - 4, zo dňa 06.10.2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vždy viazaný a nie je v jeho kompetencii toto rozhodnutie posudzovať. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Takéto zaradenie, ktoré je systematické určuje a vymedzuje jeho úlohy, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný súd je súd „vykonávací“, preto mu nepatrí oprávnenie (až na výnimky, ktoré sú predpokladané zákonom) vecne preskúmať exekučný titul. (Uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 663/2016 z 7.9.2016). Možno tu uviesť výnimky uvedené napr. v § 53 ods. 3 pís. f) Exekučného poriadku. Odoprieť vymoženie práva vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je možne len v prípade jeho zániku (zrušenia), alebo v prípade existencie inej opodstatnenej prekážky predpokladanej v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd zároveň opakovane dáva do pozornosti skutočnosť, že vecne možno preskúmať exekučný titul, avšak len v prípadoch predpokladaných Exekučným poriadkom.

16. Súd v konaní o výkon rozhodnutia je v celom rozsahu viazaný rozhodnutím, ktoré je podkladom výkonu (exekučným titulom). Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. Septembra 1997, sp .zn. 5Cdo 72/97, R 102/1998).

17. Súd poukazuje, že ustanovenie § 61k ods.1 písm. c) Exekučného poriadku, na ktorý poukázali povinní vo svojom návrhu sa vôbec netýka tejto exekučnej veci, nakoľko rozhodcovský rozsudok v tomto konaní nie je cudzím exekučným titulom.

18. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinných na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti je neodôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré prináleží skúmať súdu v rámci rozhodovania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá odkladný účinok, teda predmetné rozhodnutie je riadnym exekučným titulom v zmysle § 45 Exekučného poriadku na podklade ktorého možno viesť exekúciu.

19. Exekučný súd mal za preukázané, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana. V prípade takéhoto (na podklade, ktorého sa exekúcia vedie) rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok, vrátane rozhodcovskej zmluvy resp. doložky a je ním v celom rozsahu viazaný. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

20. V rozhodcovskom rozsudku na podklade, ktorého sa exekúcia vedie je uvedené: „Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť oprávnenému sumu 149,08 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 149,08 EUR od 21.1.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalovaného v 3. rade zaniká povinnosť žalovaného v 1. rade.“ Na základe doložených dôkazov súd konštatuje, že je dôvodné aby bola exekúcia voči povinnému v 3. rade v uhradenej sume 190,- Eur zastavená. V súvislosti so zastavením exekúcie v tejto sume a v súvislosti s výrokovou časťou rozhodnutia na podklade ktorého sa exekúcia vedie na základe výroku I. priloženého exekučného titulu súd zastavuje exekúciu, proti povinnému v 1. rade v časti uhradenej sumy 190,- Eur. Teda o túto sumu sa zníži vymáhaný nárok voči povinnému v 1. rade. Súd exekúciu voči povinnému v 1. a 3. rade zastavil v sume 190,- Eur ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

21. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je vo zvyšnej časti nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinnou súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

23. Podľa § 199a ods.2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods.2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25. Súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol, aby súd priznal povinnému v 3. rade nárok na náhradu trov konania. Avšak tieto nemožno pokladať za uplatnené, keďže chýba ich konkrétne číselné vyjadrenie. Súd konštatuje, že nemožno uznať skutočnosť podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dôvod zastavenie exekúcie nemožno pričítať oprávnenému. Exekučné konanie bolo začaté dôvodne. V čase jeho začatia nebola uhradená dlžná suma zo strany povinného v 3. rade. Súd nárok na náhradu trov povinnému v 3. Rade nepriznal ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.