Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-193-2018.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/193/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 708,00 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.6.2017, č.k. 5Er/242/2010-20, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení v časti zmenkového úroku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 7.6.2017, č.k. 5Er/242/2010-20 (ďalej len „uznesenie“) rozhodol, že pokračuje v exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 3067/2010 a exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 708 eur od 28.7.2009 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom dňa 20.1.2010, sp. zn. SR 20711/2009. Dňa 4.5.2010 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 21.1.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň vyplývajú aj zo samotného exekučného titulu. Súd citoval § 243f ods.1 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. g) a m), ods. 2 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a uviedol, že v danom prípade vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže povinný je v zmluve o úvere identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedením obchodného mena, IČO, miesta podnikania, zápisu v živnostenskom registri) a vychádzajúc z úverovej zmluvy bol úver povinnému poskytnutý na podnikateľské účely. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že nie je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda je možné v exekúcii pokračovať v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ďalej súd konštatoval, že bez ohľadu na to, či právny vzťah, ktorému predchádzalo vydanie exekučného titulu, vznikol na základe občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekúcie. Po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že exekučný titul čiastočne zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to v časti zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Súd s poukazom na čl. I § 5 ods. 1 a § 48 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového uviedol, že majiteľ zmenky má nárok len na zákonnú 6 % - nú ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy. Preto dojednanie o výške zmenkového úroku a následné priznanie tohto úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy posúdil súd prvej inštancie ako jednoznačný rozpor so zákonom. Z týchto dôvodov súd vyhlásil exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
3. Proti výroku uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú v časti zmenkového úroku a jej zastavení podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Oprávnený namietal, že uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom dňa 31.3.2007 zmluvu o úvere č. 6810254, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok. Nakoľko povinný neuhradil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania a oprávnený preto uplatnil svoje nároky pred príslušným súdom. Exekučným titulom je rozsudok spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 20.1.2010, sp. zn. SR 20711/09, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.1.2010 a vykonateľným dňa 23.1.2010. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený mal za to, že dojednaná výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere malo dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravovala dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie NS SR zo dňa 16.5.1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96). V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2004, sp. zn. 1 Obdo 34/2004 a iné rozhodnutia, kde súd jednoznačne vyslovil, že ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Oprávnený opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Oprávnený uviedol, že exekučný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným titulom pozostáva z neprijateľnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ak by exekučný súd skúmal tieto skutočnosti, dostal by sa do pozície odvolacieho orgánu. Na uvedený postup však nemá exekučný súd vecnú príslušnosť. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania svojim rozhodnutím nahradiť ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu ani jeho časti a v tejto veci doplniť/nahradiť dokazovanie. V závere odvolania poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré poukazujú na obsah práva na spravodlivý súdny proces.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Odvolací súd zo spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 5Er/242/2010 zistil, že dňa 19.3.2010 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Súdny exekútor dňa 26.4.2010 požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý mu vyhovel a dňa 4.5.2010 vydal poverenie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 20711/09 zo dňa 20.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2010 a vykonateľnosť dňa 18.2.2010. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 6810254 zo dňa 31.3.2009, súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorá sa nachádza v bode 17. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah - zmluvu o úvere - neúplnou zmenkou vystavenou taktiež dňa 31.3.2009. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 18 obsahujú aj rozhodcovskú doložku, z ktorej vyplýva spôsob riešenia sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy.
9. Súd rozhodol v prvom výroku napadnutého uznesenia, že exekúcia pokračuje, nakoľko bol názoru, že zmluvu o úvere uzavrel povinný ako fyzická osoba - podnikateľ a nie ako spotrebiteľ, a teda nie je dôvod postupovať v zmysle § 243f Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Predmetný výrok uznesenia nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 C.s.p.).
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Pre účel preskúmavanej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o pokračovaní exekúcie je procesným rozhodnutím, ktorým súd v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodne po posúdení, že v danom prípade nie sú splnené podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa uvedeného ustanovenia.
14. Keďže rozhodnutie o pokračovaní exekúcie nie je konečným rozhodnutím, nič nebráni tomu, aby odvolací súd posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným odlišne ako súd prvej inštancie s dôsledkami vyplývajúcimi z tohto posúdenia, a to i napriek tomu, že uvedený výrok nadobudol právoplatnosť.
15. V zmluve o úvere vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinného osoba, ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná duplicitne. Totiž v zmluve sú uvedené identifikačné údaje povinného jednak ako fyzickej osoby s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska, rodného čísla a čísla občianskeho preukazu a jednak ako fyzickej osoby - podnikateľa s uvedením obchodného mena, sídla, identifikačného čísla a čísla živnostenského registra.
16. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa. Ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy (ako je to v tomto prípade), nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený pritom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinný čerpal úver na výkon podnikania, súdu nepredložil.
17. Okrem uvedeného, ak mal byť úver poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere uvedené údaje o dlžníkovi, t. j. súčasne ako o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj ako fyzickej osobe, potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe
- podnikateľovi. V zmysle všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
18. Odvolací súd preto zastáva odlišný názor ako súd prvej inštancie a nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 31.3.2009 je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je namieste aplikácia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.
19. Oprávnený však odvolaním napadol druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 708 eur od 28.7.2009 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a zastavil, keďže bol názoru, že priznanie tohto úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy predstavuje jednoznačný rozpor so zákonom, ktorý priznáva len zákonnú 6 % - nú ročnú sadzbu úrokov zo zmenkovej sumy.
20. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že majiteľ zmenky má počnúc dňom splatnosti zmenky nárok len na zákonný 6 % - ný úrok zo zmenkovej sumy. V zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, majiteľ môže postihom žiadať 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
21. Z uvedeného vyplýva, že majiteľ zmenky má odo dňa splatnosti zmenky nárok o.i. na zmenkovú sumu, dojednané úroky a 6 % - né úroky zo zmenkovej sumy. Zo zákona nevyplýva, že by majiteľ zmenky po splatnosti zmenky nemohol okrem zákonného 6 % - ného úroku požadovať aj dojednaný zmenkový úrok. Čo sa však týka výšky zmenkového úroku, predstavuje rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto aj jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Odvolací súd sa však výškou úrokov a odvolacími námietkami oprávneného ďalej nezaoberal, nakoľko s poukazom na posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského, sa javili námietky ohľadne zmenkového úroku ako právne irelevantné. Naopak, za prvoradé považoval preskúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskej, sa javí nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že nakoľko podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné opätovne zisťovať, či v tomto konaní bolo alebo nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
23. Keďže exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, musí sa súd prvej inštancie opätovne vysporiadať so zmluvou o úvere predovšetkým z hľadiska založenia právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať o nároku oprávneného rozhodcovským rozsudkom. Táto právomoc vyplýva z rozhodcovskej zmluvy, ktorá má v danom prípade formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
24. Právo preskúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
25. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
26. V zmysle vyššie uvedeného súd uznesenie v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
27. V ďalšom konaní súd prvej inštancie preskúma rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a posúdi, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Totiž rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom. Potom bude súd prvej inštancie postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a vo veci znovu rozhodne.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).